Michalovská nemocnica žiada ľudí, aby prišli darovať krv. Momentálne tam chýbajú všetky krvné skupiny, zásoby sú na kritickej úrovni.

Cez hvezdársky ďalekohľad sa môžete pozrieť do ľadovej doby. Boli sme v michalovskej hvezdárni, kde astronóm Zdeněk Komárek vysvetľoval, čo sa dá voľným okom vidieť na letnej oblohe a ako sa astronómovia snažia odhadnúť nebezpečné kozmické počasie.

Marcela Pčolinská pravidelne navštevuje syna vo väzbe v Leopoldove a tvrdí, že počas návštev jej synovia vždy vytvoria dobrú, pozitívnu náladu. Nepáči sa jej, že len málo vládnych politikov sa zastalo po zadržaní jej syna.“ Ozvala sa pani Záborská v jednej rozprave, myslím, že aj Katarína Hatráková, no a samozrejme vehementne sa ozýva Milan Krajniak. Ostatní sú ticho,“ komentuje to starostka Nižného Hrabovca.

Väčšina pôdy na Východoslovenskej nížine je ťažká. Nesúvisí to s jej váhou, ale s tým, že sa ťažko obrába. Vedci zo Slovenskej akadémie vied v Michalovciach skúmajú, ako sa v nej hýbe voda a či to môže uľahčiť prácu poľnohospodárom. „V roku 2030 bude v Medzibodroží chýbať oproti minulosti až 24 miliónov kubíkov vody,“ hovorí hydrológ Milan Gomboš.

Matka exriaditeľa SIS Marcela Pčolinská hovorí, že ak by mal jej syn Vladimír vo väzbe klímu a Netflix, bol by spokojný. Vo väzbe podľa nej veľmi veľa číta a zvláda ju veľmi dobre, povedala deň po tom, ako sa vrátila z Leopoldova do Nižného Hrabovca, kde je starostkou.

Maliara Teodora Jozefa Moussona pozná najmä Zemplín, hoci jeho obrazy výjavov z Michaloviec a vidieka majú hodnotu desaťtisíce eur. O živote umelca, ktorý v Michalovciach prežil 33 rokov a zaznamenal pestrosť tamojších krojov, rozpráva historik Zemplínskeho múzea Martin Molnár.

Pri Vinnom už desať rokov zachraňujú hrad bez modernej techniky. Majú tam kamenárstvo, povrazníctvo aj šliapací žeriav, na hradnej stene by chceli aj galériu. Podľa šéfa miestneho združenia majú práce na roky dopredu.

Turbíny, ktoré poháňajú kompresorovú stanicu vo Veľkých Kapušanoch, sú podobné ako turbíny v prúdovom lietadle, len namiesto leteckého paliva spaľujú plyn. Celkovo dokáže kompresor vyrábať energiu zhruba ako polovica bloku atómovej elektrárne.

V kompresorovej stanici vo Veľkých Kapušanoch chcú testovať primiešavanie vodíka k plynu. Aby bolo možné v plynovodných potrubiach prepravovať vodík, treba odkúšať tesnenia a nakalibrovať prístroje, upozorňuje prepravca Eustream. Atómy vodíka sú totiž také malé, že by mohli zariadeniami „prekĺznuť“.

Kompresorová stanica vo Veľkých Kapušanoch ostane jedným z najdôležitejších miest v Európe aj po spustení plynovodu Nord Stream 2, myslia si manažéri spoločnosti Eustream. Kto ovláda toto miesto, má kontrolu nad štvrtinou ruského plynu prúdiaceho do Európy.

Zuzana Gombošová počas štúdia budúcnosti materiálov v Londýne skúšala vypestovať rukavicu a vyrobiť materiál z krvi. Teraz má startup v Indii a pomocou baktérií tam pestuje materiál na výrobu kabeliek či peňaženiek, ktorý by mohol byť náhradou kože.

Starostka ako hlavná postava, lekárka je scenáristkou a učiteľka režisérkou. V Michalovciach funguje ochotnícke divadlo, ktoré je veľmi populárne a cestuje aj na festivaly.

Traja architekti z Michaloviec rozprávajú, prečo sa vrátili na východ Slovenska a ako zmeniť mesto tak, aby sa tam ľudia chceli vrátiť tiež. Rozprávajú, ako v meste chýbajú parky a ako architektúra nepriťahuje ľudí. „Z Michaloviec prejdete na Šíravu peši len popri štvorprúdovke,“ vraví architekt Marek Hospodár.

Mesačný transfer pre Slovenské národné divadlo nepokryje chod budovy a platy. „Ak neprídu peniaze a ak sa na budúci rok nezvýši rozpočet, neviem si celkom predstaviť, aký počet premiér sa dá do kontraktu s ministerstvom kultúry napísať. Takto sa dlhodobo fungovať nedá. Ale pre mňa by tam bola nula premiér,“ hovorí riaditeľka Činohry SND Miriam Kičiňová.

V amerikánskych domoch na východe Slovenska sa zišli peniaze z práce v Amerike, miestni stavební majstri a aj zľudovené dekoratívne koncepty secesie a art deco. Kedysi výstavné amerikánske domy sa dnes rozpadajú alebo necitlivo prerábajú.

Na východe Slovenska postupne miznú staré domy s drevenou konštrukciou a aj výstavné amerikánske domy, ktoré si stavali navrátilci z Ameriky. Aspoň na fotografiách a 3D modeloch sa ich pokúša zachrániť miestny rodák Maroš Volovár, doktorand na fakulte architektúry pražského Českého vysokého učení technického.

Dlho sme premýšľali, či si vôbec môžeme dovoliť začať hrať, hovorí riaditeľka Činohry Slovenského národného divadla Miriam Kičiňová. „Neviem si predstaviť, že by sa všetko otvorilo, ale my by sme povedali, že sa bojíme a nehráme. Ale viem si predstaviť, že by sme povedali, prepáčte, ale s takýmto rozpočtom hrať nemôžeme,“ hovorí.

Hustá sieť mŕtvych ramien, kanálov a mokradí v okolí rieky Latorica na dolnom Zemplíne vytvára unikátne podmienky pre vodnú a močiarnu vegetáciu. Strážca prírody Miloš Balla tadiaľ sprevádzal reportérku Soňu Mäkkú pomedzi vodné kanále, vzácne rastliny a roje komárov.

V roku 2011, keď manželia Hlohinovci kaštieľ kúpili, bola budova v dezolátnom stave. Cez strechu zatekalo, niektoré klenby boli prepadnuté. Bolo potrebné rýchlo opraviť strechu a stavbu zastabilizovať. Drahomíra Hlohinová hovorí, ako po kúpe kaštieľa s pompou prišla na ministerstvo kultúry: „Som tu! Som ochotná vám pomáhať, som to ja! A oni mi povedali, že pani zlatá, my máme jedenásťtisíc takých pamiatok a padajú nám.“