Mladí
Články
Minúta po Minúte
Pred štyrmi rokmi Emil Hodál napísal status, ktorý mu zmenil život. Vyhodili ho zo školy, napádali ho ľudia ako Ľuboš Blaha, Štefan Harabin a Eduard Chmelár. „Raz alebo dva razy do roka musím chodiť vypovedať, lebo niekto sa podpíše mojím menom pod výhražné maily,“ hovorí študent.
17-ročný Emil Hodál napísal status, v ktorom si chcel vystreliť z radikálov. Ospravedlnil sa za to, no aj po rokoch ho za to napádajú ľudia ako Ľuboš Blaha či Štefan Harabin. „Desí ma, že niektorí ľudia nemajú zábrany, čo sa môže a nemá použiť v politickom boji,“ hovorí.
Prvovoliči môžu mať prístup k textom Denníka N zadarmo, stačí, ak sa zaregistrujú na stránke Prvevolby.sk. Registrácia nestojí ani cent, nevyžaduje zadanie žiadnych údajov z platobnej karty a voľný prístup platí až do volieb 30. septembra.
Zahraničné univerzity si najímajú agentúry na lákanie mladých Slovákov. Agentúry však prezentujú iba tie školy, ktoré im za to zaplatia. Stredoškoláci tak často nevedia o všetkých možnostiach a skončiť môžu aj na horších univerzitách, ako sú tie domáce.
Talenty prídu tam, kde sú zaujímavé príležitosti, hovorí šéfka KInIT-u Mária Bieliková o zvrátení slovenského odlivu mozgov. Slovensko to môže docieliť spojením silne rozvinutého priemyslu a investícií do vedy a výskumu.
To, že je Slovensko „výrobnou dielňou“ EÚ, má aj svoje výhody, hovorí šéfka talentovej jednotky na úrade vlády Viktória Skřivánková. Jednou z nich je, že po pandémii viaceré firmy sťahujú výrobu z Ázie do Európy.
Odborníci sa vracajú zo zahraničia na Slovensko najmä pre rodinu, vzťahy a ukončené zmluvy. Medzi rokmi 2015 a 2018 ministerstvo školstva lákalo vedcov na Slovensko finančnými príspevkami, dnes to už nefunguje.
Zarábam najmenej vo svojej kariére, tvrdia viacerí vedci, ktorí sa vrátili na Slovensko. Vláda medzi rokmi 2015 a 2018 vyčlenila 2 milióny eur na zlepšenie ich platových podmienok, tie sa však ani zďaleka nepribližujú západnému štandardu.
Na Fakulte informatiky Masarykovej univerzity v Brne študuje viac Slovákov ako Čechov. Podľa sociológa Miloslava Bahnu Slováci v Česku mrhajú talentom – dokázali by sa dostať na lepšie univerzity, ak by tie české neboli také dostupné.
Väčšinu textov Denníka N si môžu čitatelia odteraz aj vypočuť. Popri ponuke klasických podcastov spúšťame aj test neurálneho hlasu, ktorý načíta väčšinu našich nových textov.
Študentka Vivien Vámosová spoluorganizuje Modelový parlament Slovenska, v ktorom si stredoškoláci vyskúšajú rokovanie v parlamente. Tvrdí, že politici si nezískajú mladých ľudí populistickými návrhmi. „Nechceme počuť len pekné návrhy, za ktoré v budúcnosti budeme musieť my mladí zaplatiť.“
Traja študenti organizujú Modelový parlament Slovenska, kde sa stredoškoláci na tri dni stanú poslancami. Chcú zvýšiť ich politickú angažovanosť. „Študenti by mali byť vedení k tomu, ako sa orientovať medzi politickými stranami. To sa neučí a študent má málo možností, ako to zistiť,“ tvrdia.
Stredoškoláci sa zahrali na poslancov v Modelovom parlamente Slovenska. Rokovali o zrušení paragrafu 363 či sexuálnej výchove. Vžili sa do roly slovenských poslancov – tí antisystémoví blokovali rečnícky pult, počas rokovania navrhli skrátenie volebného obdobia a dokonca boli na chvíľu aj vykázaní zo sály.
Tínedžer potrebuje vedieť, že o jeho prítomnosť stojíme, aj keď je protivný, hovorí psychologička Madarasová Gecková. Vyzýva rodičov, aby boli k svojim dospievajúcim trpezliví a nedali sa znechutiť rečami „to ma nebaví“, „nechce sa mi“, „daj mi pokoj“.
Prvovoliči dostanú prístup na Denník N zadarmo, stačí, ak sa zaregistrujú. Cieľom je zjednodušiť prístup k informáciám všetkým mladým ľuďom, ktorí ešte nemajú skúsenosti s voľbami a väčšinou nemajú dostatok informácií na takéto rozhodovanie.
Je dôležitejšie, kedy má pár dieťa, než v akom veku sa rozhodne pre manželstvo, vraví párová terapeutka Jolana Kusá v reportáži o postoji mladých k sobášom. „Okolo tridsiatky by pri súčasnom stave mentálnej zrelosti bolo optimálne založiť si rodinu,“ hodnotí. „Zmeny, ktoré prináša sobáš, sú iba vo formálno-právnej oblasti, vzťah nemusia vôbec ovplyvniť.“
Priemerný vek snúbencov pri sobáši je najvyšší v Bratislavskom kraji a najnižší v Prešovskom. „Určite je to aj tým, že na východe je úplne iný spoločenský tlak. Keď bývate s partnerom a nie ste zosobášení, tam sa na to ľudia pozerajú odlišne ako v Petržalke,“ hovorí Zuzana, ktorá pochádza z Prešovského kraja, no polovicu života býva v hlavnom meste.
Slováci sa sobášia o desať rokov neskôr ako kedysi, nevesty majú v priemere 33 rokov a ženísi 35,5. Prinášame príbehy štyroch partnerských dvojíc z rôznych krajov, ktoré približujú, či má pre ne manželstvo v dnešnej dobe ešte význam.
„Svadba príde pravdepodobne až s dieťaťom,“ opisuje Iveta, ktorá je s partnerom v 7-ročnom vzťahu. „Nemám pozitívnu skúsenosť s manželstvom, mojim rodičom to škrípe a partnerovým takisto. Aj preto v ňom zatiaľ nevidíme význam.“
Psychológovia vysvetľujú, ako majú školy riešiť, ak si študenti posielajú polonahé fotky, píšu eseje o vibrátore či sa obťažujú debatami o sexe v trojici. „My dospelí to vyhodnocujeme s rozhorčením, ako môžu niečo také spraviť. Ale keď sa ponoríte do ich sveta, zistíte, že je to bohužiaľ štandard,“ hovoria.
Skupina dievčat na elitnej bratislavskej škole obvinila svojho 17-ročného spolužiaka zo sexuálneho obťažovania. Škola zakázala študentovi chodiť do školy, na online hodinách má vypnutý mikrofón aj kameru. Rodičia s právnikom podali na školu trestné oznámenie. Pozreli sme sa na to, ako by mali školy riešiť sexistické urážky medzi tínedžermi a podobné prípady.