Mladí – strana 3

Niektorí muži vstupujú do vzťahov s výrazne mladšími partnerkami, pretože sú neistí a boja sa porovnávania s inými sexuálnymi partnermi, vraví Mariana Kováčová z Centra Slniečko. „A môže to byť aj o ich citovej nevyspelosti. Nedokážu si nájsť ženu v primeranom veku, nezvládnu, keď sú k nim kritické.“

Poradňa: Pred každou skúškou v škole mám problém zaspať. Ako zvládať stres, keď mi nepomáha ani pohyb? pýta sa vysokoškoláčka Daniela. Podľa psychológa Norberta Uhnáka musí zistiť, aké konflikty sa za jej duševnými stavmi skrývajú. Môže napríklad zápasiť s vysokými nárokmi na svoj výkon.

Mladí ľudia často vyhľadajú pomoc neskoro, lebo im dospelí opakujú, že nemajú dôvod cítiť sa zle. Na linku IPčka pritom najčastejšie volajú pre pocit emocionálnej samoty, strachu aj pre myšlienky na ukončenie života, vraví krízová interventka Lenka Kvašňáková.

Tri mladé rodiny vysvetľujú, prečo sa z Brna radšej odsťahovali do okolitých miest. Ako dôvody uvádzajú vysoké ceny bývania, málo priestoru pre deti, veľa hluku aj politiku. Naopak, chýbajú im častejšie spoje do Brna a kaviarne.

Prípady sexuálneho obťažovania pedagógmi sú citlivé a mnohí žiaci sa obávajú o nich hovoriť, hovorí Marek Madro z IPčka. Podľa odborníčky na sexuálne násilie Slávky Karkoškovej niektoré školy môžu prepadnúť naivnému presvedčeniu, že na ich pôde a v ich radoch sa nič také nemôže prihodiť.

Denník N oslovil základné a stredné školy po celom Slovensku s otázkou, či majú vypracovaný postup pre prípady sexuálneho obťažovania žiaka alebo žiačky niekým z pedagogického zboru. Žiadna zo základných škôl nemá vypracovaný vlastný interný postup. Viaceré školy sa odvolávajú na dokumenty, ktoré sexuálne obťažovanie neriešia.

Chceme hovoriť o útokoch na školách aj o duševnom zdraví, vravia mladí. Školám v tom pomáha nová iniciatíva Ligy za duševné zdravie. „Väčšina mladých akoby kričí potichu. V rodinách ani v škole často pomoc nedostanú,“ hovorí gymnazista Šimon Giertl.

Ako porozumieť emoji jazyku tínedžerov a prečo sa ním rozprávajú najmä o sexe? Vlastný jazyk im podľa expertov dáva slobodu komunikovať online aj pred očami rodičov, ktorí tomu nerozumejú. „Len to potvrdzuje, že deti na sociálnych sieťach hľadajú informácie, ku ktorým sa doma alebo v škole nedostanú, a často to býva práve sexualita a zdravie,“ vysvetľuje Andrea Cox z organizácie digiQ.

Na Instagrame sa veľakrát, bohužiaľ, nedá vyhnúť zovšeobecňovaniu, vraví Sandra Sviteková, externá spolupracovníčka Denníka N. „Obsah musí byť nesmierne pútavý, najlepšie v prvých sekundách. Musí vyvolať nejakú emóciu. Nemožno zachádzať do technikálií. Uvedomujem si, že je to obrovský problém.“

13-ročné kvír dieťa sa ma zahanbene spýtalo, prečo ho časť spoločnosti odmieta prijať, vraví v rozhovore psychologička Nina Buricová. „Pokiaľ väčšinová spoločnosť nie je ochotná rešpektovať nič iné ako to, čo sama uznáva za vhodné, vytvára toxické prostredie pre zdravý vývin dospievajúcich. Dôsledkom sú pošliapané sny, zničené životy.“

Depresiu vidíme za každým nešťastím, na jej diagnostiku nestačí krátky dotazník, vraví psychiater Jiří Horáček. Vysvetľuje, prečo neposielať mladých ľudí k psychiatrom, pokiaľ to naozaj nepotrebujú, a v čom spočíva riziko psychiatrizácie. „Niet sporu o tom, že sa cítia mizerne, no určite im nepomôže zle stanovená diagnóza.“

Tínedžerské knihy čítam pomerne často a rada, hovorí knižná influencerka Jana Šlinská. „Hoci sa môže zdať, že je to nenáročné čítanie, nachádzam v nich témy, ktoré sú dôležité nielen pre mladých, ale v podstate pre každého.“

Naším údelom nie je len byť šťastný, ale aj vedieť byť nešťastný a prežiť to, vraví psychiater Jiří Horáček. „Keď prijmeme, že náš život sprevádza trvalé odchyľovanie sa od toho, čo sme očakávali, ľahko sa zbavíme dezilúzie,“ hovorí a vysvetľuje, ako môžeme posilniť svoju psychickú odolnosť.

Jana Šlinská vybrala do najnovších tipov na čítanie tínedžerské knihy, ktoré zaujmú aj dospelých. Okrem témy dospievania sa zaoberajú vzťahmi, duševným zdravím, generačným konfliktom či vyrovnávaním sa so stratou.

Zúčastnili sme sa na workshopoch mladých so zdravotným znevýhodnením, ktorí nám hovorili aj o svojich skúsenostiach. Peter, ktorý je na vozíku, spomína, ako mu chceli dať s mamou jeden spoločný volebný lístok. Mirke, ktorá má detskú mozgovú obrnu, zase vodič MHD odmietol pomôcť nastúpiť.

Kristína Balážová vyrastala v domove a profesionálnych rodinách, v jednej z nich sa pestúni starali o 22 detí. „Primárny impulz ľudí bez istôt je útek. Preto sa aj veľakrát stalo, že som ušla,“ hovorí v rozhovore. (romano fórum)

Z dubajskej čokolády sa stal hit, kvôli ktorému ľudia stáli hodiny v radoch, platili za ňu premrštené sumy alebo ju aj pašovali. Napríklad v januári tohto roku nemeckí colníci zhabali na letisku 90 kg tejto čokolády. Cukrovinke pridali na exkluzivite sociálne siete, dnes už je popularita opadá.

V Česku majú spravodlivejší systém pri prijímacích pohovoroch na stredné školy ako u nás, uchádzači a uchádzačky si môžu podať tri prihlášky a pri každej uvedú, nakoľko ide o ich prioritnú voľbu. Algoritmus potom podľa výsledkov prijímačiek žiakov a žiačky spravodlivo rozdelí do jednotlivých škôl.

Rodičia chceli odo mňa kúpiť rastový hormón, aby ich syn mohol hrať v NHL, spomína detská endokrinologička Eva El-Lababidi. „Keď sa stretnem s takýmto prístupom, veľmi ma to zaskočí,“ hovorí v rozhovore. Opisuje, aké ťažké je rozprávať sa so štrnásťročným chlapcom o tom, že nerastie, či aká nebezpečná môže byť pre dieťa nevyvážená strava.