Skúmaný jav vysvetľuje medziľudské konflikty a polarizáciu spoločnosti, uvádza nová štúdia.

Očistné mechanizmy vo vede zafungovali.

V troch prípadoch z 259 navýšili pokladníci cenu drobného nákupu v potravinách od 100 do 400 percent.

Svoje prehrešky obhajujú zručnejšie.

Reputácia je takým silným mechanizmom, že sa spúšťa aj v prípadoch, keď sa to javí ako zbytočné, lebo nás nikto nesleduje.

V nemeckých štátoch bývalého východného bloku pomáhali ľudia moslimkám menej ako v bývalom západnom Nemecku.

Sebaobraz, že sme poctivým človekom, je pre nás dôležitejší ako krátkodobý peňažný zisk.

„Dúfame, že tento výskum pomôže podporiť myšlienku vzájomného porozumenia medzi ľuďmi odlišných kultúr, aby ocenili, čo nás spája a ako a prečo sa líšime,“ hovorí antropológ z Oxfordskej univerzity.

Deti a mladí ľudia, ktorí si čítali o tom, ako Harry Potter komunikoval s postavami zo stigmatizovaných skupín, sa naučili pozerať na veci ich očami, čo viedlo k ich zvýšenej schopnosti chápať príkoria znevýhodnených skupín.

Až päť výrobcov áut by chcelo do roku 2021 zaviesť masovú výrobu samojazdiacich áut. Ako sa budú vozidlá správať v krízových situáciách, keď hrozí smrť posádke alebo chodcovi či cyklistovi?

Medzi nami a zvyškom živočíšnej ríše neexistuje žiadna ostrá hranica. Napriek tomu nie sme šimpanzy ani bonobovia. V čom sa od nich líšime?

K „našim“ vopred pristupujeme tak trochu ako k „nepoškvrneným géniom“, ktorí by pri pokladnici určite vrátili každý cent vydaný navyše a na test sa poctivo pripravili, zatiaľ čo odporcov budeme považovať skôr za skazených, ktorí peniaze nevrátia a na test sa vykašlú. 

Britský sociálny psychológ Stephen Reicher sa preslávil väzenským experimentom pre BBC. Dnes varuje, že od genocídy je spoločnosť ešte ďaleko, niektoré kroky smerom k nej však už urobila.

Na piatich robotníkov na trati sa rúti drezina. Prehodili by ste výhybku, aby ste drezinu presmerovali na vedľajšiu koľaj s jedným robotníkom? Ak nespravíte nič, zomrie päť ľudí. Ak výhybku prehodíte, zaviníte smrť nevinného človeka.

Zahraničný psychológ zároveň povedal, že máme dôkazy o spojení viery v slobodnú vôľu s trestajúcim právnym systémom. „Ak by spoločnosť začala akceptovať, že ľudia nemajú slobodnú vôľu, právny systém by sa mohol zmeniť, aby tresty neboli také prísne,“ vysvetlil pre Denník N.

Napriek tomu, že moderné spoločnosti prešli úžasným pokrokom pri riešení obrovského spektra spoločenských problémov, od chudoby a negramotnosti po násilie a detskú úmrtnosť, väčšina ľudí si myslí, že svet sa zhoršuje. Prečo?

Zmení sa dobrý človek v zlom prostredí na netvora schopného ubližovať nevinným ľuďom, ak má tú moc? Debata o Stanfordskom väzenskom experimente z roku 1971 sa rozprúdila po zdrvujúcej kritike, ktorá ho označila za podvod.

Aj dnes hrá reputácia v našich životoch zásadnú rolu, hoci si to zrejme neuvedomujeme, lebo nemá podobu jednociferného čísla zaznamenaného v nejakej aplikácii.

Vedec Pavol Prokop skúmal, ako súvisí výskyt patogénov v nejakej lokalite a emócia hnusu, ktorú vyvolávajú, s mierou konzervativizmu v danej krajine.

Akú mieru nerovnosti sme schopní akceptovať? Kde je čiara, kedy je to ešte akceptovateľné a kedy nie? Kto ju stanoví? Možno s človekom zaobchádzať ako s objektom, určeným iba na to, aby sa väčšina mala dobre? Pýta sa nový film.

AKTUALIZOVANÉ o vyjadrenia autora vedeckej štúdie. Vedci sa na pôvodnú štúdiu pozreli znova a zistili, že rozdiely
medzi správaním detí veriacich a neveriacich sa zotreli

Pomáhate a milujete bezpodmienečne bez toho, aby ste zbytočne kládli doplňujúce otázky? Psychológovia po prvý raz vysvetlili pôvod tohto správania.

Spojenie filozofie a automobilového priemyslu nebolo asi ešte nikdy také úzke.

Slovo harambee znamená vo svahilčine držať spolu. Ak si chceme uctiť pamiatku Harambeho, spravme to zmysluplne, napríklad podporou goríl cez Svetový fond na ochranu prírody.

Odpoveď ponúka dilema lávky.

Trestáme jedincov, ktorí si veci privlastňujú neférovo, a tých, ktorí chcú iným robiť zle. Vedkyne si položili otázku, či je takéto správanie vlastné len nám ľuďom.

Antropológovi Martinovi Kanovskému vyšla štúdia v časopise PNAS. Spolu s časopismi Nature a Science patrí k najlepším prierezovým vedeckým časopisom na celom svete.