V nemeckých štátoch bývalého východného bloku pomáhali ľudia moslimkám menej ako v bývalom západnom Nemecku.

Sebaobraz, že sme poctivým človekom, je pre nás dôležitejší ako krátkodobý peňažný zisk.

„Dúfame, že tento výskum pomôže podporiť myšlienku vzájomného porozumenia medzi ľuďmi odlišných kultúr, aby ocenili, čo nás spája a ako a prečo sa líšime,“ hovorí antropológ z Oxfordskej univerzity.

Deti a mladí ľudia, ktorí si čítali o tom, ako Harry Potter komunikoval s postavami zo stigmatizovaných skupín, sa naučili pozerať na veci ich očami, čo viedlo k ich zvýšenej schopnosti chápať príkoria znevýhodnených skupín.

Až päť výrobcov áut by chcelo do roku 2021 zaviesť masovú výrobu samojazdiacich áut. Ako sa budú vozidlá správať v krízových situáciách, keď hrozí smrť posádke alebo chodcovi či cyklistovi?

Britský sociálny psychológ Stephen Reicher sa preslávil väzenským experimentom pre BBC. Dnes varuje, že od genocídy je spoločnosť ešte ďaleko, niektoré kroky smerom k nej však už urobila.

Na piatich robotníkov na trati sa rúti drezina. Prehodili by ste výhybku, aby ste drezinu presmerovali na vedľajšiu koľaj s jedným robotníkom? Ak nespravíte nič, zomrie päť ľudí. Ak výhybku prehodíte, zaviníte smrť nevinného človeka.

Zmení sa dobrý človek v zlom prostredí na netvora schopného ubližovať nevinným ľuďom, ak má tú moc? Debata o Stanfordskom väzenskom experimente z roku 1971 sa rozprúdila po zdrvujúcej kritike, ktorá ho označila za podvod.

Vedec Pavol Prokop skúmal, ako súvisí výskyt patogénov v nejakej lokalite a emócia hnusu, ktorú vyvolávajú, s mierou konzervativizmu v danej krajine.

Akú mieru nerovnosti sme schopní akceptovať? Kde je čiara, kedy je to ešte akceptovateľné a kedy nie? Kto ju stanoví? Možno s človekom zaobchádzať ako s objektom, určeným iba na to, aby sa väčšina mala dobre? Pýta sa nový film.

AKTUALIZOVANÉ o vyjadrenia autora vedeckej štúdie. Vedci sa na pôvodnú štúdiu pozreli znova a zistili, že rozdiely
medzi správaním detí veriacich a neveriacich sa zotreli

Spojenie filozofie a automobilového priemyslu nebolo asi ešte nikdy také úzke.

Slovo harambee znamená vo svahilčine držať spolu. Ak si chceme uctiť pamiatku Harambeho, spravme to zmysluplne, napríklad podporou goríl cez Svetový fond na ochranu prírody.

Odpoveď ponúka dilema lávky.

Trestáme jedincov, ktorí si veci privlastňujú neférovo, a tých, ktorí chcú iným robiť zle. Vedkyne si položili otázku, či je takéto správanie vlastné len nám ľuďom.

Antropológovi Martinovi Kanovskému vyšla štúdia v časopise PNAS. Spolu s časopismi Nature a Science patrí k najlepším prierezovým vedeckým časopisom na celom svete.

Odpovede na morálne dilemy v novinke Činohry SND príliš nečakajte. Poskytnúť by ich bolo ťažké, ale hra Morálka 2000+ akoby takú ambíciu ani nemala.

Autori novej štúdie si myslia, že náboženstvá s trestajúcimi bohmi mohli prispieť k vzniku veľkých ľudských spoločností, pretože otvárali dvere pre kooperáciu s cudzími ľuďmi zo vzdialených kultúr.

Hoci film s DiCapriom zobrazuje našu sebeckú a trestajúcu stranu, najnovší výskum z morálky nám pripomína, že sú v nás aj „anjeli“, ktorých to intuitívne tiahne k spolupráci.

Pocit hnusu má iný význam, keď sme v prírode a iný, keď sme medzi ľuďmi. Kto to nevie rozlíšiť, škodí sebe aj iným.

Rozhodnutie hrdinu pomôcť druhému človeku, ktorý bojuje o život, nie je výsledkom racionálneho kalkulu, ale rýchleho inštinktu či intuície. Študentka, ktorá pri povodni zachránila dôchodkyňu, povedala: „Som vďačná za to, že som dokázala konať a nepremýšľať o tom.“

Význam morálky v našich životoch vysvetľuje, prečo nás názory na témy ako potraty alebo eutanázia tak rozdeľujú.

Etnológ Martin Kanovský z UK v Bratislave zisťoval, ako sa do hodnotenia morálnych prehreškov premieta to, že sa stali dávno, ďaleko alebo ich schválila miestna autorita.

Experimentálni filozofi testovali morálne správanie profesionálnych filozofov a etikov. Zistili, že v ňom nijako nevynikajú. Predstava, že štúdium filozofie a etiky z nás robí lepších ľudí, má vážne trhliny.

Joshua Greene z Harvardu je svetovou kapacitou v oblasti morálnej psychológie. Tvorbou morálnych súdov sa zaoberá s využitím prostriedkov tvrdých vied, cez fMRI a behaviorálny výskum. Denníku N poskytol rozhovor cez e-mail.

Peter Singer, najznámejší filozof súčasnosti, pre Denník N povedal, že máme morálnu povinnosť pomáhať druhým, ktorí trpia.