Druhá vlna koronavírusovej pandémie je smrteľnejšia, no zdá sa, že budí stále menej rešpektu. Až 92 percent ľudí si pritom myslí, že protipandemické opatrenia dodržiavajú viac ako tí ostatní.

Ako so sebou dokážeme žiť, ak vieme, že sme podvádzali? V novej štúdii overili, že jednou z odpovedí je aj bias spätného pohľadu nazývaný aj ako „ja som to vedel“ efekt, keď preceňujeme svoje schopnosti a myslíme si, že naše znalosti o svete, ktoré sme získali len teraz, siahajú hlboko do minulosti.

Proti chladnému veľkomestu sa obyčajne stavia romantický svet malých obcí či vidieka s dobrosrdečnými ľuďmi, ktorí by sa pre cudzích rozdali. V novej štúdii na troch experimentoch overili, či je to naozaj tak.

Štandardné klinické skúšanie vakcín trvá príliš dlho, vedci preto navrhujú zrýchlený výskum, pri ktorom sa dobrovoľníci zámerne nakazia. Je to eticky prijateľné?

Lekári v Taliansku riešia jednu morálnu dilemu za druhou.

Skúmali, ako meniť postoje ľudí k ilegálnym migrantom a transrodovým osobám. Navrhované opatrenie by malo fungovať aj na iné nečlenské skupiny, povedal pre Denník N spoluautor štúdie.

V piatich krajinách vrátane Slovenska vedci skúmali stereotypy o Rómoch a nenávistný slovník politikov. Kým 62 percent ľudí na Slovensku povedalo, že k Rómom sa treba správať férovo, menej než pätina oslovených by bola ochotná investovať zdroje do zlepšenia ich postavenia.

Účastníci experimentu nevedeli, že na nich vedci narafičili búdu, a hoci im vraveli, že výskum bude o zrakovom vnímaní, v skutočnosti skúmali, ako sa podvolia chybným rozhodnutiam skupiny.

Skúmaný jav vysvetľuje medziľudské konflikty a polarizáciu spoločnosti, uvádza nová štúdia.

Očistné mechanizmy vo vede zafungovali.

V troch prípadoch z 259 navýšili pokladníci cenu drobného nákupu v potravinách od 100 do 400 percent.

Svoje prehrešky obhajujú zručnejšie.

Reputácia je takým silným mechanizmom, že sa spúšťa aj v prípadoch, keď sa to javí ako zbytočné, lebo nás nikto nesleduje.

V nemeckých štátoch bývalého východného bloku pomáhali ľudia moslimkám menej ako v bývalom západnom Nemecku.

Sebaobraz, že sme poctivým človekom, je pre nás dôležitejší ako krátkodobý peňažný zisk.

Ľudská myseľ nie je zďaleka dokonalá. Fakty permanentne selektuje, ohýba či ignoruje, aby sedeli do stereotypnej predstavy o menšinách – rasových, sexuálnych, náboženských či iných.

„Dúfame, že tento výskum pomôže podporiť myšlienku vzájomného porozumenia medzi ľuďmi odlišných kultúr, aby ocenili, čo nás spája a ako a prečo sa líšime,“ hovorí antropológ z Oxfordskej univerzity.

Deti a mladí ľudia, ktorí si čítali o tom, ako Harry Potter komunikoval s postavami zo stigmatizovaných skupín, sa naučili pozerať na veci ich očami, čo viedlo k ich zvýšenej schopnosti chápať príkoria znevýhodnených skupín.

Až päť výrobcov áut by chcelo do roku 2021 zaviesť masovú výrobu samojazdiacich áut. Ako sa budú vozidlá správať v krízových situáciách, keď hrozí smrť posádke alebo chodcovi či cyklistovi?

Psychológovia otestovali postoje ľudí k masovým strelcom, moslimom či kresťanom. Zistili, že účastníci experimentov boli na moslimov prísnejší.

Medzi nami a zvyškom živočíšnej ríše neexistuje žiadna ostrá hranica. Napriek tomu nie sme šimpanzy ani bonobovia. V čom sa od nich líšime?

Ľudská myseľ trpí plejádou nedostatkov, vinou ktorých si nesporíme na dôchodok (lebo neuvažujeme z dlhodobého hľadiska), uzatvárame sa do vlastných sociálnych bublín, hlásame konšpiračné teórie alebo chybne vyhodnocujeme riziká. Skúmali sme, ako nám môže pomôcť psychológia.

K „našim“ vopred pristupujeme tak trochu ako k „nepoškvrneným géniom“, ktorí by pri pokladnici určite vrátili každý cent vydaný navyše a na test sa poctivo pripravili, zatiaľ čo odporcov budeme považovať skôr za skazených, ktorí peniaze nevrátia a na test sa vykašlú.