Múzeum dizajnu

Za každej vlády sme riešili šialené problémy, vraví riaditeľ Slovenského centra dizajnu Maroš Schmidt. „Teraz sú to problémy ezotericko-direktívno-politického charakteru, čo ma obzvlášť mrzí, lebo mňa nezaujíma ani politika, ani dezinformácie, mňa zaujíma dizajn.“

Pre niekoho je podozrivé, že ma ministerka Šimkovičová ešte neodvolala, hovorí Maroš Schmidt, riaditeľ Slovenského centra dizajnu. Konsolidáciu v kultúre označuje za chaotickú: ministerstvo podľa neho míňa pre seba, svojich blízkych a zároveň škrtí tam, kde by nemalo a nemuselo.

Mať v interiéri len jeden solitér nefunguje, vraví interiérová dizajnérka Karolína Holly, ktorá pri návrhoch interiérov rada kombinuje rôzne štýly, farby či textúry a pracuje aj s vintage nábytkom. „Je to dominantný prvok, ktorý musí byť prepojený so zvyškom priestoru. Ak sa rozhodnete pre vstavaný nábytok na mieru a chcete použiť aj niečo vintage, pri výbere mobiliáru by som použila viac prvkov,“ radí Holly.

V Umeleckopriemyselnom múzeu v Berlíne otvorili výstavu Retropia aj so slovenskou účasťou. Diváci na nej uvidia napríklad Vládny salónik od Vojtecha Vilhana a Jána Bahnu s predelovými stenami od Vladimíra Kompánka, nábytkovú tvorbu od Viktora Holešťáka-Holubára, príbor Jána Čalovku aj utopickú architektúru Jozefa Jankoviča.

Vzory obrusov, závesov a ďalších textílií sa mnohým z detstva spájajú s produkciou podniku Dielo, ktorý mal predajne po celom Slovensku. Prvé otvorili v Bratislave, Košiciach a Martine už v roku 1958. Všetky výrobky, ktoré sa v nich predávali, musela odsúhlasiť výtvarná komisia. Dnes môžete niektoré z nich vidieť v Slovenskom múzeu dizajnu.

Knižný dizajn na Slovensku dlho podceňovali, posledné roky sa však teší vysokej kvalitatívnej úrovni, píše Gabriela Ondrišáková, kurátorka a kustódka zbierky komunikačného dizajnu v Slovenskom múzeu dizajnu: „Dobrý dizajn nielenže lepšie predáva a oslovuje cieľovú skupinu, ale pomocou typografie či formátu naznačuje obsah a zameranie konkrétnej knihy alebo celej edície.“