Nedeľná nekázeň Anny Polckovej: „Nebezpečným nedorozumením je to, ak si na istote svojej viery zakladáme v presvedčení, že sme spasení, nič sa nám nemôže stať a našou jedinou úlohou je misionovať iných.“

Nedeľná nekázeň Petra Križana: „Legenda hovorí o Kristovom znaku na štandardách víťazných vojenských práporov. Ale mimo legendy to bolo najväčšie víťazstvo pre kresťanstvo, ktoré sa po roku 313 stalo vďaka znameniu kríža štátnym náboženstvom celej ríše. Kríž sa postupne rozmohol, ohromne sa nadužíva a aj zneužíva. Mal len odkazovať na duchovno, ale stal sa nástrojom mágie a poverčivosti.“

Nedeľná nekázeň Anny Polckovej: „V centre pozornosti evanjeliového príbehu o vzkriesení sú ženy. Kde je Peter, Jakub, Judáš, Zacheus? Kde sú? Opustili ho, utiekli. Prázdny hrob objavia ženy. Nevyhýbajú sa miestam smrti, stratám, smútku.“

Autorka a autori rubriky Nedeľná nekázeň hovoria o tom, kto alebo čo je pre nich zosobnením nádeje v týchto náročných časoch. „Nádejou sú pre mňa ľudia, ktorí napriek poznaniu neradostnej reality nerezignujú. Dokážu identifikovať a pomenovať problémy, ktoré nám všetkým strpčujú život,“ hovorí evanjelická farárka Anna Polcková.

Dá sa v krajine, kde sa akceptuje nerovnoprávnosť, sexizmus, pohŕdanie inakosťou, pokojne žiť? píše farárka Anna Polcková v Nedeľnej nekázni. „O akých kresťanských hodnotách sa hovorí, keď sa ľudia prehliadajú, biblické texty sa vytrhávajú z historického a kultúrneho kontextu a využívajú sa ako zbraň namierená proti ženám a deťom, voči mladým, ktorí odmietajú mlčať o skúsenostiach zneužívaní v cirkvi, alebo proti queer menšine?“

Pevná viera neznamená, že stokrát opakujem prečítané v katechizme, píše v nekázni Peter Križan. „Občania a občianky cirkvi sa môžu slobodne rozvíjať spiritualitou, modlitbou, meditáciou, mystikou aj teologickým myslením. Rešpekt a neistota nie je relativizmus ani svojvoľnosť.“

Veronika Šikulová píše v Nedeľnej nekázni o deťoch a ich vzťahu k prírode a ekológii. „Pred dverami nám stoja štyri rôznofarebné kontajnery na odpad, a ak sa pomýlim, syn alebo dcéra ma opravujú a robia mi prednášku. Maličké deti píšu rozprávočky o tom, ako vznikla vojna vinou emisií alebo ako všetci zomreli, lebo sa uvarili, kreslia nákladiaky s drevom či odpad v lese, vtáky si naozaj vijú hniezda z plastov…“

Démon ruského samoderžavia sa prebudil a chce si znova podmaniť svojich bývalých otrokov. Teda i nás, píše Daniel Pastirčák. „Tridsaťtri rokov máme v rukách krehký dar slobody, po celý ten čas je však tá sloboda ohrozená. Prečo?“

Kresťanská viera, ako ju dnes reprezentujú niektorí kresťania, stráca silu, píše v Nedeľnej nekázni Anna Polcková. „Očakávať od ľudí v 21. storočí, od detí a mladých ľudí, že si budú – najlepšie bez otázok a kritického premýšľania – osvojovať vieroučné pravdy, skoncipované na základe poznania, akým disponovali ľudia pred tisíckami rokov, je nereálne.“

Proroci a mudrci odporúčajú miernosť a navrhujú hľadať boha inde ako v obetných kultoch, píše v Nedeľnej nekázni Peter Križan. „Ježiš sa domnieval, že sme už dozreli a je načase, aby sme sa otcovi klaňali v duchu a pravde. Keby mohol vyvolať referendum, tak by v ňom prepadol.“

Peter Križan v nekázni píše, že pseudovedecká podpora dogiem je nebezpečná. „Anton Srholec v jednej kázni ironizoval: máme dôkaz, že do neba sa dostane aj neživá hmota. Z cirkevného učenia vyplýva, že sú tam prinajmenšom šaty Panny Márie. Veď predsa by ju nemohli nanebovziať nahú!“

Slovensko neohrozuje láska ani inakosť, iná farba pleti či vierovyznanie, píše spisovateľka Veronika Šikulová v Nedeľnej nekázni. „Slovensko ohrozuje nevzdelanosť a hrubosť, a nejde nám to ani so zelenou, ani s dúhou.“

Niečo sa nám pozdáva a niečo prieči skôr, než začneme myslieť, píše v Nedeľnej nekázni Daniel Pastirčák. „Správna je tá priamka, za ktorú hlasovala naša skupina. Stráca sa pri tom to najpodstatnejšie – človek.“

Dnešnú Nedeľnú nekázeň píše Anna Polcková: „Sú v našej krajine deti, ktoré vyrastajú v úplnej biede, v generačnej chudobe. Mnohé chodia bosé. Keď prší, nejdú do školy, lebo by na vyučovaní museli sedieť mokré, nemajú si totiž čo prezliecť a prezuť. Sú šťastní, keď ich s dobrovoľníkmi navštívime u nich doma a spríjemníme im čas hrami, radosť dávajú najavo. Keď odchádzame, pýtajú sa, či prídeme aj zajtra. Ak sa má ich situácia zmeniť, treba podporiť ich rodičov.“

Naše chrámy a životy neničí ateizmus, ale egoizmus, píše evanjelická farárka Anna Polcková v Nedeľnej nekázni. „Práve v chráme je a má byť priestor na zastavenie, premýšľanie a prehodnocovanie toho, čo platí a má platiť, a čo treba v mene lásky, v mene života úplne zmeniť.“

Nedeľná nekázeň: „Mendel ‚vynašiel‘ genetiku a jeho súčasník Darwin ‚vynašiel‘ evolúciu. Ich objavy ostávajú stále pravdivé, lebo si nenárokujú nemennú večnú pravdivosť,“ píše genetik Peter Križan.

Už tretí rok žijeme život, aký sme žiť nechceli, píše Daniel Pastirčák v Nedeľnej nekázni a zamýšľa sa, čo robiť v časoch absurdnej vojny. „Nik nepozná hodnovernú odpoveď. Je nám dané žiť tu a teraz v ohrozenom svete príbeh s otvoreným koncom, tak ako to bolo dané našim predkom. Takí sme, takí sme boli, takí budeme. Nie sme hotoví, nie sme v cieli, smerujeme.“

Nedeľná nekázeň Anny Polckovej: „Priame a nepriame útoky, ale aj mlčanie väčšiny voči nespravodlivosti, ktorá sa deje medzi nami dodnes, vedú k postupnému znecitlivovaniu spoločnosti, cirkvi, niekedy dokonca s odvolávaním sa na ochranu rodiny.“

Nedeľná nekázeň: „Rímskych katolíkov zaskočila pred 60 rokmi výzva pápeža Jána XXIII. – otvorte okná! Niektorí ju vypočuli, iní prepočuli,“ píše Peter Križan.

Nedeľná nekázeň: „Pavol sa zmenil, ľudia sa predsa menia a môžu zmeniť, vždy je čas, hoci sa hovorí, že z vlka sa jahňa nikdy nestalo. Jahňa nie, ale verný a dobrý pes!“ píše spisovateľka Veronika Šikulová.