Nedeľná nekázeň
Články
Minúta po Minúte
Video – Veľkonočný podcast s autormi Nedeľnej nekázne Annou Polckovou, Petrom Križanom a Danielom Pastirčákom: Boh stojí na strane slabých proti mocným.
Nedeľná nekázeň Anny Polckovej: „Názory časti kresťanstva, ktoré ešte stále vnímajú patriarchálny systém ako model založený na plnení Božej vôle, sú na ústupe.“
Blíži sa Veľká noc. Jej príbeh pred nás kladie tému vernosti a zrady, píše v nekázni Daniel Pastirčák. „Vláda pod vedením Roberta Fica sa dopúšťa vlastizrady. Nezrádza iba Ukrajinu. Zrádza suverenitu Slovenska. Zrádza našich spojencov. Ako odpovieme na zradu, ktorá sa tu s nami deje? Dáme prednosť vlastným záujmom ako Pilát? Rezignujeme ako Ján? Alebo nás zradí naša pýcha ako Petra?“
Počas veľkonočných sviatkov poďme do kostola alebo na koncert. „Počúvajme pašie a ďakujme umelcom, ktorí nás chcú zobudiť zo samospasiteľného snenia,“ píše v nedeľnej nekázni Peter Križan.
Nekázeň Anny Polckovej: „Takmer 70 % obyvateľov našej krajiny sa hlási k niektorej z registrovaných kresťanských cirkví. Mnohí to robia napriek tomu, že sa nestotožňujú s učením cirkvi, s niektorými vyjadreniami jej predstaviteľov, nezúčastňujú sa bohoslužobného života a činnosť alebo nečinnosť farnosti kritizujú.“
V Nemecku sa požehnávanie homosexuálnych párov už stalo skutkom, píše v Nekázni Peter Križan. Upozorňuje však na vysvetlenie dekrétu, podľa ktorého treba pár najskôr rozdeliť, pričom každý dostane zvlášť krížik na čelo, a to mimo kostola. Kňaz pri tom nesmie mať liturgické rúcho a nesmie to trvať viac ako 10-15 sekúnd.
Identifikovať sa s martýrmi nestačí, píše v Nedeľnej nekázni evanjelická farárka Anna Polcková. „Aby nastala zmena, musí o to niekto stáť. Začať tvoriť niečo iné. Nové. Dobré. Premáhať zlo dobrom.“
Čo by zostalo z Vianoc, keby sme z nich odstránili všetky kultúrne nánosy? Zostalo by vôbec niečo? Na otázku odpovedajú autorka a autori Nedeľných nekázní.
Nekázeň Daniela Pastirčáka: „Oscar Wilde tušil, že z pohľadu ľudskej existencie sú Vianoce a Veľká noc jednou a tou istou skutočnosťou prítomnou v základoch duše.“
Aktualizácia a nový spôsob čítania biblických textov neznamená popretie tradície, vzdanie sa viery ani prispôsobenie sa spoločenským trendom. Naopak, píše v nekázni Anna Polcková, „Znamená to mať odvahu a rozpoznať znamenia doby a následne správne reagovať na to, čo sa deje.“
Nedeľná nekázeň: S umieraním a so smrťou prichádzajú do kontaktu veľmi často kňazi, farári a farárky. „Je pre nich – pre nás výzvou nezľaknúť sa zraniteľnosti, neobrniť sa pred ňou pancierom floskúl o posmrtnom živote, fabuláciami o stretnutiach v záhrobí,“ píše Anna Polcková.
Piati kardináli prichystali pápežovi Františkovi pascu, píše v Nekázni Peter Križan o končiacej sa katolíckej synode, pred ktorou preventívne vyjadrili svoje pochybnosti o prípadných inováciách. „Františkovi nastavili pascu, do ktorej by sa buď chytí ako heretik, alebo im dá za pravdu.“
Časť voličov odovzdala svoj hlas stranám, ktoré popierajú cestu slobody, píše v Nedeľnej nekázni Daniel Pastirčák. „V tieni mocichtivého Ruska nám hrozí, že sa vrátime do neslobody, ktorú sme pred 33 rokmi opustili.“
Ako chceme hovoriť s Bohom, keď nevieme hovoriť s človekom? pýta sa Anna Polcková v Nedeľnej nekázni. „Za lepšiu budúcnosť sa dobre modlia tí, ktorí konajú v prospech každého človeka. Neobhajujú neobhájiteľné. Nezamlčujú násilie páchané na bezbranných. Neuspokojili sa so svetom, v ktorom sme sa rozdelili na veriacich a ateistov, konzervatívcov a liberálov, väčšinu a menšiny, podľa náboženstva, rasy, pracovného uplatnenia, vplyvu, výšky bankového konta.“
Bojím sa, že cirkev bude zasa vyzývať, aby sme nevolili strany, ktoré podporujú rovnoprávnosť LGBTI+ ľudí, píše v dnešnej Nekázni Peter Križan. „To je všetko? To má aký cieľ? Zasa má byť stredom terču bezbranný človek, vydaný napospas režimu? Ten, do ktorého si môže každý udrieť?“
Ak budeme ,citlivé otázky‘ radšej ignorovať a predstierať, že neexistujú, budú niektorí ľudia naďalej stigmatizovaní, píše Anna Polcková v Nedeľnej nekázni. „Budú trpieť len preto, že väčšina stále mlčí, lebo o inakosti, domácom násilí, ale ani o duševných chorobách či smrti nevieme hovoriť.“
Nedeľná nekázeň Anny Polckovej: „Nebezpečným nedorozumením je to, ak si na istote svojej viery zakladáme v presvedčení, že sme spasení, nič sa nám nemôže stať a našou jedinou úlohou je misionovať iných.“
Nedeľná nekázeň Petra Križana: „Legenda hovorí o Kristovom znaku na štandardách víťazných vojenských práporov. Ale mimo legendy to bolo najväčšie víťazstvo pre kresťanstvo, ktoré sa po roku 313 stalo vďaka znameniu kríža štátnym náboženstvom celej ríše. Kríž sa postupne rozmohol, ohromne sa nadužíva a aj zneužíva. Mal len odkazovať na duchovno, ale stal sa nástrojom mágie a poverčivosti.“
Nedeľná nekázeň Anny Polckovej: „V centre pozornosti evanjeliového príbehu o vzkriesení sú ženy. Kde je Peter, Jakub, Judáš, Zacheus? Kde sú? Opustili ho, utiekli. Prázdny hrob objavia ženy. Nevyhýbajú sa miestam smrti, stratám, smútku.“
Autorka a autori rubriky Nedeľná nekázeň hovoria o tom, kto alebo čo je pre nich zosobnením nádeje v týchto náročných časoch. „Nádejou sú pre mňa ľudia, ktorí napriek poznaniu neradostnej reality nerezignujú. Dokážu identifikovať a pomenovať problémy, ktoré nám všetkým strpčujú život,“ hovorí evanjelická farárka Anna Polcková.