Nedeľná nekázeň: S umieraním a so smrťou prichádzajú do kontaktu veľmi často kňazi, farári a farárky. „Je pre nich – pre nás výzvou nezľaknúť sa zraniteľnosti, neobrniť sa pred ňou pancierom floskúl o posmrtnom živote, fabuláciami o stretnutiach v záhrobí,“ píše Anna Polcková.

Piati kardináli prichystali pápežovi Františkovi pascu, píše v Nekázni Peter Križan o končiacej sa katolíckej synode, pred ktorou preventívne vyjadrili svoje pochybnosti o prípadných inováciách. „Františkovi nastavili pascu, do ktorej by sa buď chytí ako heretik, alebo im dá za pravdu.“

Časť voličov odovzdala svoj hlas stranám, ktoré popierajú cestu slobody, píše v Nedeľnej nekázni Daniel Pastirčák. „V tieni mocichtivého Ruska nám hrozí, že sa vrátime do neslobody, ktorú sme pred 33 rokmi opustili.“

Ako chceme hovoriť s Bohom, keď nevieme hovoriť s človekom? pýta sa Anna Polcková v Nedeľnej nekázni. „Za lepšiu budúcnosť sa dobre modlia tí, ktorí konajú v prospech každého človeka. Neobhajujú neobhájiteľné. Nezamlčujú násilie páchané na bezbranných. Neuspokojili sa so svetom, v ktorom sme sa rozdelili na veriacich a ateistov, konzervatívcov a liberálov, väčšinu a menšiny, podľa náboženstva, rasy, pracovného uplatnenia, vplyvu, výšky bankového konta.“

Bojím sa, že cirkev bude zasa vyzývať, aby sme nevolili strany, ktoré podporujú rovnoprávnosť LGBTI+ ľudí, píše v dnešnej Nekázni Peter Križan. „To je všetko? To má aký cieľ? Zasa má byť stredom terču bezbranný človek, vydaný napospas režimu? Ten, do ktorého si môže každý udrieť?“

Ak budeme ,citlivé otázky‘ radšej ignorovať a predstierať, že neexistujú, budú niektorí ľudia naďalej stigmatizovaní, píše Anna Polcková v Nedeľnej nekázni. „Budú trpieť len preto, že väčšina stále mlčí, lebo o inakosti, domácom násilí, ale ani o duševných chorobách či smrti nevieme hovoriť.“

Nedeľná nekázeň Anny Polckovej: „Nebezpečným nedorozumením je to, ak si na istote svojej viery zakladáme v presvedčení, že sme spasení, nič sa nám nemôže stať a našou jedinou úlohou je misionovať iných.“

Nedeľná nekázeň Petra Križana: „Legenda hovorí o Kristovom znaku na štandardách víťazných vojenských práporov. Ale mimo legendy to bolo najväčšie víťazstvo pre kresťanstvo, ktoré sa po roku 313 stalo vďaka znameniu kríža štátnym náboženstvom celej ríše. Kríž sa postupne rozmohol, ohromne sa nadužíva a aj zneužíva. Mal len odkazovať na duchovno, ale stal sa nástrojom mágie a poverčivosti.“

Nedeľná nekázeň Anny Polckovej: „V centre pozornosti evanjeliového príbehu o vzkriesení sú ženy. Kde je Peter, Jakub, Judáš, Zacheus? Kde sú? Opustili ho, utiekli. Prázdny hrob objavia ženy. Nevyhýbajú sa miestam smrti, stratám, smútku.“

Autorka a autori rubriky Nedeľná nekázeň hovoria o tom, kto alebo čo je pre nich zosobnením nádeje v týchto náročných časoch. „Nádejou sú pre mňa ľudia, ktorí napriek poznaniu neradostnej reality nerezignujú. Dokážu identifikovať a pomenovať problémy, ktoré nám všetkým strpčujú život,“ hovorí evanjelická farárka Anna Polcková.

Dá sa v krajine, kde sa akceptuje nerovnoprávnosť, sexizmus, pohŕdanie inakosťou, pokojne žiť? píše farárka Anna Polcková v Nedeľnej nekázni. „O akých kresťanských hodnotách sa hovorí, keď sa ľudia prehliadajú, biblické texty sa vytrhávajú z historického a kultúrneho kontextu a využívajú sa ako zbraň namierená proti ženám a deťom, voči mladým, ktorí odmietajú mlčať o skúsenostiach zneužívaní v cirkvi, alebo proti queer menšine?“

Pevná viera neznamená, že stokrát opakujem prečítané v katechizme, píše v nekázni Peter Križan. „Občania a občianky cirkvi sa môžu slobodne rozvíjať spiritualitou, modlitbou, meditáciou, mystikou aj teologickým myslením. Rešpekt a neistota nie je relativizmus ani svojvoľnosť.“

Veronika Šikulová píše v Nedeľnej nekázni o deťoch a ich vzťahu k prírode a ekológii. „Pred dverami nám stoja štyri rôznofarebné kontajnery na odpad, a ak sa pomýlim, syn alebo dcéra ma opravujú a robia mi prednášku. Maličké deti píšu rozprávočky o tom, ako vznikla vojna vinou emisií alebo ako všetci zomreli, lebo sa uvarili, kreslia nákladiaky s drevom či odpad v lese, vtáky si naozaj vijú hniezda z plastov…“

Démon ruského samoderžavia sa prebudil a chce si znova podmaniť svojich bývalých otrokov. Teda i nás, píše Daniel Pastirčák. „Tridsaťtri rokov máme v rukách krehký dar slobody, po celý ten čas je však tá sloboda ohrozená. Prečo?“

Kresťanská viera, ako ju dnes reprezentujú niektorí kresťania, stráca silu, píše v Nedeľnej nekázni Anna Polcková. „Očakávať od ľudí v 21. storočí, od detí a mladých ľudí, že si budú – najlepšie bez otázok a kritického premýšľania – osvojovať vieroučné pravdy, skoncipované na základe poznania, akým disponovali ľudia pred tisíckami rokov, je nereálne.“

Proroci a mudrci odporúčajú miernosť a navrhujú hľadať boha inde ako v obetných kultoch, píše v Nedeľnej nekázni Peter Križan. „Ježiš sa domnieval, že sme už dozreli a je načase, aby sme sa otcovi klaňali v duchu a pravde. Keby mohol vyvolať referendum, tak by v ňom prepadol.“

Peter Križan v nekázni píše, že pseudovedecká podpora dogiem je nebezpečná. „Anton Srholec v jednej kázni ironizoval: máme dôkaz, že do neba sa dostane aj neživá hmota. Z cirkevného učenia vyplýva, že sú tam prinajmenšom šaty Panny Márie. Veď predsa by ju nemohli nanebovziať nahú!“

Slovensko neohrozuje láska ani inakosť, iná farba pleti či vierovyznanie, píše spisovateľka Veronika Šikulová v Nedeľnej nekázni. „Slovensko ohrozuje nevzdelanosť a hrubosť, a nejde nám to ani so zelenou, ani s dúhou.“

Niečo sa nám pozdáva a niečo prieči skôr, než začneme myslieť, píše v Nedeľnej nekázni Daniel Pastirčák. „Správna je tá priamka, za ktorú hlasovala naša skupina. Stráca sa pri tom to najpodstatnejšie – človek.“

Dnešnú Nedeľnú nekázeň píše Anna Polcková: „Sú v našej krajine deti, ktoré vyrastajú v úplnej biede, v generačnej chudobe. Mnohé chodia bosé. Keď prší, nejdú do školy, lebo by na vyučovaní museli sedieť mokré, nemajú si totiž čo prezliecť a prezuť. Sú šťastní, keď ich s dobrovoľníkmi navštívime u nich doma a spríjemníme im čas hrami, radosť dávajú najavo. Keď odchádzame, pýtajú sa, či prídeme aj zajtra. Ak sa má ich situácia zmeniť, treba podporiť ich rodičov.“