
Nedeľná nekázeň - strana 2
Články






























Minúta po Minúte
Naša mama prvého mája do sprievodu nechodievala. Ráno vyšikovala tatka Vinca do sprievodu s niektorou z dychoviek z okolia, potom sa žehlili naše pionierske košele, píše v nedeľnej nekázni Veronika Šikulová. „Naša babička Jolanka mala rada máj, lebo v kostole sa začali modliť loretánske litánie a v máji sa predsa v kostoloch spievajú najkrajšie pesničky.“
Keby sme chceli veľkonočný príbeh zostaviť zo súčasných postáv, máme poruke všetky potrebné charaktery, vraví v ankete kazateľ Daniel Pastirčák. „Je tu koalícia veľrady s rímskou mocou v podobe Putinovho a Kirillovho spojenia trónu s oltárom. Na Slovensku máme i viacero podôb Judášov. A, samozrejme, je tu veľký výber Pilátov.“
Nedeľná nekázeň: Moskovský patriarcha Kirill naďalej verejne, aj na cirkevnej pôde a počas príhovorov, podporuje vojnu Ruska na Ukrajine a xenofóbne vypovedá vojnu celému Západu, píše Peter Križan.
Nedeľná nekázeň: Evanjelický sirotinec v Modre bol zázrak trvajúci takmer prvú polovicu minulého storočia, píše spisovateľka Veronika Šikulová. „Zázrak milosrdenstva, milodarov, dobročinnosti, obetavosti, súcitu a nezištnosti. Dokázal vychovať a do života pripraviť stovky a stovky plnohodnotných ľudí, neraz až osobností, medzi nimi i básnika Janka Smreka.“
Byť nestranný znamená nebyť na strane slabých, píše Anna Polcková v Nedeľnej nekázni. „Každý z nás má v dosahu človeka, ktorému môže sprostredkovať okamih pokoja, radosti, krásy. Môže byť z Ukrajiny, Afganistanu, Sýrie, ale aj z vlastnej rodiny.“
Nedeľná nekázeň Daniela Pastirčáka: „Načo je človeku viera? Pre ľudí bez viery je konečným horizontom života pominuteľnosť, pre človeka viery je tým horizontom večnosť.“
Evanjelická farárka Anna Polcková píše v nedeľnej nekázni o Švédke, ktorá už vyše 30 rokov žije v Bratislave a ktorú pred niekoľkými mesiacmi s jej partnerom zosobášila. „So svojou láskou prežila desaťročia. Nevzali sa, ale milovali. Jej partner prekonal vážne ochorenie s ťažkými následkami, no ona sa oňho s neuveriteľnou nežnosťou a oddanosťou roky starala.“
Nedeľná nekázeň: V marci 2020 sme s mysleli, že v máji sa svet vráti do normálnych koľají. „Uplynuli dva roky. Podliehame panike. Potrebujeme trpezlivosť,“ píše Daniel Pastirčák.
Nedeľná nekázeň Anny Polckovej: „Ak niektorí ľudia odchádzajú od cirkvi, ešte to neznamená, že opúšťajú to, čo Ježiš predstavuje ako Božie, a podľa svojej viery nežijú.“
Peter Križan píše o Cene slobody Antona Srholca a o jednej z jej laureátok Hedvige Rozborovej. „Zemeguľa je plná pomníkov panovníkov a masových vrahov. Srholec staval pomník ich obetiam. Zastavme sa a vo chvíľke ticha im dajme slovo.“
Autorky a autori nedeľnej nekázne hovoria, aké strachy a radosti im priniesol pomaly sa končiaci rok. „Pri súčasnej pandémii sa nebojím o zdravie; bojím sa, že ľudia strácajú citlivosť srdca. Pre vlastné presvedčenie – to už je jedno, či pravdivé alebo nepravdivé – sú ochotní ublížiť druhému,“ hovorí jezuitský kňaz Tomáš Jellúš.
Nedeľná nekázeň Tomáša Jellúša: Ak sa v mojej prítomnosti necítia dobre ľudia s iným hodnotovým presvedčením, ľudia iných názorov, tak som nepochopil vlastný systém, v ktorom žijem. A som obeťou vlastného strachu napredovať.
Môžeme prísť o adventné džinglbels, nemali by sme prísť o vianočnú nádej znovuzrodenia, píše Peter Križan v Nedeľnej nekázni o situácii na Slovensku v čase tretej covidovej vlny. „Musíme sa uskromniť. Ešte to neznamená uspokojiť sa s málom, zatiaľ si len musíme zvyknúť na trochu menej.“
V medziach svojich zamestnaní, rodín a zdravia, môžeme vystúpiť z bytu a pomôcť, píše v Nedeľnej nekázni Veronika Bruncková. „A nielen sa hnevať na to, čo sa v krajine nedarí a predstaviť si, že demokratický svet nie je ohraničený politikou.“
Niektorí ľudia sa vedia prezentovať. Na tom, aký vytvoria dojem, si dávajú záležať, píše Anna Polcková. „Ich lifestyle, názory, postoje sú v médiách a na sociálnych sieťach neprehliadnuteľné. Množstvo reakcií, ktoré vyvolávajú, vedie u mnohých k tomu, že sú považovaní za úspešných, za tých, ktorým sa v živote darí.“
Za pár minút povedal pápež František na Slovensku viac ako všetci slovenskí biskupi za 30 slobodných rokov od Nežnej revolúcie, píše v Nedeľnej nekázni Peter Križan. „Z pápežovho prejavu sa nedá citovať, treba si ho znova vypočuť a treba si ho viackrát prečítať celý.“
V dnešnej Nekázni Veronika Bruncková píše, že pápež „…nás namiesto veľkoleposti prišiel vyzvať, aby sme sa vrátili k tomu, čo sme pred časom ako krajina zakúsili na zhromaždeniach po vražde Jána a Martiny – a to je vzájomnosť“.
Nedeľná nekázeň: „Slovenskými getami nie sú len konkrétne rómske osady, ale všetky uzavreté skupiny vyčlenené pre ich inakosť. Ekonomické, rasové, hodnotové,“ píše Veronika Bruncková.
Autori Nedeľnej nekázne hovoria, čo by povedali pápežovi, keby mali tú možnosť. „Ďakujem, že ste človek. Ukazujete pravú, pre mnohých novú, ľudskú tvár cirkvi. Jednoducho. Láskou. Rešpektom. Podporou ľudskej dôstojnosti každého človeka bez rozdielu, s dôrazom na tých, ktorí žijú na okraji. Ako Ježiš,“ píše evanjelická farárka Anna Polcková.
Nedeľná Nekázeň Anny Polckovej: Pokiaľ nám záleží na tom, aby sme chránili život, budeme brať vážne výsledky skúmania vedcov a vedkýň a dáme sa očkovať voči vírusu skôr, ako si vyžiada ďalšie tisíce životov.