Nobelove ceny
Články
Minúta po Minúte
Prial by som si, aby bola možnosť odobrať Nobelovu cenu, ak sa ukáže, že došlo k podvodu, vraví švédsky vedec Dan Larhammar, ktorý bol predsedom komisie pri udeľovaní 12 nobeloviek. V rozhovore vysvetľuje, prečo bola v roku 2011 cena udelená posmrtne, a vraví, či sa vždy podarilo telefonicky zastihnúť laureáta.
Nobelovu cenu za mier môžu tento rok dostať bojovníci za mier medzi Izraelom a Palestínčanmi či na Ukrajine. Medzi navrhnutými osobnosťami je okrem iného opäť aj Donald Trump. Zoznam nominovaných Nobelov výbor oficiálne nezverejňuje, niektorí sú známi vďaka navrhovateľom. Uzávierka je dnes. (ap)
Deti väznenej iránskej aktivistky Narghís Mohammadiovej prevzali v jej mene Nobelovu cenu za mier. Mohammadiová si momentálne odpykáva desaťročný trest, cenu získala tento rok za boj proti utláčaniu žien v Iráne. (bbc)
Slovenskú a nórsku literárnu produkciu radím k tzv. „menším literatúram“, tie zvyknú byť najlepšie a najsilnejšie, píše Jon Fosse, laureát Nobelovej ceny za literatúru. „Som veľmi vďačný za to, že z môjho diela sa toho čím ďalej, tým viac prekladá do slovenčiny, pretože tak sa aj ja istým spôsobom stávam čoraz väčšou súčasťou Slovenska.“
Keď otvoríte jeho knihu, hneď viete, že čítate Fosseho, hovorí nobelistova manželka a prekladateľka Anna Fosse. „Z jeho diel vyžaruje súcit s tým, čo človeka v živote robí zraniteľným a slabým.“ V rozhovore zároveň opisuje, aké je byť prekladateľkou a literárnou analytičkou diela známeho autora a zároveň byť spolu v rodinnom zväzku.
Zem treba chrániť a nesnívať, že z nej budeme môcť odletieť, vraví v rozhovore nobelista Michele Mayor, ktorý objavil prvú planétu mimo slnečnej sústavy. „Nemám nič proti fantasy filmom či sci-fi príbehom, ktoré o cestovaní na planéty mimo slnečnej sústavy rozprávajú. Veľakrát sú zaujímavé a veľmi pekné. No nie je to veda.“
Rádio Devín tento týždeň predstavuje nového laureáta Nobelovej ceny za literatúru Jona Fosseho. Každý deň o 18.30 v relácii Čítanie na pokračovanie odvysiela rozhlasovú adaptáciu jeho románu Lodenica o tragickom milostnom trojuholníku.
Nobelovu cenu za ekonómiu získala Američanka Claudia Goldinová za prehĺbenie znalostí o uplatnení žien na trhu práce. Je treťou ženou, ktorá dostane toto ocenenie.
Nobelov výbor dúfa, že Irán ocenenú spisovateľku Narges Mohammadíovú prepustí z väzenia, aby sa mohla v decembri zúčastniť na odovzdaní Nobelovej ceny za mier. Iránsky režim ju odsúdil ešte v roku 2016 na 16 rokov. To jej nezabránilo, aby za práva žien bojovala aj spoza mreží.
Nobelova cena pre Narges Mohammadi je veľkou príležitosťou, aby sa o situácii žien v Iráne hovorilo vo svete. „Iránsky ľud však potrebuje viac pomoci. Chceme, aby ostatné vlády nielen odsúdili činy iránskeho režimu, ale aby podnikli výraznejšie kroky na pomoc Iránkam a Iráncom,“ povedala iránska stand-up komička Nastaran Motlagh, ktorá žije na Slovensku.
Nobelovu cenu za mier získala iránska aktivistka Narges Mohammadí, ktorá bojuje proti útlaku žien v Iráne a za dodržiavanie ľudských práv a slobody pre všetkých.
Nobelovu cenu za literatúru dostal 64-ročný nórsky spisovateľ Jon Fosse. Udelili mu ju za „inovatívne divadelné hry a prozaické diela, ktoré dávajú hlas nevysloviteľnému“.
Švédska Kráľovská akadémia vied sa ospravedlnila za chybu, v dôsledku ktorej boli mená laureátov Nobelovej ceny za chémiu zverejnené niekoľko hodín pred oficiálnym oznámením.
Nobelovu cenu za chémiu dostali Moungi Bawendi, Louis Brus a Alexej Jekimov za objav a syntézu kvantových bodiek. Ide o nanočastice, ktoré sú také malé, že ich veľkosť určuje ich vlastnosti.
Švédska akadémia vied zrejme omylom predčasne zverejnila mená nositeľov Nobelovej ceny za chémiu. Podľa švédskych médií je za objav kvantových bodiek.
Vďaka objavom laureátov Nobelovej ceny za fyziku vieme sledovať, ako sa elektróny správajú v materiáli, aj keď sú extrémne rýchle. To pravdepodobne povedie k ešte presnejším elektrónovým mikroskopom, oveľa rýchlejšej elektronike a novým testom schopným diagnostikovať choroby v oveľa skoršom štádiu.
Nobelovu cenu za fyziku získali Pierre Agostini, Ferenc Krausz a Anne L’Huillier za experimentálne metódy, ktoré generujú attosekundové impulzy svetla na štúdium dynamiky elektrónov v hmote.
Za najväčšiu výhodu mRNA vakcín, za ktoré udelili Nobelovu cenu, považuje vedec Peter Celec široké využitie – keď príde ďalšia pandémia, metóda už bude odskúšaná a zmení sa len sekvencia patogénu. „mRNA vakcíny sú extrémne silný nástroj, ktorý nám umožňuje relatívne rýchlo odpovedať na globálne hrozby,“ vraví. Prelom si sľubuje od ich aplikácie na nádory.
Nobelovu cenu za medicínu získali Katalin Karikó a Drew Weissmann za objavy, ktoré umožnili vývoj účinných mRNA vakcín proti covidu.
Odmena, ktorá sa vypláca držiteľom Nobelovej ceny, tento rok stúpne o milión švédskych korún (83 500 eur). Každý z laureátov tak dostane okolo 920-tisíc eur. V prípade, že je jedna cena udelená viacerým osobnostiam, laureáti si odmenu delia.