Európska komisia sa snaží do konca roka dosiahnuť s USA dohodu o obchode s hliníkom a oceľou. Brusel to pôvodne chcel stihnúť do októbrového samitu vo Washingtone. Obe strany sa snažia odvrátiť obnovenie ciel z čias Donalda Trumpa.

EÚ plánuje tento mesiac oznámiť vyšetrovanie podozrení ohľadom subvencií pre čínskych výrobcov ocele, píše Financial Times, podľa ktorého tak urobí na samite s USA. Pripojí sa tak k snahám Spojených štátov ochrániť priemysel pred lacnou konkurenciou.

EÚ a Spojené štáty sa usilujú o skoré dosiahnutie dohody o obchode s oceľou a hliníkom. Odvrátila by znovuzavedenie ciel z obdobia, keď bol americkým prezidentom Donald Trump.

Čína v auguste nevyviezla žiadne produkty z gália ani germánia, teda z kovov, ktoré sú potrebné na výrobu polovodičov. Dôvodom je zavedenie kontroly vývozu.

USA a EÚ plánujú nové clá na nadmernú produkciu ocele z Číny a ďalších krajín. Majú sa týkať hlavne dovozu z Číny, ktorá ťaží z využívania netrhových praktík. Dohoda by mala ukončiť obchodný konflikt z éry prezidenta Donalda Trumpa.

Čína a USA sa dohodli na vytvorení pracovnej skupiny pre obchodné otázky, dve najväčšie svetové ekonomiky sa tak snažia zmierniť napätie vo vzájomných vzťahoch. Stretávať sa chcú dvakrát ročne na úrovni štátnych tajomníkov.

Čína zakázala dovoz morských plodov z Japonska, ktorých je najväčším dovozcom. Reagovala na vypúšťanie rádioaktívnej vody z poškodenej jadrovej elektrárne Fukušima. Kontroly dovozu morských produktov z Japonska už skôr ohlásil aj Hongkong.

Týždeň v európskej ekonomike od autoriek z portálu Euractiv.sk:

• Čína naplnila obavy a obmedzila vývoz gália a germánia
• Rusko môže čoskoro zaplatiť za škody na Ukrajine
• Slovensko sa musí rýchlo pripraviť na elektrický boom

Krajiny EÚ sa dva týždne pred mimoriadnym samitom sporia o nové peniaze na podporu ekonomiky. Francúzsko a juhoeurópske krajiny sa pochvalne vyjadrujú o založení nového fondu na podporu zelených a digitálnych projektov. Nemecko a Holandsko odmietajú, aby si EÚ požičiavala nové peniaze. (čtk)

EÚ postúpi WTO dva spory, ktoré vedie s Čínou. Jeden prípad sa týka reštrikcií na dovoz z Litvy, druhý praxe, keď Čína obmedzuje držiteľov patentov pri uplatňovaní ich práv na ochranu inovácií pred súdom.

Prípadný obchodný konflikt s Čínou by Nemecko mohol stáť takmer šesťkrát viac ako brexit, vyplýva z výsledkov štúdie inštitútu Ifo. Najviac by na obchodnú vojnu doplatil automobilový priemysel.

Joe Biden zvýšil clá na dovoz niektorých ruských produktov na 35 %. Opatrenie je dôsledkom toho, že USA odobrali Rusku status trvalých normálnych obchodných vzťahov, čo je ekvivalent doložky najvyšších výhod.

Niektoré clá na čínsky tovar z Trumpovej éry neslúžia „žiadnemu strategickému účelu“, tvrdí Janet Yellen. Prezident Joe Biden podľa americkej ministerky financií uvažuje o ich úprave ako nástroji na zníženie inflácie. (reuters)

Spojené štáty obnovia výnimky z ciel pre zhruba 350 čínskych výrobkov. Dovozné tarify zaviedli v roku 2018, keď vtedajší prezident Donald Trump začal obchodnú vojnu s Pekingom.

USA a ďalšie vyspelé štáty spolu s EÚ navrhnú odobrať Rusku status najvyšších výhod v rámci WTO. Tento krok by otvoril cestu k uvaleniu ciel na širokú škálu ruského tovaru.

Americká snemovňa reprezentantov schválila návrh, ktorý ráta s desiatkami miliárd dolárov na posilnenie konkurencieschopnosti voči Číne. Republikáni boli jednomyseľne proti. Bude treba dohodnúť kompromisnú verziu, keďže senát schválil návrh v inej podobe.

EÚ začala na pôde WTO konanie proti Číne, ktorú obviňuje z obchodnej diskriminácie Litvy. Medzi Čínou a Litvou sa v posledných mesiacoch zvýšilo napätie po tom, ako Taiwan otvoril vo Vilniuse zastupiteľský úrad pod vlastným menom.

WTO povolila Číne uvaliť na USA kompenzačné clá v hodnote 645 miliónov dolárov v spore z éry Baracka Obamu. USA rozhodnutie odsúdili. Peking pôvodne žiadal clá za 2,4 miliardy dolárov.

Eurokomisia navrhla sankčný systém proti obchodnému zastrašovaniu zo strany Číny a ďalších mocností. Má uľahčiť členským štátom zavádzanie ciel a iných odvetných opatrení voči krajinám, ktoré napríklad obmedzujú dovoz tovaru z EÚ.

USA zaradili na čiernu listinu ďalších osem čínskych firiem z dôvodu obáv o národnú bezpečnosť a zahraničnú politiku. Podnikom sa zhorší prístup k americkým technológiám. Zoznam sa rozšíril aj o podniky z Japonska, Pakistanu a Singapuru.