Dokázali by ste pristáť s malým lietadlom, ak by pilotovi prišlo nevoľno? Podľa novej štúdie ľudia preceňujú svoje schopnosti a mnohí sa mylne domnievajú, že manéver by zvládli bez smrteľných následkov. No podľa psychológa z SAV má výskum vážne metodologické nedostatky. Čo vedec štúdii vytýka okrem zle položenej otázky alebo nereálneho hypotetického scenára?

Konšpiráciami sú často ohrozené spoločnosti s vysokou mierou nacionalizmu, ktorý je postavený na myšlienke narcizmu a sebaľútosti, hovorí sociálna antropologička Elżbieta Drążkiewicz, ktorá vyhrala prestížny ERC grant a vďaka tomu bude skúmať konšpirácie v Európe. „Stavanie sa do pozície obete a ‚boj s útlakom‘ sa zapáčili hneď niekoľkým východoeurópskym spoločnostiam.“

V strednej a východnej Európe máme voči konšpiráciám viac trpezlivosti a nevyvolávajú v nás až takú morálnu paniku, hovorí sociálna antropologička Elżbieta Drążkiewicz, ktorá ich bude skúmať z prestížneho ERC grantu. V rozhovore vysvetľuje, prečo sú konšpiráciami ohrozené krajiny, ktoré majú sklony k sebaľútosti, či ako na ich vznik vplývajú náboženstvo a neúcta k ženám.

Psychológ Peter Halama hovorí, ako skúmal povahové črty konšpirátorov. „Najviac sa preukázal vplyv subklinickej psychopatie a konšpirácií. Títo ľudia majú aj zníženú dôveru voči iným. Keď vedia, že oni chcú ostatných využiť, tak predpokladajú to isté od okolia. To zvyšuje podozrievavosť voči iným ľuďom a vyvoláva sklon ku konšpiračnému mysleniu,“ vysvetľuje.

Ak by bola pravda, že biorezonanciou viem zabiť konkrétne bunky, potom by som takto teoreticky dokázal zabiť aj človeka, opisuje skeptik Tomáš Jánoš diery v teórii, na ktorej je postavený tento populárny ezoterický fenomén. V rozhovore predstavuje seriál Investigátori, ktorého je spoluautorom a ktorý konfrontuje ezoteriku s vedou.

Máme pocit, akoby sa ezoterická scéna radikalizovala, hovorí skeptik Tomáš Jánoš z projektu Investigátori, ktorý konfrontuje ezoteriku s vedou. Ich rovnomenný dokumentárny seriál momentálne uvádza RTVS. V rozhovore vysvetľuje, ako s vedcami rozoberal prístroj na biorezonanciu, či zháňal ľudí, ktorí tvrdia, že vedia astrálne cestovať.

Odporcovia vedy majú najväčšiu sebadôveru, ale najmenšie znalosti, ukazuje nový výskum. S týmto nevhodným sklonom by sme mali bojovať už na školách, vraví psychologička Vladimíra Čavojová. „Ak budeme školákov viesť k tomu, aby si kládli otázky, než informácie šíria ďalej, budeme ich učiť, aby neboli prehnane sebavedomí vo veciach, ktoré dostatočne nepreskúmali.“

Ľudia s najnižšou schopnosťou odlíšiť pravdivé správy od nepravdivých sa najviac preceňujú, najviac navštevujú dezinformačné stránky a na internete najviac šíria nepravdivé informácie. Vedci spojili Dunningov-Krugerov efekt so šírením fake news. Značná časť populácie „môže šíriť falošné informácie bez toho, aby tušili, že to robia“, zhodnotil výsledky štúdie psychológ Jakub Šrol zo SAV.

Ako so sebou dokážeme žiť, ak vieme, že sme podvádzali? V novej štúdii overili, že jednou z odpovedí je aj bias spätného pohľadu, nazývaný aj ako efekt „ja som to vedel“, keď preceňujeme svoje schopnosti a myslíme si, že naše znalosti o svete, ktoré sme získali len teraz, siahajú hlboko do minulosti.

Ako sa brániť fake news a nepodloženým presvedčeniam: Spomaľte v myslení, dajte prednosť pomalému, analytickému mysleniu. Zvážte opačný scenár, zhromaždite dostatočné množstvo informácií a vyhodnoťte ich. Pomôcť môže aj odloženie rozhodnutia na neskôr.