Ľudská myseľ trpí plejádou nedostatkov, vinou ktorých si nesporíme na dôchodok (lebo neuvažujeme z dlhodobého hľadiska), uzatvárame sa do vlastných sociálnych bublín, hlásame konšpiračné teórie alebo chybne vyhodnocujeme riziká. Skúmali sme, ako nám môže pomôcť psychológia.

K „našim“ vopred pristupujeme tak trochu ako k „nepoškvrneným géniom“, ktorí by pri pokladnici určite vrátili každý cent vydaný navyše a na test sa poctivo pripravili, zatiaľ čo odporcov budeme považovať skôr za skazených, ktorí peniaze nevrátia a na test sa vykašlú. 

Richard Shotton uplatňuje poznatky z psychológie v reklame a obchodnom rozhodovaní. V rozhovore vysvetľuje, prečo fungujú baťovské ceny alebo prečo viac veríme veršovaným sloganom.

Ľudia, ktorí svoje znalosti o politike považovali za najlepšie, vyhľadávali najmä tie informácie, ktoré potvrdzovali ich názory, a vyhýbali sa tým opačným.

Zamestnávateľ by mal hľadať všemožné spôsoby, ako ľudí motivovať, aby boli na svoju prácu hrdí. Napríklad by im mohol poďakovať za odvedený výkon.

Vedci skúmali, ako súvisí neznalosť s presvedčením o vlastnej výnimočnosti. Spisovateľ Alexandre Dumas správne poznamenal, že rozdiel medzi géniom a hlupákom je, že génius pozná svoje hranice. Hlupák ich nemá.

Aké sú argumenty proti teórii, že Zem je plochá, a prečo si ľudia vytvárajú chybné predstavy o tom, ako funguje svet?

Ak by sme sebaklamy iba fingovali, hrozilo by, že by ich ľudia prekukli, lebo by sme sa červenali alebo vykazovali iné znaky, ktoré by prezrádzali, že klameme. Ak lži dokonale uveríme, potom je oveľa pravdepodobnejšie, že sa nalepí aj na druhých.

Ak majú všetci pocit, že sú morálne majáky, zvyšuje sa riziko konfliktu, lebo si myslia, že majú pravdu, zatiaľ čo ostatní sa isto mýlia, píšu psychológovia.

Vedci zistili, že vo viac ako polovici prípadov ľudia odmietli vlastné argumenty, ak si chybne mysleli, že patria niekomu inému.

Filozof Alex Rosenberg sa preslávil knihou, v ktorej svet dokonale odčaroval a plne ho podrobil skúmaniu prírodných vied. Tentokrát píše o tom, aby ste nedôverovali vlastnej mysli, lebo ak niečo nepoznáte, ste to vy sami.

Fakty ohýbame, prispôsobujeme a často klameme. Takáto je naša myseľ. Je odpoveďou na to, prečo nežijeme v dokonalom svete a prečo sa k moci môžu dostať aj populisti.

Psychológia stojí pred závažnou výzvou nájsť spôsob, ako ľudí efektívne vyviesť z ich omylov. Povedať im, že sa mýlia, nestačí. Dať ľuďom fakty nestačí. Ako to robiť?

Ak sa človeku prisní, že spadne lietadlo, a o týždeň nejaké naozaj spadne, bez schopnosti analyticky myslieť si oba javy spojí. Hoci sú úplne náhodné a neexistuje medzi nimi žiadna súvislosť.

Príbeh o Rómovi, ktorý pracoval načierno, posudzovali ľudia oveľa prísnejšie ako rovnaký priestupok Slováka alebo Maďara, zistil tím slovenských vedcov.

Populisti a demagógovia to majú ľahké. Stačí, aby do verejného diškurzu dostali lži, často ich opakovali, a my si po istom čase začneme myslieť, že na nich niečo predsa len je.

Tváre a iné skutočné objekty tam, kde sa žiadne nenachádzajú, vidia častejšie ľudia s neurotickými problémami, ženy, veriaci a ľudia, ktorí veria na paranormálne javy.

Ľudia, ktorí sa neopierajú o rozum, ale intuíciu, skôr veria na paranormálne javy, nemateriálne duše alebo nadprirodzené vysvetlenia. Ide o výsledok chýb v uvažovaní.

Ľudia preceňujú porozumenie pre predmety, ktoré dennodenne používajú. Vedeli by ste napríklad zo základných dielov – ako je rám, pedále či reťaz – správne zostaviť bicykel a rozumiete tomu, ako funguje?

Bez toho, aby sme si to uvedomovali, fakty rôznym spôsobom upravujeme. Do hry vstupuje naše ego a identita.