Panel expertov
Články
Minúta po Minúte
Navrhovaný rozpočet je hazardom s budúcnosťou Slovenska, hovorí profesor ekonómie Martin Kahanec v Paneli expertov. Vláda podľa neho pokračuje v tradícii šudenia udržateľnosti verejných financií kreatívnym účtovaním rôznych rozpočtových položiek. Napríklad v roku 2023 zvýšila deficit, aby formálne vykázala jeho medziročné zníženie v roku 2024.
Sám pán minister financií v parlamente povedal, že sme na ceste do Grécka. A musíme s ním súhlasiť, hovorí ekonóm SAV Vladimír Baláž v Paneli expertov. Plánovaný deficit verejných financií je podstatne vyšší ako očakávané zníženie deficitu agentúrami Moody’s a S&P. „Bolo by zvláštne, keby agentúry svoje ratingy nekorigovali.“
Rozpočet vykazuje štrukturálne porovnateľné chyby ako jeho predchodcovia, je krátkozraký, hovorí ekonóm Libor Melioris v Paneli expertov. Napríklad v rozpočte sa našla viac ako miliarda na dotovanie cien elektriny a plynu, vďaka čomu nestúpnu faktúry za vykurovanie bazénov. V tom istom období sa železnice sťažujú, že ich investičný dlh presiahol miliardu.
Prácu s textom nahradili poznámky v bodoch a powerpointové prezentácie, z ktorých si žiaci robia poznámky a učia sa ich naspamäť. Aj to stojí za výsledkami PISA, podľa ktorých tretina študentov nevie čítať s porozumením, hovorí psychologička Madarasová Gecková.
Na tlačovej v konferencii v Paríži Slovensko uvádzali ako príklad krajiny, ktorá zlyháva pri vzdelávaní detí zo sociálne slabších pomerov, hovorí Juraj Hipš o výsledkoch PISA. Slovensko je krajinou, kde sociálne zázemie najvýraznejšie ovplyvní výsledky študentov.
Odborníci hodnotia výsledky PISA: riešenia sú drahé a priority vlády sú inde. „V omnoho väčšej miere sú nasmerované na dôchodcov ako na učiteľov, žiakov a študentov. Teda na udržanie popularity a moci a nie na úspešnú budúcnosť a prosperitu krajiny,“ hovorí Ivan Mikloš.
Určite by sa nemali dvíhať dane z príjmu ani odvody, hovorí v Paneli expertov Ivan Mikloš. Priestor vidí pri DPH, niektorých spotrebných a ekologických daniach a dani z nehnuteľností. Šetriť sa dá podľa neho prechodom od plošných k adresným sociálnym dávkam.
Ekonóm OECD Gabriel Machlica hovorí, že pri ozdravovaní rozpočtu sa treba vyhnúť výrazným škrtom v školstve, vo vede a výskume a v zdravotníctve, ktorých výsledky aj zdroje zaostávajú za zahraničím. Úsporný balík by zároveň podporil reformami v týchto oblastiach.
Pri ozdravení rozpočtu sa dajú dosiahnuť aj iné ciele, napríklad v oblasti ochrany životného prostredia (zdanením áut) alebo v zdravotníctve (zdanením tabaku a alkoholu), hovorí analytik ministerstva financií Juraj Šuchta. Neodporúča zvyšovať daňové zaťaženie práce a škrty v investíciách, čo by spomaľovalo hospodársky rast.
Na Slovensku dlhodobo panuje falošné poňatie solidarity, hovorí ekonóm Libor Melioris v ankete o ozdravovaní verejných financií. „Z nejakých tajomných dôvodov daňový a sociálny systém solidarizuje s tými, ktorí ani zďaleka nepatria medzi najviac strádajúcich.“
Ódorova vláda musí občanom vysvetliť, že súčasná schéma kompenzácií cien energií je dlhodobo neudržateľná, hovorí v ankete Libor Melioris, ekonóm z prezidentskej kancelárie. Vláda by ďalej podľa neho mala vrátiť do verejnej debaty konsolidáciu verejných financií.
Keď chcete urobiť výraznú konsolidáciu verejných financií, musíte začať od tých najväčších výdavkov a to sú dôchodky, hovorí v Paneli expertov ekonóm SAV Vladimír Baláž. „Nie, nejde o žiadne znižovanie existujúcich dôchodkov, ale o spomalenie rastu výdavkov na budúce dôchodky.“
Diskusii o znižovaní deficitu najviac škodí to, že bežní ľudia nepovažujú zdravé verejné financie za dôležité, preto to nepovažujú za dôležité ani politici, hovorí v Paneli expertov Ivan Mikloš. Stačí si všimnúť bilbordy v rámci aktuálnej predvolebnej kampane. Všetci sľubujú, že budú pomáhať, rozdávať, znižovať ceny. „Všetci chcú troviť, nikto nechce tvoriť.“
Ekonómovia hovoria, že by sme nemali šetriť na verejných investíciách, ale neplatí to vždy, hovorí v Paneli expertov Libor Melioris z prezidentskej kancelárie. Napríklad masívne investície do informatizácie mali podľa neho mizivý prínos pre ekonomiku.
Slovenskí politici sa k udržateľnosti verejných financií správajú ako pacient s vysokým krvným tlakom, ktorý si odmieta svoju chorobu priznať, hovorí analytik INESS Radovan Ďurana. Vraví, že ak sa na starnutie populácie nepripravíme, ďalšie tabletky budú veľmi horké: znižovanie dôchodkov, vysoké dane a nezamestnanosť.
Ekonóm Vladimír Baláž vraví, že spolu s vysokou emigráciou mladých nadaných ľudí nie je možné udržať ani montážnu dielňu, nieto ešte dobiehať Česko či Rakúsko. „My v budúcnosti jednoducho nedokážeme vyprodukovať dosť zdrojov na udržateľné dôchodky a zdravotníctvo.“
S výhľadom do budúcna sú naše verejné financie naozaj najviac rizikové, hovorí ekonóm Martin Šuster. Vraví, že medzi rokmi 1996 a 2002 sme síce mali ešte vyššie deficity, ale vtedy sme mali oveľa nižší dlh a zároveň ekonomika rýchlo rástla.
Zastropovanie cien potravín spôsobí chaos, tvrdia ekonómovia v paneli expertov. Regulácia by mohla vytvoriť ďalší tlak na zvyšovanie cien, niektorí varujú aj pred znižovaním DPH. Zhodujú sa na tom, že pomoc má byť určená zraniteľným skupinám.
Ak ceny elektriny násobne prevyšujú výrobné náklady a zároveň ohrozujú ekonomiku, je namieste zvažovať ich zastropovanie, myslí si hlavný analytik Finstatu Pavol Suďa. Riziká tohto kroku sa podľa neho nedajú porovnať so škodami, ktoré by spôsobili reťazové krachy firiem a sociálne nepokoje.
Reforma trhu, ktorá by oddelila ceny elektriny a plynu, je potrebná, keďže zdražovanie elektriny spôsobuje drahý plyn, hodnotí šéfka sekcie plánu obnovy na úrade vlády Lívia Vašáková. Slovensko ako malá krajina by podľa nej malo počkať na európske riešenie a potom pridať opatrenia pre domácnosti a prípadne aj verejný sektor.