Vláda by mala rast cien riešiť adresnými dávkami a nie cenovými stropmi aj pre bohatšie domácnosti, ani plošnou pomocou pre podniky, myslí si Martin Vlachynský z INESS. Kritizuje, že verejná správa doteraz neprijala záväzok stiahnuť kúrenie na 19 stupňov.

Cenové stropy na elektrinu by mohli prerozdeliť nadmerné zisky niektorých elektrární späť k spotrebiteľom, no zároveň vyvolať ďalší nedostatok energií, pretože by klesla motivácia ich vyrábať, dovážať a tiež nimi šetriť, hodnotí ekonóm VÚB banky Michal Lehuta.

Štáty na vysoké ceny zareagujú tak, že razantne a dočasne obmedzia vlastnícke práva energetických firiem, myslí si ekonóm prezidentskej kancelárie Libor Melioris. Buď ich dodatočne zdania, alebo im prikážu, komu a za akých podmienok môžu a musia dodávať energie.

Aj po započítaní nadpríjmov potrebujeme dlhodobo znížiť schodok o 3,8 % HDP, hovorí v Paneli expertov analytik INESS Radovan Ďurana. „To zjavne nie je v silách žiadnej vlády, žijeme si nad pomery. Navyše okrem rastu cien sa nachádzame v prostredí vojenského konfliktu, energetickej krízy a problémov európskej ekonomiky.“

Na čo by mala vláda použiť dodatočné príjmy z výberu daní? Ekonóm Vladimír Baláž radí byť s rozdávaním „dodatočných peňazí“ veľmi opatrný. „Po započítaní inflácie je reálny výber daní blízky pôvodnej prognóze. A ak sa slovenská ekonomika dostane do recesie (čo je veľmi pravdepodobné), potom bude reálny príjem daní možno aj nižší ako ten plánovaný.“

V časoch inflácie, ktorá je vyššia ako očakávaná pri tvorbe rozpočtu, stúpajú dodatočné príjmy z výberu daní, inflácia však zároveň zvyšuje náklady štátu. „Významná časť dodatočných príjmov z výberu daní preto pôjde práve na infláciou zvýšené náklady štátu,“ hovorí ekonóm Martin Kahanec v Paneli expertov.

Na čo by mala vláda použiť dodatočné príjmy z výberu daní? „Na zníženie dlhu a pomoc s infláciou pre najslabších. Platy učiteľov a nábor zdravotných sestier by mali byť dlhodobo top prioritou v spojení s reformou v oboch sektoroch,“ vraví šéf Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš.

Ekonómovia v Paneli expertov upozorňujú, že vysoká inflácia neprináša štátu iba vyššie príjmy, ale s oneskorením aj vyššie výdavky. „Technokrat by preto z tohto ‚daru‘ neminul ani cent a neskôr by ho celý vrátil. Politický realista by minul časť z tejto sumy na pomoc tým, pre ktorých je inflácia existenčným ohrozením,“ hovorí ekonóm Libor Melioris.

Zvýšiť alebo stabilizovať pôrodnosť sa dá imigráciou alebo príspevkami na služby pre pracujúce ženy, napríklad aj na drahé škôlky a jasle, hovorí ekonóm Vladimír Baláž. Rodinný balíček s vyššou pôrodnosťou podľa neho nesúvisí.

Zvýšenie podpory pre rodiny o 1,2 miliardy eur môže spôsobiť ďalší nárast inflácie, na ktorý opäť doplatia najchudobnejší, hovorí expert na osobné financie Maroš Ovčarik. Zmeny už schválil parlament, na rade je prezidentka.

Vláda by mohla iniciovať spoločné nákupy plynu pre spoločenstvá vlastníkov v bytových domoch s vlastnou kotolňou, hovorí v Paneli expertov poradkyňa premiéra Lívia Vašáková. Centralizácia by podľa nej priniesla väčšiu profesionalitu.

Ceny energií sú premrštené a v 2. polroku klesnú, keď sa obnoví rovnováha medzi dopytom a ponukou, hovorí Zdenko Štefanides, analytik VÚB banky v Paneli expertov. Dlhodobo budú však rásť – pre vyšší dopyt a náklady spojené s prechodom na zelenú energetiku.

Inflácia oproti januáru klesne, a to vďaka politike centrálnych bánk a koncu vykurovacej sezóny, vraví exminister financií Ivan Mikloš. Na konci pandémie sa navyše podľa neho spotreba preklopí od tovarov, ktoré ťahali infláciu, naspäť k službám.

Vláda by nemala zdražovanie riešiť plošným znížením DPH, ale cielenou pomocou chudobným domácnostiam. Zhodujú sa na tom slovenskí ekonómovia v Paneli expertov. Plošné zníženie by najviac prospelo bohatým a štát by pripravilo o veľa peňazí.

Slovensku sa síce podarilo výdavky na vedu, merané percentom HDP od roku 2009, takmer zdvojnásobiť, ale na priblíženie k susedom to nestačilo, ukázal graf roka, ktorý vybral Andrej Svorenčík z Univerzity v Mannheime. Tvrdí, že bez dobre financovanej vedy a kvalitného školstva sa sotva vyhneme pasci stredného príjmu.

Pandémia stiahla zisky firiem do záporu, ale celkové straty nezanechali takú hlbokú jazvu, ako sa očakávalo na základe skúseností z krízy v roku 2009, ukazuje graf roka od Branislava Žúdela z IFP. Vývoj naznačuje, že úroveň strát sa výrazne neodkloní od trendu v poslednom období.

Graf štvrťročného obratu firmy Zoom ukazuje, ako sa počas koronakrízy rozbehla práca z domu, hovorí IT špecialista Miroslav Pikus. V používaní takýchto nástrojov sme podľa neho v roku 2030. To je dobre, pretože aj keď má práca na diaľku obmedzenia, digitalizácia pomáha vyrovnať sa s pandémiou a zvyšuje produktivitu práce.

Slovensko rastúce rozpočtové príjmy prejedlo, ukazuje graf roka podľa Martina Vlachynského, analytika Iness. V roku 2020 na daniach a odvodoch vyzbieralo o 79 % viac ako v roku 2008, podobný vývoj však nastal aj vo výdavkoch.

Grafom roka je pre Michala Lehutu, ekonóma VÚB, aktuálny vývoj covidovej úmrtnosti na Slovensku v porovnaní so siedmimi európskymi krajinami s najvyšším počtom zaočkovaných seniorov. Zatiaľ čo slovenské úmrtia spolu s jesennou vlnou šírenia koronavírusu rapídne narástli, covidové úmrtia v krajinách s dobrou zaočkovanosťou sa v porovnaní s letom zvýšili len minimálne.