
Denník N v Poprade
Minúta po Minúte
Mesto Poprad vo vybraných častiach obnoví a doplní verejné osvetlenie. Na Štefánikovej ulici takisto zrekonštruuje kabeláž cestnej svetelnej signalizácie. Dokopy pôjde o investíciu vo výške takmer 1,26 milióna eur s DPH.
Denník N pripravuje magazín o 80. výročí deportácií Židov a vy môžete svojím príspevkom pomôcť tomu, aby sa dostal k čo najväčšiemu počtu stredoškolákov. V spolupráci s historikmi a pamätníkmi zrekonštruujeme, ako prebehol prvý transport 25. marca 1942 z Popradu, ako Tiso rozhodoval o výnimkách a aká bola situácia Židov na Slovensku a v Maďarsku.
V okrese Poprad prudko rastie počet prípadov koronavírusu. „Došlo k nárastu v porovnaní s predchádzajúcimi týždňami o 150 %, pričom 35 % prípadov tvorí mládež a deti do 18 rokov,“ uviedla regionálna hygienička Mária Pompová.

Tatranské názvoslovie tvorili nielen Slováci, ale aj Poliaci, Gorali, Nemci a Maďari. Pomenovania vrcholov a horských prvkov vznikali v týchto jazykoch často aj súbežne. Navyše poľskí turisti a horolezci vytvárali často vlastné pomenovania a nerešpektovali už zaužívané názvy.

Názvy tatranských štítov vznikali aj omylom alebo ako pokus zapáčiť sa politikom. Gerlach premenovali na Stalinov štít a premenovali ho celkom sedemkrát, Lomnický štít najskôr prezývali Otec.

Fotograf Robo Kočan vytvoril najväčšiu ručne zväčšovanú čiernobielu fotografiu na svete, pomáhal digitalizovať plastiky a sochy pre Slovenskú národnú fotografiu a dodnes fotí inscenované fotografie. „Mnohí študenti, ktorí chodia ku mne na konzultácie, fotia na výšku. Fotka je pre mňa prevažne obraz na šírku, s príchodom mobilov sa však stalo prirodzeným komponovať na výšku,“ vraví v rozhovore.

Záchranárske psy do Tatier cvičia od šťeňaťa dva a pol roka, ako belgického ovčiaka Didi. „V zime sa dosť často stáva, že pes sa poreže na lyži. Učíme ich, aby išli pred nami alebo za nami, v bezpečnej vzdialenosti. Aj tak sa hlavne mladšie psy porežú, pre niektoré je to koniec kariéry,” vysvetľuje psovod Ján Korenko.

Pri výbere horských záchranárov v Tatrách robia uchádzači test z miestopisu, kondičnú túru s časovým limitom, ťažké horolezecké skúšky, test z lyžovania a musia byť aj zdravotnícki záchranári. „Človek, ktorý chce prejsť, musí byť niekoľkoročný horolezec aj lyžiar. Podľa pohybov na lyžiach vidíme, či to má v nohách, keď sa zavesí na skalu, ihneď vieme, či je prvýkrát na lane, či sa vie naviazať,” vysvetľuje Miroslav Živčák, náčelník horskej služby.

Viac než českí turisti horským záchranárom v Tatrách kazia náladu takí, ktorí ich pomoc zneužívajú. „Zavolajú, či by sme po nich neprišli, ale keby sa to dalo tak do štvrtej, lebo štyri dvadsať im už ide električka. Mali sme aj turistu, ktorého sme počas týždňa zachraňovali trikrát,” rozpráva v reportáži o horských záchranároch náčelník Miroslav Živčák.

V marci 1942 slovenský režim vypravil z Popradu do Osvienčimu vlak s 999 dievčatami a mladými ženami. Bola medzi nimi aj Hilda Hrabovecká, ktorá neskôr spomínala, že najhoršie znášala neustále ponižovanie. „Tú degradáciu človeka na číslom označené zviera donútené spolupracovať so svojím katom na vlastnej likvidácii,“ hovorila.

Transport jedného zraneného turistu z Tatier si môže vyžadovať aj 60 horských záchranárov, hovorí Miroslav Živčák, náčelník Horskej záchrannej služby vo Vysokých Tatrách. Prejsť 500 metrov po balvanoch a suti trvá niekedy dve hodiny. Ľudia si podľa neho neuvedomujú, že aj záchranár musí prekonať tú istú cestu ako turista alebo horolezec.

Podtatranský Lendak sa nepoddal komunistom a odmietol kolektivizáciu, nevolili tam Mečiara ani Fica. Komunisti dedinu trestali – do roku 1992 tam nemali vodovod, kanalizáciu ani poriadne cesty. „Páni súdruhovia vraveli: ak vy nemáte záujem o náš socializmus, my nebudeme mať záujem o vás,“ spomína starosta Pavel Hudáček.

Michal Gerčák upozorňuje, že horskí vodcovia bez licencie môžu turistov ohroziť tým, že ich dostanú do situácie, ktorú nemusia zvládnuť. Ak je dobré počasie, tak denne sprevádza turistov po tatranských vrcholoch. Zásnub na končiaroch už videl toľko, že mu zovšedneli, s farárom na vrchole absolvoval aj omšu.
Horskí vodcovia na Slovensku musia absolvovať náročný vstupný pohovor a po ňom štvorročný výcvik. Správny vodca musí byť dobrý horolezec, lyžiar aj skialpinista, vysvetľuje horský sprievodca Michal Gerčák a upozorňuje na riziká hroziace v situácii, ak sa bežný turista vyberie na Gerlachovský či Lomnický štít samostatne.

Popradské letisko si chce privyrábať aj u filmárov. Natáčali sa tu už scény napríklad pre akčný thriller Blood Red Sky pre Netflix. Riaditeľ letiska Peter Dujava hovorí aj o organizovaní svadieb a rekonštrukcii budovy do pôvodnej „baťovskej“ podoby.
Záchranná akcia vrtuľníkom v Tatrách, to sú aj vibrácie, trasenie, turbulencie, vysvetľuje pilot Ivo Babica. „Ak je pacient pri vedomí, tak ho upozorníme, že ak nemá doktor vyvalené oči, tak je všetko v poriadku,“ vraví v rozhovore.
Štátne lesy Tatranského národného parku vozia denne v polhodinových intervaloch návštevníkov na Sliezsky dom. Podľa Slovenskej inšpekcie životného prostredia môže ísť o trestný čin porušenia ochrany rastlín a živočíchov, podnet prešetruje kriminálna polícia v Poprade.

Pri záchranných akciách sa stáva aj to, že horských záchranárov vrtuľník vyvezie do hôr, no zliezť už musia sami. „Každý rok máme výcviky spolupráce v posádke. Ako ukážky sledujeme letecké nehody. V našej profesii sa veľa učíme z chýb druhých,“ hovorí pilot záchranárskeho vrtuľníka z Tatier Ivo Babica.
Video: Autentické zábery zo záchranných akcií leteckých záchranárov v Tatrách.

Najhoršie akcie sú také, pri ktorých ide o deti, hovorí pilot záchranárskeho vrtuľníka z Tatier Ivo Babica. „To sa dotkne každého, nikto nie je taký tvrdý, aby to dokázal zo seba ľahko striasť,“ vraví v rozhovore.