Keď nám rodičia píšu skúsenosti zo slovenských nemocníc, niekedy cítim až hnev, hovorí Andrea Skákalová z občianskeho združenia Tanana, ktoré pomáha rodičom po strate dieťaťa počas tehotenstva, v priebehu pôrodu či krátko po ňom. „Stačilo by pritom aj pár malých zmien, aby nedochádzalo k opakovanej traumatizácii,“ vraví v rozhovore.

Andrea Skákalová pred dvomi rokmi prišla o dcéru, ktorá zomrela len dva týždne pred plánovaným termínom pôrodu. V rozhovore opisuje, s akým prístupom sa stretla v nemeckej pôrodnici, čo jej najviac pomáhalo spracovať stratu, ako zvládla druhé tehotenstvo a čo by sa malo zmeniť v pomoci rodičom po strate dieťaťa na Slovensku.

Nedostatok personálu pociťujú aj v pôrodniciach na južnom Slovensku. Komárňanský primár Amr Mamoun Ali Mohamed tvrdí, že sa dlhodobo snažia o prijímanie nových zamestnancov, ale aj tak zápasia s personálnymi problémami. Podobnú situáciu hlásia aj v Dunajskej Strede a Nových Zámkoch, zatiaľ však pacientky presúvať nemuseli. (napunk)

Záujem žien zo Slovenska porodiť v našej pôrodnici sa výrazne zvýšil, hovorí vedúca pôrodná asistentka z Brna Miloslava Kameníková. V posledných týždňoch sa na Slovensku viac diskutuje o kvalite pôrodov.

Prirodzený pôrod patrí do rúk pôrodnej asistentky, hovorí vedenie najväčšej pôrodnice v Česku. „Pohľad lekárov, často patologický, je v momentoch, keď ide o prirodzený pôrod, zlý a dokáže skôr negatívne ovplyvniť prirodzený proces,“ hovorí prednosta kliniky vo fakultnej nemocnici v Brne Vít Weinberger. Pôrodné asistentky tu majú veľké kompetencie.

Slovenské pôrodníctvo za českým výrazne zaostáva, hovorí prednosta ružinovskej pôrodnice Jozef Záhumenský. „Keď som prišiel na Slovensko, rozdiel medzi nami a Českom bol asi 15 rokov. My sme sa nikam nepohli a oni nám zase o ďalších päť rokov utiekli. Rozdiel je obrovský a je to preto, lebo v Česku je obrovský záujem štátu o pôrodníctvo.“

Bratislavské pôrodnice znížili počas leta počet miest. Niekedy sa tak stane, že žena nerodí v pôrodnici, ktorú si vybrala, ale kde je miesto. „Snažíme sa, robíme, čo môžeme. Ale áno, právo na výber zdravotníckeho zariadenia je tým, samozrejme, narušené,“ hovorí prednosta pôrodnice v Ružinove Jozef Záhumenský.

Kultúra ticha a nesťažovania sa je u nás veľmi silná, hovorí právnička Debrecéniová, ktorá skúmala sťažnosti rodiacich žien. Tvrdí, že niektoré inštitúcie nevedia, ako posudzovať sťažnosti na porušenia ľudských práv pri pôrodoch, a vytvorili si stratégie, aby ich nemuseli vyhodnocovať.

Ak chcú ženy rodiť v zahraničí, je to istým spôsobom aj naša hanba, hovorí gynekológ Jozef Záhumenský. V rozhovore vysvetľuje, že demografia sa dá zlepšiť aj skvalitnením pôrodníctva. „Na rozhodnutie ženy mať ďalšie dieťa má nemalý vplyv aj prvý pôrod. Cisársky rez znižuje šancu na ďalšie dieťa približne o viac ako 20 percent.“

Ombudsmanka Mária Patakyová v rámci prieskumu zistila závažné porušovanie práv žien počas pôrodov. O výsledku informovala ministerstvo zdravotníctva, odborné inštitúcie, univerzity či mimovládky, ktoré sa problematikou zaoberajú.

Romantické predstavy, že po karanténe, ktorá zavrela ľudí doma, príde baby boom, sa nenaplnili, väčšina nemocníc hlási pokles pôrodov. Pandémia zapôsobila podobne ako vojna, počas ktorej sa odkladajú sobáše i počatia.

Pôrodnica by mala robiť aspoň 1500 pôrodov, aby to bolo bezpečné, hovorí dekan lekárskej fakulty a prednosta pôrodnice v Univerzitnej nemocnici v Martine Ján Danko. Ak je pôrodov menej, je to podľa neho nebezpečné. Na Slovensku máme pôrodnice s menej ako 300 pôrodmi.

Univerzitná nemocnica v Martine chce od septembra spustiť pilotný projekt, v rámci ktorého by ženy s deťmi mohli odísť z pôrodnice už deň po pôrode, ak by chceli. Bežne dnes ženy prepúšťajú po štyroch dňoch.

Odborníci chcú menej pôrodníc. Máme totiž nemocnice, kde sa ročne narodí menej ako 300 detí. V zahraničí je hranica na minimálny počet pôrodov v mnohých krajinách 500, u nás sa zvažuje 360.