
Voľby 2023
- Výsledky volieb: Smer jasne vyhral, PS je druhé pred Hlasom, SNS bude v parlamente
- Možnosť zostaviť vládu budú mať bloky Smer, Hlas a SNS (79 poslancov), ale aj PS, Hlas, KDH a SaS (82 poslancov)
- Zoznam zvolených poslancov a ich náhradníkov
Minúta po Minúte
The New York Times na titulke hodnotí Ficovo víťazstvo a varuje pred ďalšou proputinovskou vládou v Európe. Americký denník si všíma predvolebné sľuby predsedu Smeru, že na Ukrajinu nepošle žiadnu muníciu.

Volebné bašty SaS a PS sú podobné, obe sú stranami mestského liberálneho voliča. SaS získala v Bratislavskom kraji dvojnásobok svojho celoštátneho výsledku, teda 12,5 %. V samotnej Bratislave sa jej zisk šplhal na takmer 14 %. Strana Richarda Sulíka uspela aj v Košiciach, opäť podobne ako PS.
Nová vláda bude musieť rýchlo hľadať úspory vo verejných financiách, potrebuje tiež zjednodušiť čerpanie eurofondov, píše analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Mala by takisto podporovať automobilky v zelenej transformácii.
Tým, ktorí by chceli rozmontovať demokraciu, neurobí nič väčšiu radosť, než keď im ostatní vyčistia priestor a nebudú stáť v ceste, hodnotí výsledok volieb riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková a hovorí, že teraz sa kufre nebalia.
Predseda Aliancie Krisztián Forró berie na seba politickú zodpovednosť za neúspech vo voľbách. Pred voľbami vôbec nepripúšťal možnosť, že sa Aliancia nedostane do parlamentu, no maďarská menšina tam nebude mať zastúpenie ani v tomto volebnom období. György Gyimesi hovorí o konci etnickej politiky.

Strany a ich bašty: Smer znovu uspel v regiónoch, kde bol silný dlhé roky: Kysuce, Považie, horná Nitra a východné a severovýchodné okresy. Prekvapivo dobre však obstál aj v Bratislave. PS získalo Bratislavu, Košice, ale napríklad aj Skalicu, Hlas vyhral v Banskobystrickom okrese. OĽaNO ovládlo rómske osady, SNS uspela tam, kde kedysi Kotleba.
Voľby polarizovali nielen spoločnosť, ale často aj ľudí v rámci jednej rodiny. Psychológ Aleš Bednařík odporúča, aby sa ľudia v takom prípade na tému volieb radšej doma pár týždňov nerozprávali a nechali si veci najprv uležať v hlave. „Mali by sme zároveň pamätať na to, že všetko je dočasné a o štyri roky budú zase voľby, zas môže vyzerať všetko inak. Myslím si, že žiaden jednotlivý volič nemôže za to, ako dopadli voľby.“
Spisovateľ Ján Štrasser hodnotí voľby: „30. septembra 1938 v Mníchove veľmoci zapredali republiku Nemcom. 30. septembra 2023 sme sa sami zapredali Rusom. Aj bez Republiky.“
František Mikloško sa vracia do politiky a nastupuje ako poslanec za KDH. Podľa neho je predsedníctvo strany pevné v názore nevládnuť so Smerom. „KDH si musí rozmyslieť, či tu chce byť naďalej a rozvíjať sa na modernú kresťanskú stranu. Alebo či chce zapadnúť do populistického tábora,“ hovorí.

Psychológ Aleš Bednařík tvrdí, že ešte nikdy nebol taký paralyzovaný ako pred sobotňajšími voľbami. Napriek tomu, že sa dlhodobo venuje psychológii šťastia, napätie v spoločnosti doľahlo aj naňho. Aj z výsledkov volieb najprv cítil sklamanie a smútok. „Po tejto prvotnej reakcii som však začal rozmýšľať nad tým, že vlastne každý príbeh má svoju zlú verziu aj optimistickú verziu,“ hovorí.
Pohľad na volebnú mapu je znova červený, píše Newsfilter. „Víťaz je teda jednoznačný a nespochybniteľný. Najmä pri volebnej účasti, ktorá prekonala aj marec 2020. Rovnako ľahko sa dajú identifikovať porazení: fašisti, maďarská menšina, Sme rodina, malé demokratické strany a slovenské ženy.“
Naživo: Teraz sa začína skutočný zápas o demokraciu na Slovensku, vraví iniciatíva Mier Ukrajine, ktorá organizuje podujatie Svetlo pre demokraciu.
Danko dostal do parlamentu príliš divokú zostavu, môže ho pripraviť o miesto vo vláde, píše Newsfilter. V každom zo scenárov skladania vlády je rozhodujúci Pellegriniho postoj. Ten sa však bojí, že klub SNS by bol krehký. Okrem Danka sú v ňom len zozbieraní ľudia z politického okraja. Medzi Pellegrinim a Dankom okrem toho vládne otvorené nepriateľstvo.
Proruská vláda na Slovensku by bola pre Kyjiv vážnou ranou, vraví ukrajinský politológ Dmitri Stratievski. Rusko podľa neho výsledky volieb využije a bude šíriť správy, že „Európa je unavená z vojny“ a že Slováci požadujú „lepšie vzťahy s Ruskom“.
Čakajú nás stratené roky, hovorí sociológ Michal Vašečka v podcaste V redakcii. „Robert Fico vie, ako presvedčiť Hlas, aby s ním vládol,“ tvrdí. Rozprávala sa s ním Monika Tódová.
Slobodné voľby sú jedným z najdôležitejších nástrojov a symbolov liberálnej parlamentnej demokracie, pripomína historik Ivan Kamenec. „Nemožno ich však fetišizovať a dúfať, že všetko vyriešia. O demokraciu sa treba usilovať nielen vo voľbách, ale hlavne v každodennom živote. Inak nám hrozí, že o ňu ľahkomyseľne prídeme.“

V Smere si znovu buduje silnú pozíciu bývalý minister vnútra Robert Kaliňák. Vrátil sa z politického dôchodku a prekrúžkoval sa zo siedmeho miesta na kandidátke hneď za Roberta Fica. Líder Smeru získal vyše 531-tisíc krúžkov, Kaliňák vyše 263-tisíc, tretí Ľuboš Blaha vyše 220-tisíc.
Najvyššia volebná účasť bola v Bratislavskom kraji, kde prišlo voliť 74,46 % ľudí. Najnižšiu účasť zaznamenali v Košickom kraji, kde volilo 60,78 % voličov.
Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó vyjadril radosť z výsledkov slovenských volieb. Podľa neho dávajú šancu vytvoriť stabilnú vládu na Slovensku a rozvíjať vzťahy s Maďarskom. Dodal, že Robert Fico „zdieľa naše názory na vojnu, migráciu a rodové otázky“.
Hlas si môže byť takmer istý, že dohody s Ficom platia a vláda so Smerom vydrží do konca volebného obdobia, píše Tomáš Gális. „Alebo aspoň dovtedy, kým sa Dankovi nezačne rozpadať klub na voľné radikály. Ale to už Hlas možno ani nebude trápiť, pretože ho Smer rozloží tak ako všetky strany, s ktorými kedy vládol.“