Komunisti prinútili Eugena Valoviča z podzemnej cirkvi vyberať si medzi vierou a rodičmi, keď mu hrozili vyhodením zo školy. „Moji rodičia boli veriaci, ale takí vlažní. Keby som musel skončiť školu, dospel som v sebe k tomu, že by som sa odlúčil od rodičov. Nie však s hnevom ani horkosťou, mal som ich veľmi rád,“ rozpráva v rozhovore.

Anna Koptová ako poslankyňa v 90. rokoch pracovala na tom, aby boli Rómovia uznaní ako národnostná menšina. Podľa nej dnes chýba vášeň v boji za práva Rómov. „Nestačí sa ukazovať na schôdzach alebo nechať papalášov navštevovať osady, a keď z nich vyjdú, tak si iba otrepú blato z topánok.“

Igor Matovič kritizuje Zuzanu Čaputovú, že neudelila najvyššie štátne vyznamenanie Milanovi Kňažkovi ani Jánovi Budajovi. Tých označil za „velikánov Novembra“. „Prezidenti vyberajú ocenenia politicky a zásadne nedávajú ocenenia ľuďom z iného politického tábora. A keď by sa už taká ‚chyba‘ išla náhodou stať, aktivistickí ‚poradcovia‘ sa postarajú, aby sa takáto ‚chyba‘ nestala. To je zneužívanie úradu prezidenta, nič iné,“ vyhlásil Matovič.

Vilém Prečan, ktorý dnes získal najvyššie štátne vyznamenanie, neúnavne pracoval na zachovaní pamäti Čechov a Slovákov, píše Martin M. Šimečka. „Neodišiel do Nemecka za lepším životom, ale s misiou historika a dokumentaristu. V jednom krídle zámku kniežaťa Karla Schwarzenberga v Scheinfelde založil Československé dokumentačné stredisko nezávislej literatúry, ktoré sa stalo centrom českého a slovenského samizdatu aj kníh a časopisov vydávaných v exile.“

Na udeľovanie štátnych vyznamenaní v Bratislave prišiel český, poľský a rakúsky prezident aj ukrajinská vicepremiérka. Slávnostné odovzdávanie sledovali Miloš Zeman, Andrzej Duda, Alexander Van der Bellen, Iryna Vereščuk či predsedníčka českej poslaneckej snemovne parlamentu Markéta Pekarová Adamová.

Prezidentka Zuzana Čaputová vystúpi v nedeľu 1. januára s tradičným novoročným príhovorom (o 13.00 na RTVS). Podvečer odovzdá štátne vyznamenania 28 osobnostiam pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenska.

Oteplenie spôsobí posun vegetačných pásiem o tisíc metrov nadmorskej výšky, varuje klimatológ Milan Lapin, ktorému prezidentka Zuzana Čaputová udelila Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti vedy. „To, čo bolo v minulosti v nadmorskej výške 100 metrov, bude na konci storočia v nadmorskej výške 1 100 metrov,“ hovorí ocenený vedec.

Pri všetkých sympatiách, ktoré mám k pani prezidentke, pochybujem, či by priznala chybu, keby nezazneli polemické a kritické hlasy historikov, píše Fedor Gál. „Pochybné vyznamenávanie ‚hrdinov národa‘ je iba príslovečným zrnkom piesku, ktorý zrkadlí náš národný vesmír.“

Profesor onkológie Michal Mego, ktorému udelila prezidentka štátne vyznamenanie, dúfa, že veda raz odhalí aj Achillovu pätu rakoviny. „Teraz sme v strede imunoterapeutickej éry. Vidíme, že liečba niekedy funguje, ale zďaleka to nie je svätý grál, na ktorý stále čakáme. Mám nádej, že tak ako pri infekčných ochoreniach, kde sa objavili antibiotiká, sa niečo podobné prelomové objaví aj pri rakovine,“ hovorí.

Vyznamenanie by mali dostať iba osobnosti s nespochybniteľne demokratickými a humanistickými postojmi, píše Andrej Bán. „Iba také však, ako sme si uviedli, k dispozícii nie sú. Ide o mieru zakopnutia a mieru neskoršej sebareflexie.“

Anketa osobností k vyznamenaniu bojovníkov Bielej légie prezidentkou Zuzanou Čaputovou: „Je to nepríjemná vec, ktorá sa nemala stať aj preto, že v ten istý večer bola in memoriam vyznamenaná aj fašistami zavraždená významná literárna vedkyňa Alžbeta Göllnerová Gwerková,“ hovorí literárny vedec a bývalý politik VPN Milan Šútovec, ktorý je takisto nositeľ štátneho vyznamenania.

Púčik, Tunega a Tesár neboli popravení preto, že boli kresťania, ale preto, že ich komunistická justícia odsúdila za špionáž a snahy o rozvrátenie socialistického poriadku, vysvetľuje historik Anton Hruboň. Ľudsky však chápe, že si z nich katolícke kruhy chcú urobiť martýrov. „V prípade odsúdených príslušníkov Bielej légie však ide skôr o zneužitie ich skutočne úprimne vyznávanej a praktizovanej viery,“ vraví v podcaste V redakcii.

Prezidentka má poradcov, ktorí by mali patrične a precízne preskúmať nominovaných na vyznamenanie. Ale kvitujem, že sa ospravedlnila, hovorí Richard Stanke v ankete k vyznamenaniu bojovníkov Bielej légie. On sám je nositeľom štátneho vyznamenania.

V histórii je to tak, že nemusíte o aktivitách nejakej osoby vyslovene klamať, ale stačí, keď k A nedodáte aj B, hovorí historik Anton Hruboň z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici na kauzu vyznamenania trojice antikomunistických bojovníkov, ktorí sa počas druhej svetovej vojny angažovali proti SNP.

Prezidentka urobila vyznamenaním antikomunistických bojovníkov Bielej légie správne a potrebné rozhodnutie, vraví Ján Figeľ, ktorý je predsedom Nadácie Tunegu, Púčika a Tesára. „Ideológovia a nezrelí historici spochybňujú pravdu, lebo sa nezhoduje s ich záujmami a videním sveta,“ uviedol.

Zuzana Čaputová si stojí za vyznamenaním trojice popravených antikomunistických bojovníkov, čo vyvolalo rozruch medzi historikmi pre ich ľudácku minulosť. Prezidentka pripomína, že na spomienkach pri výročí ich popravy sa zúčastňujú najvyšší predstavitelia štátu. „Napriek tomu vnímame a nepodceňujeme, akú intenzívnu polemiku príbeh spôsobil.“

Hoci sa vraví, že divadlo je posledné miesto, kde vládne feudalizmus, nie som diktátor, hovorí režisér Peter Mikulík. Dvorný spolupracovník Lasicu a Satinského získal prezidentské ocenenie za mimoriadne zásluhy v rozvoji kultúry.