Príbehy 20. storočia: Jozef Tóth sa v roku 1951 dostal do pomocných technických práporov, dodnes nevie prečo. „Stále sa ma všetci pýtali: Prečo tam odviedli práve teba? Nemal som nepriateľov, nemal som konflikty s nikým ani ja, ani moja rodina. Ale čo je pravda, nemal som rád komunizmus. A nemám ho rád dodnes.“

Ceny Pamäti národa dostalo päť osobností zo Slovenska, z Česka a z Ukrajiny. Organizácia Post Bellum ich ocenila za hrdinstvo voči totalitám 20. storočia a ruskej agresii. Na slávnosti v pražskom Národnom divadle sa prvýkrát v jej histórii zúčastnil aj český prezident.

Príbehy 20. storočia: Ján Antal sa narodil za polárnym kruhom ako syn ženy v sovietskom pracovnom tábore. 73-ročný muž nikdy nezistil, prečo ju zatkli a prečo musela niekoľko rokov stráviť vo vyhnanstve na Sibíri.

20. mája budeme bežať, aby sa nezabudlo na osudy obetí holokaustu, politických väzňov, disidentov, vojnových veteránov a všetkých bojovníkov a bojovníčok za slobodu. Beh pre pamäť národa a Post Bellum sa začne pri Cyklomoste slobody, bežať môžu všetci. Viac informácií na www.behprepamatnaroda.sk. (inzercia)

Fischerovcov sa počas 2. svetovej vojny ujala rodina gazdu Mistríka v Kališti, ktorá ich prichýlila a poskytla im úkryt. Keď prišli do dediny Nemci, sedliak ich skryl v dutom priestore za stenou svojho domu a nahádzal pred neho drevo. „Otvorili dreváreň, našťastie nemali psov. Mama mi držala ústa, aby som nepovedal slova. My sme toho Nemca videli, ale on nás nevidel,“ spomína si aj dnes Ľudovít, ktorý mal vtedy tri roky.

Na Slovensku ani poriadne neprebehla denacifikácia, vraví Tomáš Lang, autor novej knihy o holokauste u nás. „Vedenie komunistickej strany vzalo mladých gardistov do strany, ako to spravili v Maďarsku s ‚malými nyilašovcami‘. Kým nespracujeme minulosť, tá sa vždy znovu objaví,“ povedal v rozhovore.

Tisovo Slovensko sa chválilo, že jeho protižidovské opatrenia sú prísnejšie než Norimberské zákony, vraví v rozhovore autor novej knihy o slovenskom holokauste Tomáš Lang. Prešovský župan nariadil žltými hviezdami označiť dokonca aj detské kočíky, hovorí Lang.

Za socialistickou železnou oponou existovala ešte jedna železná opona. Práve tá rozdelila rodinu Popovičovcov z Mukačeva na desať rokov. Otec žil v Bratislave, jeho manželka s tromi deťmi zatiaľ živorila len kúsok za československou hranicou, v Mukačeve. Až po Stalinovej smrti sa im podarilo odísť do Bratislavy.

Profesor Ivan Frollo má na konte 22 patentov a 41 zrealizovaných meracích prístrojov. Viac ako 30 rokov sa zaoberá výskumom zobrazovacích metód, najmä tomografiou na báze magnetickej rezonancie. Dostal aj možnosť vyvinúť prístroj, ktorý meria čas prechodu hviezd cez poludník. Astronomické laboratórium sa vďaka nemu počas socializmu posunulo medzi popredné na svete.

Košičana Olivera Rácza v roku 1942 povolali do maďarskej armády, lebo Košice sa po prvej viedenskej arbitráži v roku 1938 stali súčasťou Maďarska. Dostal miesto v kancelárii, kde sa dostal k tlačivám a pečiatkam. Keď sa začali deportácie židovského obyvateľstva z Košíc, začal vypisovať falošné povolávacie rozkazy na front.

Mária Mištinová mala 12 rokov. Otec bol u partizánov a malú Máriu niekoľkokrát poverili tajnou úlohou. Poslali ju do dedín zháňať jedlo, ale aj do Uhrovca po falošné legitimácie. Dali jej do rúk drevené sánky, aby nevzbudila podozrenie. Dievčatko na sánkovačke Nemcov nezaujímalo.

Eva Karvašová spoluprácu s ŠtB odmietla. Komunisti prenasledovali jej otca a oboch manželov. Otec sa angažoval v protifašistickom odboji, zatiaľ čo ona ako dievča partizánom napájala kone. Jej prvého manžela poslali komunisti do väzenia za poburovanie a druhého perzekvovali ako nepriateľskú osobu.

V Maďarsku šlo v roku 1956 o to isté, o čo ide na súčasnej Ukrajine: o voľbu medzi Východom a Západom. Expert na maďarskú revolúciu János M. Rainer pripomína, že aj vtedy boli Sovieti vo veľkej presile. Boje si vyžiadali tisíce mŕtvych a po porážke revolúcie popravili stovky ďalších.

V Maďarsku išlo v roku 1956 o to isté, o čo ide na súčasnej Ukrajine: o voľbu medzi Východom a Západom. Expert na maďarskú revolúciu János M. Rainer pripomína, že aj vtedy boli Sovieti vo veľkej presile. Boje si vyžiadali tisíce mŕtvych a po porážke revolúcie popravili stovky ďalších.

Invázia sovietskych vojsk do Maďarska v roku 1956 sa v mnohom podobala na súčasný ruský útok na Ukrajinu. Maďarskí povstalci však rýchlo stratili politickú podporu a ich čiastočné úspechy proti Rusom nestačili na odvrátenie okupácie.

Peter Stark je jediným priamym potomkom rodu Starkovcov, ktorí v 19. storočí vybudovali v Liptovskom Mikuláši Starkovskú rafinériu liehu. Počas vojny im ju zobrali, neskôr sa museli ukrývať v horách u Sirotovcov a v jaskyni. Peter v 50. rokoch utiekol do USA, kde žije dodnes.

Štyroch laureátov Ceny pamäti národa si dnes večer uctia na slávnostnom odovzdávaní v pražskom Národnom divadle. Silné príbehy ľudí, ktorí prežili perzekúcie socialistického režimu či holokaust, môžete naživo sledovať na Dvojke a ČT od 20. hodiny. Medzi ocenenými sú aj Lívia Herzová a František Vaczula zo Slovenska.

Príbehy 20. storočia: Ivan Bergida mal jeden a pol roka, keď sa jeho rodina počas tuhej zimy ukrývala v horách pred Nemcami. Mnohí jeho príbuzní neprežili holokaust. „Rodičom som vďačný, že toto utrpenie a strata najbližších neboli dominujúcou témou v rodine,“ vraví.

Príbehy 20. storočia: Ľudí z okolia Klenovca chceli fašisti postrieľať pre podporu partizánom, zachránil ich evanjelický farár. „Vedel veľmi dobre po nemecky a nemeckým oficierom dôkladne vysvetlil, že obec nie je partizánska. Až na jeho slová a prosenie Nemci zmenili rozkaz, nás oslobodili a obec nevypálili,“ spomína Zuzana Mázorová, ktorá vtedy mala 21 rokov.

Príbehy 20. storočia: Július Stark otvoril v Nitre prvé kiná, zomrel v koncentráku v Auschwitzi. Jeho syn Aurel prežil, no komunisti mu zhabali všetok majetok. Rodina pri prvej príležitosti emigrovala a Aurel pomáhal emigrantom z Československa vybavovať dokumenty na úradoch.