Príbehy 20. storočia: Ivan Bergida mal jeden a pol roka, keď sa jeho rodina počas tuhej zimy ukrývala v horách pred Nemcami. Mnohí jeho príbuzní neprežili holokaust. „Rodičom som vďačný, že toto utrpenie a strata najbližších neboli dominujúcou témou v rodine,“ vraví.

Príbehy 20. storočia: Ľudí z okolia Klenovca chceli fašisti postrieľať pre podporu partizánom, zachránil ich evanjelický farár. „Vedel veľmi dobre po nemecky a nemeckým oficierom dôkladne vysvetlil, že obec nie je partizánska. Až na jeho slová a prosenie Nemci zmenili rozkaz, nás oslobodili a obec nevypálili,“ spomína Zuzana Mázorová, ktorá vtedy mala 21 rokov.

Príbehy 20. storočia: Július Stark otvoril v Nitre prvé kiná, zomrel v koncentráku v Auschwitzi. Jeho syn Aurel prežil, no komunisti mu zhabali všetok majetok. Rodina pri prvej príležitosti emigrovala a Aurel pomáhal emigrantom z Československa vybavovať dokumenty na úradoch.

Jiří Ščobák žije na Slovensku 28 rokov, priviedol ho sem square dance a vďaka nemu si tu našiel budúcu manželku. Stále hovorí po česky: „Prišiel som na Slovensko a stretol som dvoch Čechov, ktorí tu žili 20 rokov, a oni hovorili príšerne, to sa nedalo počúvať. Nechcel som tak skončiť, tak som si hovoril, že si radšej udržím češtinu.“

Po okupácii v auguste 1968 utiekla Sláva Melečková s Igorom Bielikom z Československa. Skončili v Izraeli, Sláva však o rok neskôr pricestovala na Vianoce za rodičmi. Za manželom sa jej už nikdy nepodarilo vrátiť.

Skaut Eduard Marek sa tento týždeň dožil 104 rokov, jeho životný príbeh je pohľadom do dejín skautského hnutia a represií, ktoré proti nemu viedli totalitné režimy. Mareka väznili fašisti aj komunisti, prešiel lágrami, nikdy sa však myšlienky skautingu nevzdal.

Otec bol slovenský Nemec, mama Češka. Po vojne otca odsunuli do Nemecka a mamu obvinili z kolaborácie. Karel Pfeiffer v poslednom ročníku základnej školy primaľoval Stalinovi hitlerovské fúziky a zrušili mu prijatie na gymnázium. Nakoniec ho vyhodili aj z učňovky za list skautskému vedúcemu.

Vo veku 82 rokov zomrel Juraj Kohlmann, ktorý ako dieťa prežil nacistické tábory v Seredi a Bergen Belsene. Trpel silnou podvýživou a dyzentériou, ako dospelý pracoval aj ako turistický sprievodca, zahraničných turistov sprevádzal Pamätníkom Chatama Sofera.

Pred 76 rokmi fašisti vypálili Kľak. Martinovi Tadianovi zavraždili ženu aj štyri deti, pochovať ich mohol až na jar: „Po ceste domov som tajne dúfal, že tie spálené hlavy nebudú patriť mojim najdrahším. Veril som, že keď to všetko utíchne, ešte uvidím radosť zo života v očiach mojich detí.“

O 20:00 h sa na Dvojke a ČT2 začína priamy prenos z odovzdávania Cien Pamäti národa z Národního divadla v Prahe, tento rok je bez hostí, laureátov i študentského orchestra. Odovzdávať ceny na diaľku bude iba moderátor Martin Veselovský. Jednou z ocenených je Květoslava Bartoňová, ktorej príbeh o záchrane detí z Údolia smrti sme priniesli v Denníku N.

Michal Klein je jedným z ukrývaných židovských detí. Pred odvozom do koncentráku ho zachránilo len to, že zaspal u susedov svojich starých rodičov. Tí ho skrývali dlhé mesiace, než ho našla mama. „Poznám ťa, ale neviem, kto si!“ povedal jej.

Príbehy 20. storočia: Štefana Ondirku v 50. rokoch odvelili k čiernym barónom, dodnes netuší prečo. V bani naňho spadol drevený trám, odniesla si to noha, ktorú mu lekár ako petepákovi poriadne neošetril. Dodnes má problémy s chôdzou.

Novou zástavkou aktuálnej výstavy združenia Post Bellum s názvom Po 2. svetovej vojne sú Topoľčany, kde bude inštalovaná až do 23. augusta na Námestí Milana Rastislava Štefánika (južná časť námestia, pred galériou).

Uvažovanie 18-ročných popieračov holokaustu nezmeníme za jeden deň, hovorí riaditeľka Post Bellum Sandra Polovková v rozhovore. Počas workshopov, ktoré organizujú na stredných školách, sa stáva, že niektorí študenti odmietnu hrať postavu židovského pôvodu.

Ján Zeman pracoval pre protikomunistický odboj, a keďže sa dopustili chyby v utajení, ŠtB ho zatkla aj s jeho manželkou Oľgou. Odsúdili ho na trest smrti, nakoniec si odsedel 14 a pol roka, Oľga osem. Ján podstúpil najkrutejšie väzenia, najviac ho však trápilo odlúčenie od manželky.

Väčšina príbehov zachránených detí z povojnového východného Slovenska zostala neznáma. Ak poznáte niekoho z Vyšnej či Nižnej Pisanej, kto by mohol podať svedectvo a patrí medzi tých, ktorým Květa Bartoňová pomohla začať nový život, ozvite sa na Post Bellum.

Keď Anna Vaichrtová v roku 2017 spisovala svoje spomienky na detstvo a hľadala informácie o bojoch na Dukle, našla rozprávanie Květoslavy Bartoňovej. „Hovorím si: Preboha, veď to je tá pani, na ktorú stále myslím, a ona ešte žije!“ hovorí Anna, ktorá je jedným zo 45 detí, ktoré Květa zachránila.

Jánovi Izákovi, pôvodne Vanátovi, zomrela mama pri pôrode počas bojov v Údolí smrti. Otec neprežil zranenia črepinou, keď sa matke snažil zohnať pomoc. Ján je jedným zo 45 detí, ktorým pomohla Květa Bartoňová. Zachránila mu tak život. Stretli sa po 71 rokoch.

Květa Bartoňová mala v roku 1946 len 18 rokov a na prvý desaťmesačný pobyt 45 detí, ktoré sa jej podarilo presunúť z Údolia smrti na východe Slovenska, sa jej podarilo zabezpečiť celkovo 125 510 korún. Oblasť Svidníka bola po vojne úplne zničená. „Zostala tam jediná murovaná budova. Nižná Pisaná a Vyšná Pisaná boli zrovnané so zemou,“ hovorí.

Post Bellum pripravuje vzdelávací materiál s názvom Puzzle pamäti, ktorý bude prístupný aj v online prostredí, aby si ho mohli stiahnuť učitelia, rodičia aj žiaci. Budú ho môcť využívať ako doplňujúci nástroj v témach, ktoré nie sú dostatočne zastúpené v učebniciach. Jeho vydanie môžete podporiť na Starlabe.