Kameraman Jozef Pavelka školil kolegov v Afganistane, teraz bojuje proti projektu chemickej recyklácie pneumatík v Handlovej. „Oni to stále riešia ako cirkulárnu ekonomiku, ale s cirkulárnou ekonomikou nemôžeme zničiť životné prostredie,” hovorí v rozhovore.

Na nový cyklistický trail stačia hrable a motyka, hovorí staviteľ Handlovských trailov Ľuboš Vičík. „Postaveniu predchádza študovanie máp, študovanie profilu terénu, jesenné alebo zimné chodenie po lese,“ hovorí.

Desiateho augusta 2009 zahynulo pri výbuchu v bani Handlová 20 ľudí. Miroslava Masarika zasiahla tlaková vlna len asi dvesto metrov od epicentra. On a mnohí ďalší čakajú už dvanásť rokov na spravodlivosť.

Začiatky demokracie v Prievidzi: Ako chcelo 88 voličov lynčovať farára Slotu. Historik József Demmel píše o tom, že príslušníci slovenského národného hnutia v druhej polovici 19. storočia vo voľbách štartovali z nepriaznivej pozície.

Slovák Tomáš Gríger sa po rokoch života v Londýne či na Novom Zélande vrátil do rodnej Handlovej. „Máme tu miesta, ktoré očaria každého, a za seba môžem povedať, že sú na úrovni rozprávkovej krajiny Nového Zélandu,“ hovorí a spomína napríklad prales okolo Bielej skaly, tajomné prepadliská medzi dvoma sopkami či magické výhľady v okolí Východnej šachty.

Príbeh bojnických slonov: ako siroty ich predali do Európy, dlho žili na ploche menšej ako byt, teraz konečne majú nový pavilón. Jediné slony na Slovensku pochádzajú z divočiny v Zimbabwe. V zoo v Bojniciach žijú od roku 1984.

O tom, ako sa vyrába zmrzlina, nevedeli manžela Muszkovci nič, dnes už stáva pred ich stánkom v Bojniciach rad z desiatok ľudí. Učili sa od talianskych zmrzlinárov, vyhýbajú sa chémii, a keď je to možné, nakupujú domáce suroviny.

Handlová je jedným z miest, kde sa po desaťročiach skončí s ťažbou uhlia, a preto by chcelo začať lákať turistov. Lenže k lyžiarskemu vleku sa dá ťažko dostať, kúpalisko sa donekonečna rekonštruuje a hotový náučný chodník má preťať oplotená zvernica. Nebude to ľahké, priznáva primátorka.

Majiteľa Hornonitrianskych baní Prievidza Petra Čičmanca majú mnohí miestni stále v úcte, pretože dokáže mať príhovor na deň baníkov bez papiera. To, že zbohatol vďaka zamestnaneckej privatizácii a s pomocou stámiliónových štátnych dotácií, až tak neriešia.

V Prievidzi, ale aj v Handlovej či v Novej Dubnici žijú ľudia v domoch postavených po vojne v štýle socialistického realizmu s historizujúcimi prvkami, ako sú vežičky, rímsy, reliéfy, sochy a sgrafitá, ktoré vznikajú vyškrabovaním do omietok. Onedlho budú musieť vymyslieť, ako svoje domy zatepliť a zároveň zachovať ich vzhľad.

Skákanie cez kožu, pitie piva na ex alebo aj spoločné spomínanie na obete banských nešťastí patria k banským tradíciám, ktoré dnes strážia už takmer výlučne baníci na dôchodku v pivničnej klubovni v banskom meste Prievidza.

Ján Pažický mal 55 rokov, keď sledoval, ako mu bagre rozoberajú dom, ktorý si sám postavil v dedine Koš pri Prievidzi. Proti nútenému sťahovaniu pre ťažbu uhlia sa spočiatku aj so ženou bránili, a tak ich Hornonitrianske bane tlačili k odchodu aj vypnutím elektriny. Pol roka tam potom žili bez prúdu.

Horský cyklista Martin Imrich počíta s turistom aj na cyklistickej značke. „Hlavne k sebe buďme ohľaduplní a rozmýšľajme,“ hovorí. Dodáva, že ho štve, keď rodičia neusmernia deti, ktoré behajú hore-dole v miestach, kde môžu cyklisti zjazdovať.

Z dediny Koš blízko Prievidze vyhnal štát viac ako 2500 ľudí, aby sa pod ňou mohlo dolovať hnedé uhlie. V spustnutých domoch sa najskôr rabovalo, neskôr tam začal celý okres beztrestne zvážať odpad, rybári tam na zaplavených pozemkoch dodnes môžu chytať ryby bez povolenia a skupinky ľudí sa na brehu jazier rekreujú bez vedomia majiteľov pozemkov.

Ak sa v prírode vyliahnu dve orlíčatá, prežije len jedno, lebo silnejší jedinec zabije slabšieho, vraví v rozhovore sokoliar z Bojníc Jozef Tomík. Lietajúce dravce majú podľa neho asi sedemkrát lepší zrak ako človek a sokol sťahovavý dokáže zrýchliť až na 380 či 390 kilometrov za hodinu.

Na začiatku 90. rokov bola Prievidza prvým mestom v Československu s regionálnou televíziou. “Vyšliapali sme nejakú cestu, ale zistili sme, že sa z toho nedá žiť,” hovorí Slavomír Pavle, jeden z jej piatich zakladateľov, a osemročnú jazdu prirovnáva k Woodstocku.

Slovenské elektrárne chcú premeniť tri odkaliská nad Novákmi na obrovské slnečné elektrárne. Dve sú stále v prevádzke, takže ich treba rekultivovať. Firma sa usiluje o dotácie z Fondu na spravodlivú transformáciu.

Video: Kedysi najväčšia elektráreň na Slovensku má pred sebou posledné roky. Čo s ňou bude po ukončení?

Slovenské elektrárne by vedeli do pár mesiacov uvoľniť investorom časť uhoľnej elektrárne Nováky, ktorú nevyužívajú. Budovy v druhej časti môžu uvoľniť po odstavení elektrárne v roku 2023. Komín, ktorý je najvyšší na Slovensku, zachovajú.

Bratia Rybárski si chceli v Bratislave vybudovať ázijské bistro, pre pandémiu však ostali v Prievidzi. Investovali do prívesu, prerobili ho na gastro a rozhodli sa zostať. „Chodia k nám najmä mladí, ktorí sú už unudení miestnou gastronómiou,“ vravia.