Prírodné vedy
Články
Minúta po Minúte
Vedci experimentálne potvrdili existenciu altermagnetizmu. Na výskume z časopisu Nature robili aj slovenskí fyzici. Materiály s týmto druhom magnetizmu by sa potenciálne dali využiť v elektronike – ďalšia generácia smartfónov by mohla fungovať rýchlejšie a energeticky úspornejšie. Slovenský fyzik spomenul aj „nový trend vo výrobe procesorov, ako ich poznáme“.
Nadchádzajúci Silvester je posledný, pred ktorým sa na Slovensku môže predávať hlučná zábavná pyrotechnika. Od budúceho roka budú môcť novoročné ohňostroje odpaľovať iba profesionálni pyrotechnici so súhlasom obcí. Väčšina krajských miest však vlastné ohňostroje neorganizuje ani tento rok.
Z objemu T. rexa nazvaného Sue sa zachovalo okolo 90 %, dodnes ide o najlepšie zachovalú fosíliu tyranosaura. Sue sa našla v roku 1990 a v nasledujúcich rokoch prišla konfiškácia fosílie predstaviteľmi FBI, najdlhší trestný proces v histórii Južnej Dakoty, väzenie aj rekordná aukcia v Sotheby’s.
Mnohým cicavcom sa homosexuálne správanie vyvinulo ako nástroj na utuženie sociálnych pút a zmiernenie konfliktov, naznačuje nová štúdia. Podľa vedcov môže byť homosexualita adaptívnym znakom a svojim nositeľom poskytuje výhodu.
Vývinový biológ Peter Fabian získal prestížny ERC grant vo výške 1,5 milióna eur na výskum ochorenia čiernych kostí. Podľa údajov z tohto roka trpí týmto ochorením na celom svete 1 355 ľudí, z nich viac ako 200 je zo Slovenska. Vysoký výskyt vedec vysvetľuje nahromadením genetických mutácií v rodinách na severe Slovenska, kde v minulosti často dochádzalo k príbuzenským sobášom.
Vedcom sa po prvý raz podarilo izolovať a dekódovať molekuly RNA dávno vyhynutého tvora. Išlo o 130-ročný exemplár tasmánskeho tigra, čo je ľudový názov vakovlka tasmánskeho.
Modifikácia DNA je niečo, o čom by sme mali premýšľať a čoho by sme sa určite nemali báť, hovorí bioinformatička Monika Čechová. V top časopise Nature vydala článok o sekvenovaní chromozómu Y, čím je ľudský genóm kompletne prečítaný. V rozhovore vysvetľuje, prečo je také ťažké sekvenovať chromozóm Y a či jej neprekáža kočovný život, ak sa za prácou presúva z kontinentu na kontinent.
Vedci prečítali celý ľudský genóm. Posledný diel do skladačky položila bioinformatička Monika Čechová a jej kolegovia, keď osekvenovali zvyšnú polovicu chromozómu Y. Podľa nej je budúcnosťou liečby personalizovaná medicína.
Nominácie na Cenu Dionýza Ilkoviča pre pedagógov a mentorov prírodovedných predmetov je možné podávať do 13. septembra. Ocenenie má zviditeľniť ľudí, ktorí svoju profesiu nevnímajú len ako pracovnú náplň, ale ako životný cieľ.
Vedci vytvorili dosiaľ najdokonalejšie modely embryí, ktoré sú vyrobené len z kmeňových buniek, teda bez spermie a vajíčka. Na Slovensku taký výskum ani nie je možný, vraví bioetik Peter Sýkora s tým, že u nás možno skúmať len dospelé kmeňové bunky. Takéto modely pritom otvárajú nové možnosti výskumu neplodnosti, testovania liekov či rastu tkanív na transplantáciu.
Petr Koubský vysvetľuje, prečo má zmysel ďalej skúmať supravodiče, o ktorých teraz hovorí celý vedecký svet. „Môžu byť kľúčom k čistej energetike alebo k úplne novým dopravným prostriedkom. Ďalšie využitia supravodivosti sa domýšľajú ťažko, pretože si ich jednoducho nevieme predstaviť.“
V urýchľovači v USA zistili, že elementárne častice sa nesprávajú tak, ako predpovedá súčasná fyzika. Podľa niektorých to môže znamenať, že existuje nová častica alebo sila. Podľa fyzika Tomáša Dada je však na takéto tvrdenia priskoro.
Len pred niekoľkými rokmi sa zistilo, že na projekte Manhattan pracovala aj chemička Lilli Hornigová narodená v roku 1921 v Československu. Po úspešnom jadrovom teste v júli 1945 Hornigová žiadala, aby sa prvá atómová bomba nepoužila bez varovania na japonské mesto, ale na neobývané územie s cieľom odstrašenia. „Myslím si, že armáda našu požiadavku ani nezvažovala,“ dodala neskôr.
Na projekte Manhattan, ktorý sa venoval vývoju atómovej bomby, pracovali aj dvaja vedci pôvodom z Československa – fyzik Georg Placzek a chemička Lilli Hornigová. Obaja boli očitými svedkami prvého testu jadrovej bomby z júla 1945. Placzek patril medzi najbližších Oppenheimerových priateľov.
V kinách premietajú film Oppenheimer o živote fyzika a „otca atómovej bomby“ Roberta Oppenheimera. Podľa popularizátora vedy Dereka Mullera bol Oppenheimer možno najvýznamnejší fyzik, aký kedy žil, a hoci nikdy nezískal Nobelovu cenu, svet zmenil viac ako väčšina nobelistov.
Fyzik Robert Oppenheimer sa najviac obával, že ho predbehnú nemeckí vedci a jadrovú bombu odovzdajú Hitlerovi, ktorý ju použije vo vojne. Otakar Horák píše, akou bol Oppenheimer osobnosťou, čo ho hnalo vpred pri vývoji bomby a prečo ho v 50. rokoch obvinili z podvratnej činnosti proti Spojeným státom.
Vedecký novinár Petr Koubský zostavil zoznam desiatich užitočných poznatkov, ktoré na školách neučia. Pripomína, že veda funguje a netreba ju spochybňovať, vysvetľuje, prečo je klamanie ľahšie ako vyvracanie lží, a radí nerobiť si starosti z toho, čo si o vás myslia cudzí ľudia.
Materiálový vedec Dušan Galusek vysvetľuje, že biosklo má schopnosť rozpúšťať sa v ľudskom tele a pomáha naštartovať samohojivé procesy. Tiež vysvetľuje, prečo sa z keramiky vyrábajú brzdy niektorých športových áut, ako sa keramický materiál a sklá využívajú v medicíne a ako možno spracovať odpad z keramiky a skla.
Vedci po prvý raz pozorovali, že samica krokodíla sa rozmnožila bez oplodnenia samcom. Odborníci sa snažia zistiť, aký evolučný pôvod má narodenie z panny. Je možné, že takýto typ rozmnožovania sa vyskytoval aj pri dinosauroch, pretože tieto živočíchy boli s krokodílmi evolučne príbuzné. Istotu však nemáme, lebo nedisponujeme DNA dinosaurov.
Vedci zo SAV prinášajú revolúciu do monitoringu účinnosti liečby pacientov s roztrúsenou sklerózou. Doposiaľ musel takýto pacient opakovane chodiť na magnetickú rezonanciu, čo je drahé a pacienta to zaťažuje. „No teraz by stačilo, ak by prišiel k doktorovi, ktorý by mu odobral relatívne malý objem krvi,“ vraví neuroimunológ Norbert Žilka. Inovatívne vyšetrenie zatiaľ uhrádza iba poisťovňa Union.