Vedci zo SAV prinášajú revolúciu do monitoringu účinnosti liečby pacientov s roztrúsenou sklerózou. Doposiaľ musel takýto pacient opakovane chodiť na magnetickú rezonanciu, čo je drahé a pacienta to zaťažuje. „No teraz by stačilo, ak by prišiel k doktorovi, ktorý by mu odobral relatívne malý objem krvi,“ vraví neuroimunológ Norbert Žilka. Inovatívne vyšetrenie zatiaľ uhrádza iba poisťovňa Union.

Rosalind Franklinová prispela pred 70 rokmi k objavu dvojzávitnice DNA, hoci pracovala v prostredí, ktoré bolo antisemitské a v ktorom dominovali muži. Jej zásluhy sa desaťročia podceňovali a až v ostatných rokoch dochádza k jej rehabilitácii. Podľa genetika Ľubomíra Tomášku by si „celkom určite“ zaslúžila nobelovku, ak by sa jej udelenia dožila.

Pred 70 rokmi vydali James Watson a Francis Crick prelomový článok o štruktúre DNA ako dvojzávitnice. „Z hľadiska rozvoja biológie to bol jeden z najrozhodujúcejších objavov 20. storočia,“ vraví genetik Ľubomír Tomáška. V rozhovore vysvetľuje, prečo majú rastliny porovnateľný počet génov ako ľudia a v čom sa ľudia líšia, ak sa ich genóm zhoduje na 99,9 percenta.

Watson s Crickom skladali dvojzávitnicu ako dieliky z lega, vraví genetik Ľubomír Tomáška v rozhovore. Ešte v roku 1951 si vedci mysleli, že DNA má podobu trojzávitnice, no model nesedel štruktúrne, chemicky a nebolo jasné, prečo by DNA mala byť dedičnou molekulou. Model DNA ako dvojzávitnice publikovali v roku 1953, pred 70 rokmi.

Zoológ z Univerzity Komenského a jeho kolegovia objavili v Levante na Blízkom východe nový druh vzácnej užovky, ktorej môže hroziť vyhynutie. Výskum a ochranu živočícha komplikuje, že pre zložitú politickú situáciu nemôžu miestni vedci zo znepriatelených krajín spolupracovať.

Zoológ Daniel Jablonski a jeho kolegovia objavili nový druh vzácnej užovky. Podľa vedcov jej môže hroziť vyhynutie. Pre zložitú politickú situáciu v oblasti Blízkeho východu, kde had žije, nemôžu miestni vedci zo znepriatelených krajín spolupracovať, čo sťažuje výskum a ochranu živočícha.

Navrhovaný Národný park Podunajsko neobmedzí poľnohospodárov ani poľovníkov – má chrániť lužné lesy, orchidey aj pimprlíky. Parlament sa bude národným parkom zaoberať na májovej schôdzi. Ministerstvo životného prostredia medzitým neformálne rokuje so samosprávami, s rybármi aj poľnohospodármi o konkrétnej podobe parku.

Lektorka chémie Olga Ryparová vysvetľuje, prečo nám pôsobia slasť sladké potraviny a čokoláda a prečo je čokoláda toxická pre mačky alebo psy. V rozhovore takisto hovorí o rozdieloch medzi bielym a trstinovým cukrom alebo o predlžovaní životnosti ovocia v potravinárstve.

Chemik Michal Májek je prvým vedcom zo slovenskej univerzity, ktorý získal prestížny ERC grant. Zameraný je na podporu najšpičkovejšieho európskeho výskumu, ktorý „smeruje za hranice poznaného“. „Organická chémia je pre ľudí, ktorí radi varia,“ vraví vedec z UK v Bratislave.

Práca vedca v zahraničí nie je med lízať, vraví chemik Michal Májek, ktorý od roku 2020 pôsobí na UK v Bratislave. „Za 14 rokov, čo som bol vonku, som vystriedal 15 alebo 16 bytov. Človek nemá stabilitu, pracujete šialeným tempom.“ Za najväčšiu prekážku, ktorá brzdí slovenský výskum, považuje zákon o verejnom obstarávaní.

Slovenským biotechnológiám by pomohlo, keby sem prišla veľká farmafirma – bol by to magnet na investície a zlepšil by sa celý ekosystém firiem, hovoria vedci Pavol Čekan a Norbert Žilka. Ako príklad uvádzajú Island, kde príchod takých veľkých firiem dokázal akcelerovať rozvoj vedy a výskumu.

Alzheimerova choroba môže v budúcnosti zvalcovať našu ekonomiku, vravia vedci Norbert Žilka a Pavol Čekan. So skupinou vedcov získali prestížny európsky grant, aby zistili, ako chorobu diagnostikovať skôr.

Na absolútnu nulu, čiže mínus 273,15 stupňa Celzia, sa nikdy nedostaneme, hovorí George Pickett z Lancasterskej univerzity. „Je nešťastné, že spôsob, akým definujeme teplotnú stupnicu, implikuje, že existuje akýsi koniec, kam sa dostať, ale v skutočnosti je absolútna nula nekonečnom,“ povedal vedec. Fyziku nízkych teplôt využívajú MRI skenery či supravodivé kvantové počítače.

Čokoľvek vás bolí, počas naozaj vášnivého sexu prestane, konštatuje Mary Roach, ktorá v knihe Rozdáme si to? prináša zábavné rozprávanie o výskumoch ľudskej sexuality. Prečítajte si ukážku z nej.

Ľudia majú modré oči, aj keď sa v dúhovke nenachádza modré farbivo. Vysvetlením je menej melanínu v dúhovke oka, píše Otakar Horák. V takom prípade sa svetlo dlhších vlnových dĺžok pohltí v tmavých častiach oka, zatiaľ čo svetlo kratších vlnových dĺžok sa buď odrazí, alebo sa rozptýli. Keďže modré svetlo má kratšiu vlnovú dĺžku, oko sa javí ako modré.

Štúdie ukazujú, že farba očí sa mení zvyčajne zo svetlejšej na tmavšiu. Mnohé zmeny farby očí sú neškodné, no môže ísť aj o výsledok zranenia, ako v prípade speváka Davida Bowieho, či zápalu, aký mala napríklad herečka Mila Kunis. „Mnoho rokov som na jedno oko nevidela a nikto o tom nevedel,“ povedala herečka v roku 2011.

Vzhľadom na klimatickú zmenu a sucho v lese by sme mali úplne zabudnúť na veľkoplošné ťažby, hovorí lesník Ján Mozoľa. „Začína byť jasné, že úlohou nás lesníkov nie je dosahovať zisk a uspokojovať dopyt drevospracujúceho priemyslu, ale musíme sa snažiť lesy rozumným hospodárením čo najdlhšie udržať, aby odolali klimatickej zmene.”

Život mohol vzniknúť už 300 miliónov rokov po sformovaní Zeme, uvádza nová štúdia. Vedci si myslia, že ak sa život na Zemi dokázal ujať tak rýchlo, „mimozemský život môže byť rozšírenejší, než sa pôvodne myslelo“.

Slovenskí vedci hľadajú liečbu na chorobu, ktorá spôsobuje stratu schopnosti ovládať svaly. Výskumníci z košických pracovísk SAV a ich zahraniční kolegovia publikovali v prestížnom časopise Nature Medicine štúdiu o amyotrofickej laterálnej skleróze.