Kríza vo Venezuele
Články
Minúta po Minúte
Venezuelský prezident Nicolás Maduro sa bude uchádzať o ďalších 6 rokov vo funkcii vo voľbách ohlásených na koniec júla. Oznámili to vládni socialisti. Účasť opozície vo voľbách je neistá, pretože víťazka primárok dostala zákaz výkonu verejných funkcií.
Prezidentské voľby sa vo Venezuele uskutočnia 28. júla. Účasť opozície je však neistá, keďže jej hlavná kandidátka Maria Corina Machadová má stále zákaz vykonávať verejné funkcie a nesmie ani kandidovať.
USA obnovili časť sankcií pre Venezuelu. Urobili tak po zatknutí niekoľkých predstaviteľov opozície a po tom, čo najvyšší súd potvrdil trest zákazu výkonu verejných funkcií pre opozičnú kandidátku na prezidentku Maríu Corinu Machadovú.
Líderka venezuelskej opozície María Corina Machadová nesmie kandidovať za prezidentku. Súd jej zakázal pôsobenie vo verejných funkciách pre podporu amerických sankcií. Machadová to označila za politické rozhodnutie.
Venezuelské úrady obvinili z terorizmu troch spolupracovníkov opozičnej líderky Machadovej. Trojica mužov sa údajne podieľala na príprave útokov na vojenské posádky. Machadová to označuje za snahu prezidenta Madura zastrašiť opozíciu.
Venezuelská opozícia čelí zastrašovaniu, povedala prezidentská kandidátka María Corina Machadová, ktorá vlani zvíťazila v primárkach opozície. Poukázala na útoky na sídla opozičných strán aj na postup úradov, ktoré obžalovali desiatky ľudí z prípravy prevratu.
Vo Venezuele zatkli 32 ľudí, ktorí údajne v spolupráci s USA plánovali zavraždenie prezidenta Nicolása Madura. Prokuratúra tvrdí, že zatýkanie bolo výsledkom vyšetrovania trvajúceho niekoľko mesiacov a že všetci podozriví „sa priznali“.
Nicolás Maduro nariadil vojenské cvičenie v reakcii na britskú loď, ktorú vyslal Londýn na podporu Guyany. S tou Venezuela vedie územný spor o región Esquibo. Venezuelský prezident hovorí o provokácii.
Nie je jasné, či je Maduro v záujme pripojenia guyanského územia ochotný uchýliť sa aj k rozsiahlej vojenskej invázii, píše James Stavridis. „Venezuelské ozbrojené sily majú obrovský náskok vo vybavení a boli vycvičené Rusmi a Kubáncami. Tí by im s inváziou veľmi pravdepodobne pomohli.“
Venezuela prepustila desať zadržiavaných Američanov a vydala aj podnikateľa Leonarda Francisa stíhaného v USA za korupčný škandál. Podľa agentúry AP je dohoda doteraz najvýraznejším krokom Washingtonu v snahe zlepšiť vzťahy s venezuelským režimom a vynútiť si ústupky jeho autoritárskej vlády.
Spojené štáty prepustili z väzenia blízkeho spojenca venezuelského prezidenta Madura. Venezuela výmenou za podnikateľa Alexa Saaba prepustí najmenej desať zadržiavaných amerických občanov.
Prezidenti Venezuely a Guyany sa vo štvrtok stretnú pre spor o región Esequiba. Napätie stúplo po tom, čo Madurova vláda vo Venezuele usporiadala referendum, v ktorom drvivá väčšina voličov hlasovala za pričlenenie regiónu.
Venezuelský prezident Maduro nariadil štátnym ťažobným spoločnostiam nachystať sa na ťažbu na území susednej Guyany, na ktoré si robí nárok. Chce tiež navrhnúť zákon, ktorý by z väčšiny územia Guyany urobil venezuelskú provinciu.
EÚ predĺžila sankcie proti Venezuele. Vzhľadom na dohodu medzi vládou Nicolása Madura a opozíciou o podmienkach prezidentských volieb sa tiež rozhodla, že ich prehodnotí už po šiestich mesiacoch namiesto roka.
Primárky venezuelskej opozície na spoločného kandidáta na prezidenta drvivo vyhrala María Corinna Machadová, liberálna politička a predstaviteľka radikálneho krídla dostala 92 % hlasov. Opozícia tvrdí, že hlasovali až vyše dva milióny voličov, teda desatina celého elektorátu.
Spojené štáty poskytnú pracovné povolenie takmer pol miliónu Venezuelčanov, ktorí už bývajú v krajine. Udelí im tiež ochranu pred vyhostením. Krok nasleduje po výzvach demokratov, aby novoprichádzajúci migranti dostali možnosť legálne pracovať.
Súd Európskej únie potvrdil platnosť zákazu vývozu zbraní a vojenského či policajného vybavenia do Venezuely. Zamietol venezuelskú žalobu proti sankciám, ktorých cieľom je obmedziť potláčanie demokratickej opozície zo strany štátu.
Francúzsko fakticky urovnalo vzťahy s Venezuelou po tom, ako Paríž v minulosti odmietal uznať zvolenie Nicolása Madura za prezidenta v roku 2018. Nový veľvyslanec v Caracase Emmanuel Pineda aktuálne odovzdal Madurovi svoje poverovacie listiny.
Na bruselskom samite EÚ a krajín Latinskej Ameriky sa zúčastňujú aj predstavitelia Kuby, Venezuely a Nikaraguy, ktorých vlády sú kritizované za porušovanie ľudských práv a princípov demokracie.
Medzinárodný trestný súd povolil obnovu vyšetrovania Venezuely pre spôsob, akým v roku 2017 v krajine potlačili protivládne protesty. Súd to odôvodnil tým, že Caracas udalosti prešetruje pomaly a zameriava sa len na nižšie poschodia bezpečnostných zložiek. Pri represiách zahynulo najmenej 100 ľudí. (reuters)