Požiadala som o rozvod, odsťahovala som sa, no manžel sa rozvádzať nechce. Čo robiť ďalej, pýta sa v poradni 36-ročná Barbora. Psychologička Lenka Pavuková Rušarová upozorňuje, že najzraniteľnejším článkom je v takej situácii dieťa. „V časoch búrania starých istôt potrebuje každé dieťa predvídateľnosť, rozumieť tomu, čo sa deje a čo bude nasledovať.“

Ako vysvetliť dcére, že 15-ročné deti ešte do nočného klubu na diskotéky nepatria. Psychologička Jana Ashford radí zvládnuť dcérin hnev a rozhodne ju nepúšťať na miesta, kam majú prístup len ľudia starší ako 18 rokov. „Vyjadrite, že o ňu máte strach, pokojne aj konkrétnejšie vysvetlite, z čoho máte obavy,“ odporúča.

Tridsiatnik sa nevie rozhodnúť, či je jeho priateľka tá správna osoba, s ktorou by chcel stráviť celý život. „Vnútorne sa s tým akoby neviem stotožniť,“ opisuje. Podľa psychologičky nie je nič nezvyčajné, že človek pri takom závažnom rozhodnutí prežíva pochybnosti. Je však podľa nej dôležité odlíšiť, či sa týkajú konkrétnej osoby alebo skôr rozhodnutia o záväzku.

Psychológ Martin Miler radí, ako poraziť chronickú prokrastináciu v práci a osobnom živote. Náš mozog pracuje najlepšie vtedy, keď sa môže sústrediť na jednu vec. Vyhnúť sa rôznym vyrušeniam však nemusí stačiť. Potrebné je tiež preskúmať svoje emócie či zmeniť motiváciu.

Ako môžeme dokázať ublíženému okoliu, že sme sa zmenili? Všeobecné vyhlásenia fungovať nebudú. „Môžete sa daným ľuďom ospravedlniť, prípadne s nimi prediskutovať, čo by potrebovali, aby mohli vašej vzájomnej komunikácii teraz dôverovať. Budú však potrebovať čas, aby si na vašu novú identitu zvykli a verili jej,“ hovorí psychológ Martin Miler v poradni.

Psychologička Jana Ashford radí, ako v dieťati budovať zdravý rešpekt a ohľaduplnosť. Upozorňuje, že aj pri rešpektujúcej výchove treba dieťaťu stanoviť hranice. „Stretávame sa celkom často aj s tým, že rodičia v dobrej viere a túžbe vychovávať deti rešpektujúco prejdú k inému extrému, keď deťom nezadávajú skoro žiadne mantinely a vychovávajú ich k egocentrizmu a nerešpektu voči druhým.“

Ako spoznáte vo vzťahu budúceho manipulátora? „Spočiatku býva manipulácia nenápadná; k zmene dochádza často vtedy, keď si partner začne byť vami istý. Manipulátorov teda pravdepodobne nevyselektujete na úplnom začiatku,“ hovorí psychologička Lenka Pavuková Rušarová. V poradni upozorňuje, aké varovné signály si treba všímať.

Láska k dieťaťu sa často rovná veľkému strachu, ktorý nás sprevádza prakticky celý život, vysvetľuje v Psychologickej poradni Jana Ashford. V zdravej miere je podľa nej tento strach súčasťou rodičovstva. „Môžeme ho teda vnímať ako určitú daň alebo cenu za to, že môžeme mať dieťa vo svojom živote.“ Ak však cítime, že je strachu príliš, má zmysel s ním pracovať.

Psychológ radí, ako vychádzať s ľuďmi, ktorí podporujú ruskú agresiu, keď sa nedá so všetkými preťať kontakt. V prvom kroku je užitočné preskúmať vlastné emócie. „Aká vaša potreba je v kontakte s týmito ľuďmi frustrovaná alebo ohrozená? Možno je to potreba bezpečia alebo prijatia,“ hovorí psychológ Martin Miler.

Psychologička Lenka Pavuková Rušarová vysvetľuje, čo robiť v situácii, keď sa medzi svojimi blízkymi cítime neviditeľní a naše potreby sú ignorované. „Ženy väčšinou takúto nespokojnosť len potláčajú a tá potom z času na čas presiakne ako nepríjemne zatrpknutá výčitka, kyslý výraz v tvári alebo nechuť k intimite. O to viac sa potom blízki vyhýbajú debate a človek si pripadá ešte viac neviditeľný,“ hovorí.

Úzkosť je len sekundárna emócia, hovorí psychológ Martin Miler. Zvyčajne nás upozorňuje na to, že niekde pod ňou je emócia, ktorá je primárna a ktorá korešponduje s potrebou, čo nie je naplnená. Najčastejšie ide o strach, hnev, zahanbenie, osamelosť, vinu, smútok, bezmocnosť. „Ale môžu to byť akékoľvek ďalšie emócie, respektíve ich vzájomný kokteil,“ vysvetľuje Miler.

Psychologička Lenka Pavuková Rušarová vysvetľuje, čo robiť, ak sa výmena názorov medzi partnermi väčšinou končí slzami. „O niektorých témach alebo v niektorých situáciách sa ľuďom nedarí diskutovať pokojne, pretože sú vnímané ako psychicky ohrozujúce,“ hovorí. Diskusie o niektorých citlivých otázkach je podľa nej lepšie si postupne dávkovať a viesť ich na pokračovanie.

Úzkosť rodičov sa môže prenášať na deti cez verbálnu aj neverbálnu komunikáciu. „Cez to, čo a ako im hovoríme, ako sa pri tom tvárime, ako reagujeme v rôznych situáciách,“ hovorí psychologička Jana Ashford. V poradni vysvetľuje, kedy by mali rodičia spozornieť a ako môžu pomôcť dieťaťu, ktoré je zaťažené úzkosťou.

V dnešnej extrovertnej dobe nie je pre introvertov jednoduché presadiť sa, hovorí psychológ Martin Miler. „V mnohom to môže znamenať predstavu, že musíte neustále vystupovať zo svojej komfortnej zóny,“ vysvetľuje odborník. V článku radí, ako môžu introverti využiť svoje silné stránky.

Pri spájaní dvoch rodín je dobré, ak majú partneri natrénované umenie „diplomacie“, vysvetľuje v Psychologickej poradni Denníka N psychologička Lenka Pavuková Rušarová. „Takáto rodinná dynamika má svoje typické roly, ktoré na ľudí padnú, a nie vždy sú príjemné,“ približuje. Partnerka sa niekedy môže cítiť v úlohe outsiderky a partner sa zase môže ocitnúť medzi mlynskými kameňmi v konflikte lojality medzi matkou a partnerkou.

Jana Ashford vysvetľuje v Psychologickej poradni, aké pocity môže prežívať dieťa v puberte pri nástupe do novej školy. „Je veľmi pravdepodobné, že vaša dcéra prežíva obavy, neistotu, premýšľa, ako bude v triede prijatá, či si nájde kamarátky, akých bude mať učiteľov, ako jej pôjde škola… No nie všetky deti v tomto období sa chcú deliť o svoje starosti s rodičmi.“