Transparency zverejnilo svoje nové hodnotenie sudcov okresných súdov. Ako problémový z neho vychádza napríklad súd v Čadci, naopak, medzi najúspešnejšími sudcami v ratingu sú viackrát tí z Rimavskej Soboty.

Prípad bratislavského krajského sudcu Milana Chalupku je prvý v histórii, keď súdna rada žiada odvolanie z funkcie za nevysvetlenie pôvodu majetku. Je za tým zhruba rok dlhé preverovanie jeho majetkových pomerov.

Mária Kolíková spochybňuje postup svojho nástupcu Viliama Karasa, ktorý chcel zvrátiť jej odvolanie jedného z predsedov súdu a teraz si to rozmyslel. „Minister nemôže konať spôsobom, že všetkým chce dať za pravdu. Musí mať jasné vyjadrenia k problémom, preto je minister, nie mediátor ani sudca, ani akademik. Jednoducho minister, politik,“ hovorí Kolíková.

Bilancia roku 2022 v justícii je podobná tej celospoločenskej, hodnotí emeritná sudkyňa a členka súdnej rady Katarína Javorčíková. „Sú zlé aj dobré výsledky a z nich vyplývajúce otvorené otázky aj výzvy. Rozdiel je v tom, že súdna moc si v právnom štáte na rozdiel od politickej moci musí udržať svoju nezávislosť a nestrannosť.“

Mária Kolíková hovorí, že premiér Eduard Heger ju viackrát sklamal – pri súdnej reforme a aj vtedy, keď Igor Matovič blokoval mnohým ministrom rôzne zmeny. „Pri súdnej reforme sa určite dalo urobiť zo strany premiéra viac, mohla prejsť oveľa skôr. Návrhy blokovali minister financií aj Sme rodina a premiér mi v tom nepomohol.“

Viliam Karas poveril plnením úloh predsedníčky Správneho súdu v Bratislave Jeanette Hajdinovú, súčasnú podpredsedníčku Krajského súdu v Bratislave. Minister nevysvetlil svoje rozhodnutie odvolať poverenie pre Evu Behranovú, ktorá uspela v lete vo výberovom konaní.

Sudkyňa Eva Behranová hovorí, že si nie je vedomá žiadnych pochybení, ktoré mohli viesť k jej odvolaniu. Na rozhodnutie ministra spravodlivosti Viliama Karasa zrušiť jej poverenie viesť Správny súd v Bratislave reagovala stručne. „Zrušenie môjho poverenia je jednou z právomocí ministra, ktorú využil.“

Minister spravodlivosti Viliam Karas zrušil poverenie viesť novovznikajúci správny súd v Bratislave úspešnej kandidátke na tento post Eve Behranovej. Pôvodne mali nové správne súdy v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach vzniknúť od januára budúceho roka. Odkladom reformy súdnictva sa však oddialil aj ich vznik na jún 2023.

Ústavnoprávny výbor neprerokoval odklad súdnej reformy, ktorý v stredu predložil poslancom minister spravodlivosti Viliam Karas v skrátenom konaní. Výbor nebol uznášaniaschopný. Z 12 členov prišli len štyria – podpredseda Alojz Baránik, Mária Kolíková (obaja SaS), Lukáš Kyselica (OĽaNO) a Juraj Šeliga (Za ľudí).

Poslanci posunuli do druhého čítania návrh o odklade súdnej reformy, ktorý v skrátenom konaní predložil minister spravodlivosti Viliam Karas. Definitívne by mali návrh prerokovať vo štvrtok.

Parlament súhlasil, aby poslanci v skrátenom konaní rokovali o odklade súdnej reformy. Návrh predložil minister spravodlivosti Viliam Karas, ktorý argumentuje, že reforma nie je dostatočne pripravená.

Prezidentka považuje posunutie účinnosti súdnej reformy za potrebné a nevyhnutné. „Minister ma zároveň uistil, že takáto zmena alebo takýto posun v čase a zmena niektorých podmienok nebudú mať žiaden vplyv na čerpanie finančných prostriedkov z fondu obnovy,“ uviedla Zuzana Čaputová po stretnutí s Viliamom Karasom.

Viliam Karas chce zrušiť previerku pre sudcov, ktorí chcú prejsť na správne súdy v Bratislave, B. Bystrici a v Košiciach. Exministerka Mária Kolíková hovorí, že v takom prípade by zriadenie správnych súdov ako nových inštitúcií vlastne stratilo opodstatnenosť.

Súdna rada podporila posunutie účinnosti súdnej mapy, ktoré navrhuje nový minister spravodlivosti Viliam Karas. „Navrhované legislatívne opatrenie sa žiadnym spôsobom netýka zmyslu a podstaty už prijatej reformy a nedotýka sa ani záväzkov, ktoré máme voči EÚ pri čerpaní peňazí z fondu obnovy,“ uviedol predseda rady Ján Mazák.