Rodičovská poradkyňa v odpovedi mladej mame vymenúva dve možnosti, ako reagovať na enormnú pozornosť, ktorú venuje celá rodina svojmu novému členovi.

„Časť spoločnosti všade na svete si myslí, že žena nie je samostatná bytosť s právami, ale že je tu nato, aby rodila deti a starala sa o iných. Nie je to pravda,“ hovorí nigérijská spisovateľka Chimamanda Ngozi Adichie.

„Mnohé ženy sú presvedčené, že im zdravotníci chcú zle, aj keď v skutočnosti všetkým záleží na tom, aby pôrod dopadol čo najlepšie,“ hovorí psychologička Katarína Jandová, ktorá pripravuje ženy na pôrod.

„Množstvo vynikajúcich vedkýň prišlo o miesto preto, lebo údajne nemajú dobré vodcovské schopnosti,“ upozorňuje v rozhovore významná švajčiarska fyzička Ursula Keller.

„Práve čítanie najviac upokojuje deti a zbavuje ich stresu. Platí to zvlášť pre hyperaktívne deti, ktoré veľmi aktívne a okamžite reagujú na rôzne podnety,“ zdôrazňuje Ľudmila Hrdináková.

Skúsenosť s násilím má až 70 percent slovenských žiakov. Bubnovačka na školách má upozorniť na potrebu väčšej ochrany detí pred násilím – doma aj v školskom prostredí.

„Vedieme deti a dospelých k tomu, aby prejavili svoje emócie, svoj strach, hnev aj smútok. Lebo niektorí si myslia, že plakať je nepatričné,“ hovorí psychologička Mária Anyalaiová.

Helga Palušová najprv vyštudovala žurnalistiku a politológiu, až neskôr psychológiu. Dnes pracuje ako psychoterapeutka vo Viedni a svoju prax vedie aj v Bratislave.

„Aj prípad Very Wisterovej ukazuje, že každý len rieši, kto z rodičov urobil chybu, a pritom nepripúšťame, že je to problém, ktorý dlhodobo existuje v tomto štáte,“ hovorí publicistka Nataša Holinová, ktorá sa dlhodobo venuje otázkam sociálnoprávnej ochrany detí.

Pracovať nikdy neprestala a ani by si to nedokázala predstaviť. „Vždy som však počkala, až deti zaspia alebo ma zastúpi niekto z rodiny,“ opisuje Jana Pátíková zo Zlína, ktorá pracuje ako účtovníčka. Zároveň sa stará o tri deti vo veku dvoch, pätnástich a osemnástich rokov. Jej príbeh je súčasťou seriálu českého Deníka N, v ktorom rodičia opisujú, ako zvládajú skĺbiť starostlivosť o malé deti a kariéru.

V spoločnosti je asi len desať percent hrdinov. Netreba sa povyšovať nad tých zvyšných 90 percent, pretože chcú, aby prežili, napríklad kvôli deťom alebo rodičom. Lenže vo chvíli, keď sa rozhoduje, kam bude spoločnosť smerovať, je to zničujúci pomer, myslí si Magda Vášáryová.

Ako je možné, že športovkyne po pôrode dosahujú ešte lepšie výsledky a ako vplýva na fyzickú výkonnosť tehotenstvo? O svojich skúsenostiach rozprávajú úspešné športovkyne a športoví lekári.

„Možno by manželstvo fungovalo lepšie, keby sme ho uzatvárali na dobu určitú. Naozaj neviem, či má zmysel zachraňovať vzťah, kde sa už partneri nemajú radi,“ hovorí český sexuológ Zlatko Pastor.

Nepochybuje, že rodičia robia vždy najlepšie, ako vedia. „Lenže niekedy nemajú potrebnú kapacitu, sú preťažení či majú iné problémy, ktoré im znemožňujú robiť to tak, aby to naozaj bolo pre dieťa najlepšie,“ hovorí psychologička Jana Ashford.

Nevedela si predstaviť, ako bude žiť, keď nebude spĺňať štandard, ktorý si sama predstavovala. „Veď minimálne do štyridsiatky už musíte byť mamou. A keď sa to neudeje, tak čo potom ste?“ pýta sa.

Do prvej triedy vám príde nadšené dieťa, ktoré sa teší, že sa bude učiť a dozvedať, ale do roka sa zmení na zberateľa známok a berie to tak, že keď niečo nie je na známky, nemá dôvod to robiť, hovorí česká učiteľka, ktorá svojich žiakov neznámkuje.

Podnikateľka Petra Ben Ari z Prahy sa stará o dvoch synov a pritom pracuje ako prekladateľka a tlmočníčka z kórejčiny. Jej príbeh je súčasťou seriálu českého Deníka N, v ktorom rodičia opisujú, ako zvládajú skĺbiť starostlivosť o malé deti a kariéru.

Spoveď mladíka, ktorému rodičia svojím nezáujmom rozbili domov, vzali detskú izbu, zničili časť detstva aj mladosť. Keď svoju autentickú skúsenosť pod svojím pravým menom opísal na blogu N, otec ho vyhodil z domu. Pod tlakom príbuzných nakoniec článok zmazal. Teraz sa rozhodol, že sedem rokov mlčania stačilo.

Predtým sa všetko v rodine točilo okolo dieťaťa, dnes sú stále dôležitejší partneri, ktorí majú dieťa. „Ak si rozumejú a sú spolu šťastní, potom sú šťastní aj v rodinnom živote,“ hovorí sociológ Roman Džambazovič.

Film Nech je svetlo, v ktorom hrá hlavnú úlohu, v ňom vyvolal veľa otázok. „Často rozmýšľam nad tým, či by som vedel byť hrdinom. Veľmi by som to chcel. Ale dokázal by som to, ak by som tým mohol ohroziť svoje deti?“ pýta sa Milan Ondrík.

Dcéra Alexandry Lammelovej mala zdravotné problémy už od narodenia. Najskôr vôbec nepriberala, a keď sa u nej objavili problémy s dýchaním, lekári matke povedali, že je to jednoducho „pražské dieťa.“ Nevyliečiteľnú cystickú fibrózu Ester diagnostikovali, až keď mala dva a pol roka.

Z detí sú dnes malí dospeláci, a to, čo riešime my, sú väčšinou vzťahy. Tie potom riešia aj deti a preto je sexualita zo všetkých tém, s ktorými sa nám zverujú, najrozšírenejšia, vraví riaditeľka českej Linky bezpečia.

Aj keď si o sebe myslíme, že sme tolerantní, osvojiť si rómske dieťa je pre väčšinu ešte stále problém. „Rasizmus je v istom zmysle v každom z nás,“ hovorí Marek Roháček z Návratu, ktorý už 25 rokov hľadá pre opustené deti nové rodiny.

Pre mnohé deti je rozvod rodičov malý koniec sveta, no pre niektoré môže byť aj vykúpením. „Až po ňom si vydýchnu a začnú znova žiť,“ hovorí psychologička Mária Krýslová.

Za obavami detí sa môže skrývať aj úzkosť rodičov. „Niektoré výskumy naznačujú, že pri prenose úzkosti je významnejšia rola otca. Základ je začať od vlastného prežívania a upokojenia,“ radí špeciálna pedagogička Soňa Pekarovičová.

Vplyv rodičovskej výchovy na správanie detí sa preceňuje. „Uznanie detskej skupiny začne byť pre dieťa skôr či neskôr oveľa dôležitejšie než názor rodičov,“ vraví sociálny antropológ Martin Kanovský z UK.

Rodičia robia deťom taxikárov, animátorov a prehnane ich kontrolujú, no nezostáva im takmer žiadny čas na spontánne bytie, hovorí Eva Taračová, ktorá skúmala slovenské rodiny.