Rodičia troj- až päťročných dostávajú v týchto dňoch rozhodnutia z materských škôl, či ich deti prijmú. Ak dieťa z kapacitných dôvodov do spádovej štátnej škôlky neprijali, rodičia môžu požiadať o rodičovský príspevok. Denník E spísal odpovede na 14 otázok o tom, ako postupovať.

Bola som skriňová alkoholička. Nechodila som do barov, ale pila som, keď deti spali, opisuje Lujza, ktorá abstinuje už šiesty rok. Alkohol jej pomáhal zvládať emócie. „Hoci som bola v manželstve, cítila som sa strašne sama. Muž podnikal a ja som zostávala pri deťoch. V podstate som pila aj preto, lebo ani vo voľnom čase som nemohla len tak vybehnúť von a niečo robiť.“

Rozprávali sme sa so slovenskými tínedžermi, ktorých nadchol mizogýn Andrew Tate. Spoznali ho vďaka čínskemu TikToku a jeho algoritmu a uverili, že heterosexuálny muž je dnes v ohrození. „Zobrazil sa mi holohlavý pekný muž, ktorý hovoril veci, s ktorými som súhlasil,“ hovorí stredoškolák Peter.

Organizmus začína skryte starnúť už v strednom veku, aj príprava na starobu by sa mala začať už vtedy, hovorí psychologička Mária Krýslová. „Sme priam zavalení informáciami, ako zdravo jesť, koľko akého pohybu v akom veku máme mať, čo prospieva mozgu, no rovnako dôležité je mať rád život a ľudí a mať v ňom to, čo nás napĺňa a baví.“

Je zodpovednosťou detí postarať sa o starnúcich rodičov, no nemusia byť schopné uniesť celú ich opateru popri práci a starostlivosti o vlastné deti, hovorí psychologička Mária Krýslová. „Táto požiadavka môže znamenať napríklad aj 20 rokov spolužitia s osobnostne problémovým rodičom, alebo že 65-ročné „dieťa“- senior sa stará o 87-ročného rodiča.“ V rozhovore radí, ako dospieť ku kompromisu.

Keď ste z majority a pohybujete sa v majorite, máte dojem, že na Slovensku je všetko úplne v poriadku, hovorí psychologička Zuzana Labašová z Komenského inštitútu. „Len čo však kráčate vedľa niekoho, kto je iný, a všímate si, ako naňho naša spoločnosť reaguje, zrazu objavíte úplne iný svet,“ opisuje svoju skúsenosť matky dcéry, ktorá má indické korene.

Predstava o tom, ako dieťa zachráni vzťah, sa niekedy ukáže ako mylná, hovorí psychologička Sylvia Ondrisová. „Mať dieťa je zážitok, ale je to aj nesmierne veľa práce. Je dobré, že dnes už rodičia oveľa viac hovoria aj o frustrácii, o jednostrannom zaťažení, o strate napĺňania vlastných potrieb počas materstva či otcovstva.“

Ak nemať deti nie je pre ženu slobodná voľba, potom je to téma, ktorá je spojená s množstvom bolesti a smútku, hovorí psychologička Sylvia Ondrisová. „Ženy a aj muži, ktorí po deťoch túžia a nemajú ich, sa musia opakovane vyrovnávať so stratou – so stratou sna, s predstavou života, v ktorom deti sú. A to je bolestné.“

Matka opisuje, ako sa u jej syna prejavil Tourettov syndróm. Keď začal mimovoľne kývať hlavou a nadmerne žmurkať, lekári rodičom povedali, že sú to tiky a poradili im vyhľadať psychológa. ,,Celú cestu domov potom rozmýšľate, kde ste zlyhali ako rodič. Doma sme predsa nemali traumatizujúce udalosti, ktoré by to spôsobili,“ spomína chlapcova matka. To, že ide o Tourettov syndróm, zistili až o niekoľko mesiacov.

Najväčší smútok z rozvodu prichádza často až vtedy, keď to celé ustane, opisuje v rozhovore psychologička Veronika Kolejáková. „V našom kultúrnom prostredí je príznačné, že s deťmi bežne ostáva žena, ktorá zrazu nevie, kam skôr – z roboty musí bežať po deti, všetko zabezpečiť, financie jej nevychádzajú… Často tak na ňu doľahne existenčná ťažoba – aj to môže byť spúšťačom toho veľkého smútku.“

Nenúťte dieťa, aby si za každú cenu chytilo dážďovku, varuje psychológ Jan Krajhanzl, podľa ktorého narastá počet prípadov „biofóbie“, teda prehnaného strachu z prírody. Umocňujú ho aj správy o „krvilačných“ medveďoch alebo „vianočná“ reklama na Kofolu.

Trauma z rozvodu môže trvať aj niekoľko rokov, vraví psychologička Veronika Kolejáková a radí, ako sa rozviesť férovo a s rešpektom. U detí môže k traumatizácii prispieť aj to, keď s nimi rodičia o rozvode nekomunikujú „Pri rozvode sa často môžu cítiť bezmocné, nevedia, ako to dopadne, necítia, že sú to práve ony, kto rozhodne o tých zásadných veciach.“

Deti sú čoraz vystrašenejšie aj z neškodnej prírody. „Volajú, aby som im prišiel vyhodiť mravce zo stanu, niektoré sa boja aj trávy či hliny,“ hovorí skautský vodca Matthias Arnould. Podľa psychológov ide o nový druh fóbie, ktorá súvisí s životom v umelom prostredí.

Stretávame sa viac s deťmi, ktoré majú strach z následkov klimatickej krízy, napríklad z tornád, záplav a požiarov, hovorí detská psychologička Jana Ashford. Rodičia by strach detí nemali zľahčovať ani vyhýbať sa rozhovorom o globálnom otepľovaní.

Klimatická kríza sa pred deťmi nedá skryť, rovnako ako vojna, hovorí environmentálny psychológ Jan Krajhanzl. Deti podľa neho potrebujú vidieť, že ich rodičia s tým niečo robia. Dieťa ocení aj to, keď rodina obmedzí vozenie sa autom alebo sa doma prestane jesť mäso každý deň.

Tínedžeri, ktorí hrajú počítačové hry, sú spokojnejší. No nemali by tak tráviť celý voľný čas, tvrdí vedkyňa a autorka knihy Hry, siete, porno Michaela Slussareff. Radí, aby sme sa s deťmi o sexe stihli porozprávať ešte predtým, než prvý raz na internete narazia na pornografiu. „Veľa detí videlo ešte predtým, než si s niekým vôbec mohli dať prvú pusu, naozaj všeličo,“ hovorí v rozhovore.

Rodinná politika potrebuje podľa Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz zvyšovať adresnosť, nie výdavky. INESS kritizuje návrh Igora Matoviča o znížení daňového zaťaženia matiek a mladých ľudí a trvalom zvýšení daňového bonusu.

Každý piaty chlapec a každé tretie dievča zriedka zažívajú úspech v škole, ukázala veľká štúdia o tínedžeroch. „Kto by vydržal robiť každý deň niečo, čo mu nejde? Nemôžete niekomu potvrdzovať, že je neúspešný, a zároveň od neho chcieť, aby sa snažil,“ hovorí psychologička.