„Zvládli sme už aj iné veci, tak prečo by sme nemali zvládnuť koronavírus?“ hovorí Jozef Bednár, otec autistického syna.

Dvom párom sa pre koronavírus odsunul sen, že sa stanú rodičmi.

„Dostali sme nálepku, že sme neprispôsobiví, tak čo už s tým narobím?“ reaguje Viera Kováčová na slová Igora Matoviča. Už niekoľko týždňov nemôže pracovať v teréne, a tak šije rúška pre deti z osady a školí rodičov cez mobil a internet.

Spory medzi súrodencami môžu podľa psychológov deti aj rozvíjať a pripravovať na riešenie konfliktov v dospelosti.

Slovenka Zuzana Herich žije v Nemecku, pracuje ako asistentka na špeciálnej základnej škole. Jej manžel je lekár. Vysvetľuje, aký systém výchovy zaviedli, len čo ich deti nastúpili na základnú školu, a aké s ním majú výsledky.

Psychológovia odpovedajú na dvanásť otázok, ktoré si v tieto dni kladieme najčastejšie.

Školy sú zatvorené už dva týždne a učitelia sa s deťmi spájajú cez internet. Pripojili sme sa na virtuálnu hodinu slovenčiny, na ktorej sa trinásť žiakov učí slovenčinu.

„Deti sú približne rovnako náchylné na nakazenie sa novým koronavírusom ako priemerný dospelý,“ hovorí molekulárna genetička Dominika Valent Raffajová.

Pri tehotných ženách je väčšie riziko vírusových infekcií, no súčasná pandémia sa v tomto smere správa netypicky.

Pri hrách sa inšpirujte tým, čo máte doma, vymyslite napríklad letný tábor so spoločnými aktivitami a pre staršie deti zaveďte vyučovanie v predvídateľnom čase, radí detská psychologička Jana Zemandl.

Je dobré zachovať deťom aj v čase prerušeného vyučovania režim, ale rodičia nemôžu plne nahradiť učiteľov a ani by si to nemali dávať za cieľ. „Rodičia by nemali príliš tlačiť na pílu,“ radia odborníčky.

Rodičia sa v tieto dni menia na učiteľov, mnohí zároveň pokračujú v práci. Niektorí sa virtuálne spájajú, aby pomohli sebe aj iným.

Pre podozrenie na koronavírus zatvorili dve bratislavské školy, čaká sa na výsledky testov. Ostatné školy posilnili dezinfekciu a školia deti o zvýšenej potrebe hygieny.

Keď deti zažijú na internete niečo negatívne, štvrtina z nich to nikomu nepovie, nemá im tak ani kto pomôcť.

„Detí sa pýtame len na to, či sú hladné a ako bolo v škole. Keď potom prídu výsledky výskumov verejnej mienky, sme prekvapení, že mladí ľudia neveria v demokraciu,“ hovorí politologička Viera Žúborová.

Tereza Těžká stvárnila jedno z dvanásťročných dievčat, ktoré cez internet komunikovali so sexuálnymi predátormi. „Mnohí boli charizmatickí a inteligentní. Vraveli sme si, že by sme s nimi hneď išli na kávu. Ale potom sme sa nestačili diviť,“ vraví herečka.

„Kedysi stačilo, aby učiteľ vošiel do triedy, a hneď bolo ticho. Lenže dnes je iná doba a my na to musíme reagovať,“ hovorí špeciálny pedagóg z bratislavskej ZŠ Karloveská Adam Škopp.

Ako tínedžer rozmýšľal o samovražde, päť rokov sa liečil z depresie, no dnes úspešne študuje na vysokej škole a konečne nemá pocit, že je na svete zbytočne.

„Nesúhlasím s tvrdením, že dnešná mladá generácia to vo vzťahoch ľahko vzdáva. Vzdávajú to vtedy, keď zistia, že sa úplne míňajú a že ich život by bol plný nešťastia a trápenia,“ hovorí Zuzana Hradileková, ktorá vedie manželskú poradňu.

Obavy detí z potenciálnej vojny by sme nemali podceňovať. Odborníci radia, ako by sme na ne mali správne reagovať.

Deti, ktoré sa venujú dobrovoľníctvu, pomáhajú nielen iným, ale aj samy sebe. Môžu mať nielen dobrý pocit, ale aj výhodu pri prijímačkách na školu.

„Chceme mať dokonalé Vianoce, ale vianočné sviatky sú len zhustením toho, ako žijeme celý rok. Zabúdame na to, že aj ostatné dni sú rovnako dôležité,“ hovorí psychologička Zlatica Bartíková.

V Srbsku pomáhala ľuďom traumatizovaným týraním, nehodami a vojnovým konfliktom. „Myslela som, že na Slovensku to nebude také ťažké, ale potom som sa začala venovať obetiam domáceho násilia,“ hovorí Milota Dubovská z krízového strediska Dúha.

Rodičovská poradkyňa v odpovedi mladej mame vymenúva dve možnosti, ako reagovať na enormnú pozornosť, ktorú venuje celá rodina svojmu novému členovi.

„Časť spoločnosti všade na svete si myslí, že žena nie je samostatná bytosť s právami, ale že je tu nato, aby rodila deti a starala sa o iných. Nie je to pravda,“ hovorí nigérijská spisovateľka Chimamanda Ngozi Adichie.