„Nesúhlasím s tvrdením, že dnešná mladá generácia to vo vzťahoch ľahko vzdáva. Vzdávajú to vtedy, keď zistia, že sa úplne míňajú a že ich život by bol plný nešťastia a trápenia,“ hovorí Zuzana Hradileková, ktorá vedie manželskú poradňu.

Obavy detí z potenciálnej vojny by sme nemali podceňovať. Odborníci radia, ako by sme na ne mali správne reagovať.

Deti, ktoré sa venujú dobrovoľníctvu, pomáhajú nielen iným, ale aj samy sebe. Môžu mať nielen dobrý pocit, ale aj výhodu pri prijímačkách na školu.

„Chceme mať dokonalé Vianoce, ale vianočné sviatky sú len zhustením toho, ako žijeme celý rok. Zabúdame na to, že aj ostatné dni sú rovnako dôležité,“ hovorí psychologička Zlatica Bartíková.

V Srbsku pomáhala ľuďom traumatizovaným týraním, nehodami a vojnovým konfliktom. „Myslela som, že na Slovensku to nebude také ťažké, ale potom som sa začala venovať obetiam domáceho násilia,“ hovorí Milota Dubovská z krízového strediska Dúha.

Rodičovská poradkyňa v odpovedi mladej mame vymenúva dve možnosti, ako reagovať na enormnú pozornosť, ktorú venuje celá rodina svojmu novému členovi.

„Časť spoločnosti všade na svete si myslí, že žena nie je samostatná bytosť s právami, ale že je tu nato, aby rodila deti a starala sa o iných. Nie je to pravda,“ hovorí nigérijská spisovateľka Chimamanda Ngozi Adichie.

„Mnohé ženy sú presvedčené, že im zdravotníci chcú zle, aj keď v skutočnosti všetkým záleží na tom, aby pôrod dopadol čo najlepšie,“ hovorí psychologička Katarína Jandová, ktorá pripravuje ženy na pôrod.

„Množstvo vynikajúcich vedkýň prišlo o miesto preto, lebo údajne nemajú dobré vodcovské schopnosti,“ upozorňuje v rozhovore významná švajčiarska fyzička Ursula Keller.

„Práve čítanie najviac upokojuje deti a zbavuje ich stresu. Platí to zvlášť pre hyperaktívne deti, ktoré veľmi aktívne a okamžite reagujú na rôzne podnety,“ zdôrazňuje Ľudmila Hrdináková.

Skúsenosť s násilím má až 70 percent slovenských žiakov. Bubnovačka na školách má upozorniť na potrebu väčšej ochrany detí pred násilím – doma aj v školskom prostredí.

„Vedieme deti a dospelých k tomu, aby prejavili svoje emócie, svoj strach, hnev aj smútok. Lebo niektorí si myslia, že plakať je nepatričné,“ hovorí psychologička Mária Anyalaiová.

Helga Palušová najprv vyštudovala žurnalistiku a politológiu, až neskôr psychológiu. Dnes pracuje ako psychoterapeutka vo Viedni a svoju prax vedie aj v Bratislave.

„Aj prípad Very Wisterovej ukazuje, že každý len rieši, kto z rodičov urobil chybu, a pritom nepripúšťame, že je to problém, ktorý dlhodobo existuje v tomto štáte,“ hovorí publicistka Nataša Holinová, ktorá sa dlhodobo venuje otázkam sociálnoprávnej ochrany detí.

Pracovať nikdy neprestala a ani by si to nedokázala predstaviť. „Vždy som však počkala, až deti zaspia alebo ma zastúpi niekto z rodiny,“ opisuje Jana Pátíková zo Zlína, ktorá pracuje ako účtovníčka. Zároveň sa stará o tri deti vo veku dvoch, pätnástich a osemnástich rokov. Jej príbeh je súčasťou seriálu českého Deníka N, v ktorom rodičia opisujú, ako zvládajú skĺbiť starostlivosť o malé deti a kariéru.

V spoločnosti je asi len desať percent hrdinov. Netreba sa povyšovať nad tých zvyšných 90 percent, pretože chcú, aby prežili, napríklad kvôli deťom alebo rodičom. Lenže vo chvíli, keď sa rozhoduje, kam bude spoločnosť smerovať, je to zničujúci pomer, myslí si Magda Vášáryová.

Ako je možné, že športovkyne po pôrode dosahujú ešte lepšie výsledky a ako vplýva na fyzickú výkonnosť tehotenstvo? O svojich skúsenostiach rozprávajú úspešné športovkyne a športoví lekári.

„Možno by manželstvo fungovalo lepšie, keby sme ho uzatvárali na dobu určitú. Naozaj neviem, či má zmysel zachraňovať vzťah, kde sa už partneri nemajú radi,“ hovorí český sexuológ Zlatko Pastor.

Nepochybuje, že rodičia robia vždy najlepšie, ako vedia. „Lenže niekedy nemajú potrebnú kapacitu, sú preťažení či majú iné problémy, ktoré im znemožňujú robiť to tak, aby to naozaj bolo pre dieťa najlepšie,“ hovorí psychologička Jana Ashford.

Nevedela si predstaviť, ako bude žiť, keď nebude spĺňať štandard, ktorý si sama predstavovala. „Veď minimálne do štyridsiatky už musíte byť mamou. A keď sa to neudeje, tak čo potom ste?“ pýta sa.

Do prvej triedy vám príde nadšené dieťa, ktoré sa teší, že sa bude učiť a dozvedať, ale do roka sa zmení na zberateľa známok a berie to tak, že keď niečo nie je na známky, nemá dôvod to robiť, hovorí česká učiteľka, ktorá svojich žiakov neznámkuje.

Podnikateľka Petra Ben Ari z Prahy sa stará o dvoch synov a pritom pracuje ako prekladateľka a tlmočníčka z kórejčiny. Jej príbeh je súčasťou seriálu českého Deníka N, v ktorom rodičia opisujú, ako zvládajú skĺbiť starostlivosť o malé deti a kariéru.

Spoveď mladíka, ktorému rodičia svojím nezáujmom rozbili domov, vzali detskú izbu, zničili časť detstva aj mladosť. Keď svoju autentickú skúsenosť pod svojím pravým menom opísal na blogu N, otec ho vyhodil z domu. Pod tlakom príbuzných nakoniec článok zmazal. Teraz sa rozhodol, že sedem rokov mlčania stačilo.

Predtým sa všetko v rodine točilo okolo dieťaťa, dnes sú stále dôležitejší partneri, ktorí majú dieťa. „Ak si rozumejú a sú spolu šťastní, potom sú šťastní aj v rodinnom živote,“ hovorí sociológ Roman Džambazovič.

Film Nech je svetlo, v ktorom hrá hlavnú úlohu, v ňom vyvolal veľa otázok. „Často rozmýšľam nad tým, či by som vedel byť hrdinom. Veľmi by som to chcel. Ale dokázal by som to, ak by som tým mohol ohroziť svoje deti?“ pýta sa Milan Ondrík.

Dcéra Alexandry Lammelovej mala zdravotné problémy už od narodenia. Najskôr vôbec nepriberala, a keď sa u nej objavili problémy s dýchaním, lekári matke povedali, že je to jednoducho „pražské dieťa.“ Nevyliečiteľnú cystickú fibrózu Ester diagnostikovali, až keď mala dva a pol roka.