Južná Kórea začne vyšetrovať nelegálne adopcie detí do Európy a USA. Sú podozrenia, že dokumenty o ich pôvode boli počas vlny „vývozu detí“ v 2. polovici 20. storočia sfalšované. Adoptovaní Juhokórejčania sú podľa odhadov najväčšou skupinou adoptovaných osôb na svete. (guardian)

Detský ombudsman Jozef Mikloško reagoval na incident, ktorý sa odohral v Poprade, kde bývalý poslanec ako Mikuláš vynadal deťom: „Pán Kubus použil nevhodné slová, ale na základe jednej nezvládnutej situácie nechcem znehodnotiť jeho prácu s deťmi. Vyzývam k tomu, aby podobné akcie pre veľké množstvo detí boli organizačne zvládnuté tak, aby k takýmto situáciám viac nedochádzalo.“

V Bratislave sa začal pilotný projekt na prestavbu ulíc tak, aby boli bezpečné pre deti – začínajú v okolí školy na Tbiliskej v Rači, kam chodí zhruba 800 detí. Na uliciach pri školách chcú obmedziť rýchlosť a budovať bezpečnejšie priechody, na ktoré budú mať dobrý výhľad aj deti.

V Bratislave za posledné desaťročie zrazilo auto v priemere 17 detí každý rok. Väčšina chodcov a aj cyklistov v prieskume Denníka N hovorí, že sa v uliciach necítia bezpečne.

Prieskum medzi rodičmi jednej z najväčších bratislavských škôl ukazuje, že sa boja svoje deti púšťať samy do školy pred 5. ročníkom, teda predtým, ako majú 10 rokov. „Ľudia sa boja pustiť deti hrať sa vo svojom susedstve,“ vraví Sandra Štasselová z Metropolitného inštitútu Bratislava.

České ekonómky skúmali dôsledky reformy z roku 1995, ktorá umožnila ženám ostať o rok dlhšie na materskej dovolenke. Na deti to malo skôr negatívny vplyv. „Dievčatá v oveľa nižšej miere študujú na vysokej škole a častejšie označujú možnosť, že sú v domácnosti,“ vysvetľuje v rozhovore Klára Kalíšková.

Nevyžiadané rady a otázky o deťoch môžu byť pre mnohých veľmi zraňujúce. Niektorí ich dostávajú nielen od príbuzných, ale aj od takmer neznámych ľudí. „Raz si ku mne na obede prisadol kolega a medzi polievkou a rezňom sa ma opýtal, kedy už chcem mať deti,“ rozpráva Anna. Nemohol vedieť, že sa s manželom pokúša o dieťa už 6 rokov. Trikrát oň prišla v prvom trimestri.

Podľa psychiatra Jozefa Hašta ľudia veľmi neradi hovoria o zlých veciach, ktoré zažili, preto psychické traumy môžu zostať nespracované. Napriek tomu sa podľa neho oplatí k traumám vrátiť a spracovať ich, aby sa v našej pamäti uložili novým spôsobom. V rozhovore opisuje, ako prebieha liečba traumy, ktoré spôsoby sú najefektívnejšie a ako sa dá budovať odolnosť voči traumatizujúcim udalostiam.

Daniela, ktorá spolu s partnerkou vychováva syna, opisuje, aká náročná je cesta lesbického páru za materstvom. Podstúpiť umelé oplodnenie na Slovensku môžu len heterosexuálne páry. Lesbické páry ani single ženy na to nemajú nárok.

Traumy sú ako neviditeľné zranenia, upozorňuje psychiater Jozef Hašto. Často sa domnievame, že ich máme zvládnuté, ale nemusí to tak byť a dôsledky nespracovanej traumy môžeme pociťovať roky. V rozhovore vysvetľuje, ako traumy vznikajú, kedy sa môžu vyvinúť do psychickej poruchy a že deti môžeme traumatizovať aj nevhodne zvolenými slovami.

V USA sa narodili dvojčatá z embryí, ktoré boli zmrazené 30 rokov. Ide tak zrejme o najdlhšie zmrazené embryá, ktoré matka pri asistovanej reprodukcii úspešne donosila a porodila. (bbc)

Barbore Wainerovej sa narodila dcéra s mozgovou obrnou, o ktorej lekár povedal, že bude iba „ležiacou pacientkou bez budúcnosti“. Kristýna sa však v siedmich rokoch naučila chodiť a navštevuje školu. „Keď ju prijali, plakala som, akoby ju vzali na Harvard,“ hovorí Wainerová.

Pôrod sa rozbehol, a ja som syna porodila do svojich rúk. „Mala som krásny, prirodzený pôrod, ako som chcela, ale bez plačúceho dieťaťa,“ hovorí Stanislava Cifra Beňová, ktorá v deviatom mesiaci prišla o syna. „Mala som ho hodinu na sebe. V tom momente som si priala len to, aby začal plakať, otvoril oči a bol živý.“

Stanislava Cifra Beňová prišla o syna v deviatom mesiaci tehotenstva. „48 hodín po pôrode som sedela v pohrebníctve a riešila jeho pohreb,“ hovorí. „V živote by som si nepomyslela, že v takom skorom štádiu môjho života budem riešiť pohreb niekoho blízkeho.“

Naživo: Diskusia Denníka N Ako vychovať šťastné deti so špeciálnou pedagogičkou Zuzanou Zimovou a spisovateľkou a s herečkou Kristínou Tormovou. Moderuje Veronika Folentová.

Ako vychovať šťastné deti? To je témou diskusie Denníka N, ktorá sa uskutoční v utorok 15. 11. o 19.00 v klube Kalab na Zámockej ulici v Bratislave. Diskutovať budú terapeutka Zuzana Zimová, herečka Kristína Tormová a reportérka Veronika Folentová, spoluautorka knihy Ako byť šťastný?.

Fotografka Betty Tóth bola už trojnásobnou matkou, keď sa rozhodla adoptovať si opustené dieťa s Downovým syndrómom. Od svojich známych aj niektorých kamarátov si vtedy vypočula nepríjemné poznámky. „Pýtali sa, či už nemáme detí dosť. Viacerí sa vyjadrili, že je to podľa nich nenormálne,“ opisuje.

Špeciálna pedagogička Zuzana Zimová hovorí, že sa roztvorili nožnice – na jednej strane sú deti, ktoré nevedia, čo si počať so životom. Na druhej strane je veľa šikovných mladých ľudí, ktorí zvládajú omnoho viac než my v ich veku. V rozhovore sa venuje výchove a rodičovstvu dnes aj v minulosti. Diskusia o výchove s ňou, Kristínou Tormovou a Veronikou Folentovou sa uskutoční v utorok v Bratislave.

Dramaturgička Alena Müllerová hovorí, ako vychovávala duševne chorého syna. „Raz som odišla na dovolenku a na druhý deň mi volali, že je v cele predbežného zadržania,“ spomína v rozhovore. Opisuje, s čím sa ako matka musela vyrovnávať a aký má dnes so synom vzťah.

Mnohí queer ľudia sú teraz v nastavení „bojuj alebo uteč“, hovorí psychiatrička Mária Matisová. „Keď ste hrdí na to, že ste Slovák alebo Slovenka, tak sa pýtate, prečo by ste mali odísť z krajiny, ktorú máte radi. Emigrácia pre mnohých nie je riešením, ale potom sa dostávajú do ešte väčšej úzkosti,“ opisuje v rozhovore.