
Genocída Rohingov
Minúta po Minúte
Rozsiahly požiar zachvátil jeden z táborov pre rohinských utečencov pri bangladéšskom meste Cox ’s Bázár. Väčšina z nich utiekla v roku 2017 z dôvodu brutálnej kampane barmskej armády, ktorej vojaci vypaľovali rohinské dediny, príslušníkov vraždili a znásilňovali.
Na pláž v Mjanmarsku more vyplavilo telá 14 ľudí vrátane dvoch detí. Minimálne osem obetí predstavujú Rohingovia, ktorí sa pokúšali na lodi opustiť krajinu. Podľa jedného zo zachránených bolo na palube 61 ľudí a 12 ich je ešte stále nezvestných.
Administratíva Joea Bidena sa rozhodla vyhlásiť násilie páchané na Rohingoch za genocídu. Tento krok by mal zvýšiť pravdepodobnosť, že súčasné vojenské vedenie Mjanmarska sa bude zo svojich činov zodpovedať. (reuters, čtk)
Bangladéš obnovil presun Rohingov na odľahlý ostrov Bhasan Čár v Bengálskom zálive. Krajina v októbri podpísala s OSN dohodu, vďaka ktorej začnú na ostrove pôsobiť humanitárne organizácie. (afp)
Bangladéš začal očkovať príslušníkov moslimskej menšiny Rohingov, ktorí žijú v preplnených utečeneckých táboroch.
Obrovský požiar vypukol v utečeneckom tábore Baluchali na juhu Bangladéša. Žije tam takmer milión Rohingov, ktorí utiekli pred genocídou z Myanmarska. Požiar zatiaľ nie je pod kontrolou, informácie o obetiach nie sú. (al-džazíra)
Bangladéšske úrady pokračujú v presune rohinských utečencov na ostrov v Bengálskom zálive. Bangladéš tvrdí, že utečenci tam budú mať lepšie podmienky na život, mimovládky to kritizujú. (reuters)
Bangladéšske úrady začali presídľovať druhú skupinu rohingských utečencov z Barmy na ostrov v Bengálskom zálive. Aktivisti naďalej upozorňujú, že na ostrove, ktorý vznikol nahromadením bahna, hrozí riziko záplav. (reuters)

Viac než 1600 Rohingov, ktorých bangladéšska vláda presídľuje z utečeneckých táborov, dorazilo na ostrov Bašan Čár. Nízko položený ostrov pravidelne počas búrok zasahujú záplavy, podľa humanitárnych pracovníkov je nevhodný na osídlenie. (reuters, čtk)
Vyše 1600 rohingských utečencov vyrazilo k odľahlému bangladéšskemu ostrovu, kam miestna vláda presídľuje ľudí z preplnených táborov. Ľudskoprávne organizácie operáciu kritizujú, tvrdia, že ostrov je pre časté záplavy nevhodný na osídlenie. (ap, čtk)
Bangladéš začal s kontroverzným presunom viac než tisícky rohinských utečencov na ostrov Thengar Čár v Bengálskom zálive. Nízko položený ostrov je však pravidelne pod náporom búrok a záplav, za nevhodný na osídlenie ho považujú ľudskoprávne skupiny aj OSN.
Dvaja vojaci z Mjanmarska prehovorili o genocíde Rohingov. Vo videách hovoria, že sa podieľali na masakroch v roku 2017, spomínajú masové hroby, znásilňovanie aj drancovanie dedín. Vojaci možno budú svedčiť pred medzinárodným súdom.
Na pobreží Indonézie sa v noci vylodilo takmer 300 Rohingov z Bangladéša, na mori údajne strávili pol roka. Malajzijské aj thajské úrady ich opakovane zatlačili na more po tom, čo kvôli pandémii sprísnili hraničné kontroly. (reuters)
Bangladéšska pobrežná stráž zachránila 382 vyhladovaných príslušníkov moslimskej menšiny Rohingov, ktorým sa nepodarilo dostať do Malajzie a celé týždne strávili na mori.
Londýn odobral čestné občianstvo Londýna mjanmarskej líderke Su Ťij pre zlé zaobchádzanie s menšinou moslimských Rohingov v jej krajine.
Medzinárodný súdny dvor OSN v Haagu nariadil Barme, aby prijala všetky možné opatrenia na ochranu Rohingov a urobila všetko, aby zabránila ich genocíde. Či sa Barma vyvražďovania už dopustila, súd ešte len rozhodne.
Medzinárodný súdny dvor v Haagu nariadil Barme, aby prijala všetky opatrenia na ochranu etnika Rohingov a urobila všetko preto, aby zabránila ich genocíde. Či sa Barma vyvražďovania už dopustila, súd ešte len rozhodne. (reuters)
Valné zhromaždenie OSN schválilo rezolúciu odsudzujúcu porušovanie ľudských práv Rohingov a ďalších menšín mjanmarskou vládou. Rezolúcie nie sú záväzné, odrážajú však postoje medzinárodnej komunity. Vedenie Barmy rezolúciu odsúdilo. (ap)
Kedysi jej hovorili svedomie Barmy, teraz Su Ťij obhajuje genocídu Rohingov. Do Bangladéša ušlo pred masakrami za dva roky okolo 700-tisíc rohinských moslimov. Líderka Mjanmarska a laureátka Nobelovej ceny za mier však obvinenia odmieta.
Súd OSN by podľa barmskej líderky Su Ťij nemal ďalej prejednávať obžalobu Barmy z genocídy Rohingov, povedala v Haagu na záver trojdňového vypočúvania. Záležitosť podľa nej spadá do právomoci vojenských súdov v Barme. Prvé rozhodnutie súdu možno očakávať až o niekoľko mesiacov. (guardian)