Premiér je politicky nezrelý a nezodpovedný, vraví uznávaný psychológ a odborník na krízovú komunikáciu Dušan Ondrušek.

V najbližších dňoch nemusí byť ani dostatok rakiev, výrobcovia sú tiež na hrane, upozorňuje predseda Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb Ladislav Stríž.

Druhý diel podcastu Športová veda.

Detská lekárka Elena Prokopová hovorí, že v opatreniach v podstate nemôžeme urobiť nič. „Môžeme sa len sústrediť na to, ako vyriešiť počet chorých a zabezpečiť im starostlivosť,“ povedala.

Na Slovensku sme si mysleli, ako veľa trénujeme a aké to máme ťažké. V zámorí som zistil, že to tak vôbec nie je a hráči v NHL trénujú oveľa viac, hovorí Ľubomír Vaic.

Dostávame sa do štádia, keď tu už máme v nemocniciach takmer Bergamo, hovorí lekár Peter Visolajský a opisuje kritickú situáciu. Pacientov s covidom liečia aj oční lekári či traumatológovia.

Ľudia, ktorí mali šťastie na lepšie životné podmienky, majú vyššiu šancu, že dokážu lepšie zbierať informácie, kriticky o nich premýšľať a byť tiež empatickí voči druhým, vraví Olívia Hurbanová.

Odborníčka na súčasné sviatky Katarína Popelková hovorí o tom, prečo oslavujeme nové začiatky, ako sa dostal do novoročných osláv ohňostroj a prečo v Madride musíte pred polnocou stihnúť zjesť dvanásť bobuliek hrozna.

Dnes mám na sociálnych sieťach zablokovanú, obrazne povedané, polovicu Slovenska, lebo mi z tých profilov bolo zle. Na fotografiách samé mačičky, kvetinky a vnúčatká, ale v srdci len zloba, vraví herečka Eva Pavlíková.

Novinár a spisovateľ Petr Chudožilov v rozhovore pre Denník N spomína na 60. roky v Bratislave, éru Antonína Novotného i na to, ako odhaľovali aféru generála komunistickej armády Jana Šejnu.

Ján Cíger z Mädokýša, samozvaný profesor hraškológie z Úradu prezidenta Janka Hraška v Rozprávkovej republike, hovorí, ako funguje antikvariát, prečo robil púte na počesť Mateja Hrebendu, ale aj o agresivite vo verejnom priestore.

„Poľský katolicizmus je ako nosiť celý život ťažký kameň. Keď som prišla na Slovensko, konečne som cítila, že si môžem vydýchnuť,“ hovorí v rozhovore poľská spisovateľka žijúca na Slovensku.

Slovensko akoby cítilo bytostné ohrozenie z elít alebo zo zmeny. Súvisí to s malým sebavedomím, ktoré je nahrádzané národniarstvom štvrtej cenovej, tvrdí filmárka Barbora Berezňáková. Prezrádza aj to, ako sa jej na filme o únose prezidentovho syna spolupracovalo s Petrom Tóthom.

Očkovať proti kiahňam sa dala aj Mária Terézia. S novou metódou, vakcináciou, sa začalo v Uhorsku už v roku 1801, vraví historička medicíny a jazykovedkyňa Beata Ricziová.

„Hoci sme už moderní, racionálni, počítačoví ľudia, náš mentálny svet nás stále núti, aby sme dodržiavali rituály, ktoré poznáme,“ hovorí v rozhovore etnologička Rastislava Stoličná.

Keď po vypuknutí prvej vlny nemohol hrať, začal rozvážať rúška, ktoré vyrábal jeho brat. „Bol som šťastný, že môžem robiť aspoň šoféra. Prišiel som a rovno sa ma pýtali – to ste fakt vy? Nechápali, že z herca je zrazu zásobovač,“ hovorí v rozhovore Ady Hajdu.

Ak sa v nás skúsenosť s pandémiou ukotví pozitívnym spôsobom, potom to má pre celé ľudstvo veľký význam – „môže si uvedomiť, že v istých situáciách treba spokornieť“, hovorí v rozhovore František Kovár.

Pokračovanie v hokeji by ma brzdilo v ďalšom životnom rozvoji, tvrdí Oliver Pataky.