Politici vplývajú veľmi silno na jazykovú kultúru, momentálne prispievajú skôr k vulgarizácii, vraví jazykovedkyňa Lucia Molnár Satinská. „Zároveň však máme pozitívne príklady, napríklad komunikácia pani prezidentky je veľmi dobrá. V istom zmysle aj preto, lebo nie je úplne dotiahnutá.“

Pacienti sú často odkázaní na väzby, volajú, koho poznajú, a vybavujú si termín, hovorí neurochirurg Benedikt Trnovec. „Niektorý pacient akoby nemal lobing, potáca sa systémom a nikto ho nenasmeruje. Začína sa to už u obvodných lekárov, už tí by mali byť advokátmi svojich pacientov.“

Režisér Juraj Nvota preniesol do divadla reportáž Martina M. Šimečku Príhody tuláka po Slovensku. „Putovanie na javisku nemá čo hľadať, ale sú chvíle, keď stojí za to pokúsiť sa o zázrak,“ vraví v rozhovore.

Keď na jar vidíme nejaký hmyz ležať na zemi, neznamená to, že musí byť mŕtvy, zranený alebo hladný, hovorí entomológ Rudolf Masarovič, ktorý v rozhovore vysvetľuje, že hmyz je bežne neaktívny napríklad ráno, kým si nahreje svaly.

Zdeněk Smieško je známy košický fotograf a bol dlhoročný pedagóg. Vo veku 73 rokov má svoju prvú sólovú výstavu vo Východoslovenskej galérii v Košiciach. „Som už skoro na konci, ale nič zo svojho života neľutujem. Keď sa obzriem dozadu, vidím, že to, čo som robil, malo zmysel,“ vraví Smieško.

Ľudia majú pri umývaní okien zlé návyky, sám si z detstva pamätám, ako moja mama umývala okná novinami, čo v skutočnosti nefunguje, hovorí Viktor Šelesták z čistiacej služby Portwish. V rozhovore vysvetľuje, prečo sa rozhodol nepoužívať bežnú čistiacu chémiu, s čím majú ľudia v domácnostiach najväčšie problémy aj ako reagujú, keď zistia, že má vysokoškolské vzdelanie.

V Nemecku nemocnice o pacientov bojujú, na Slovensku ich posielame inam, hovorí neurochirurg Benedikt Trnovec, ktorý sedem rokov pôsobil v nemeckých nemocniciach. „V Nemecku majú nemocnice záujem, aby mali viac pacientov, a bojujú o nich medzi sebou. U nás pacienta pošlú z jedného urgentného príjmu na druhý, lebo sa hádajú, či býva v Starom alebo Novom Meste.“

Uvedomil som si, že, ak chcem byť dobrý fotograf a učiteľ, musím na seba naložiť ťažký batoh a brodiť sa životom, hovorí Zdeněk Smieško, ktorý v Košiciach za 40 rokov ako učiteľ fotografie ovplyvnil mnohých známych umelcov. „Mojím krédom je uctievanie dobra. Som jeho služobníkom,“ hovorí Smieško.

Študentka Veronika opisuje život s telesnou dysmorfiou – poruchou, ktorá vás presviedča o vlastnej škaredosti. V najhorších obdobiach celé dni kontrolovala svoj vzhľad a do zrkadla sa pozrela aj dvestokrát. „Zdeformovala som samu seba, pripadala som si ako obraz od Picassa,“ hovorí. Telesnú dysmorfiu u nej do veľkej miery spustila poznámka od rodiny.

Hmyz sa začína na jar budiť skôr, entomológ Rudolf Masarovič vysvetľuje, prečo to môže byť problém aj pre ľudí. „Predstavte si napríklad, že rastlina vyhodí kvety, ale v prírode ešte nie je prítomný opeľovač. Alebo opačne,“ vysvetľuje v rozhovore.

Viktor Šelesták založil čistiacu a upratovaciu službu, v ktorej nahradil bežnú čistiacu chémiu ekologickými prostriedkami, pracuje aj s obyčajným octom či so sódou. „Ocot je podľa mňa v rámci čistenia základ. Dobre účinkuje aj na plesne,“ hovorí Šelesták. V rozhovore približuje, s akými stereotypmi sa pri svojej práci stretol, či sú Slováci poriadkumilovní aj čo sa čistí najťažšie.

Slovenka Ľudmila Bubánová sa podieľala na tvorbe oscarového filmu Zóna záujmu. Nakrúcal sa v areáli Osvienčimu, kde niekoľko mesiacov so scénografickým tímom žila. „Tú blízkosť smrti a ťažoby som si neustále uvedomovala,“ hovorí.

Nikdy nie je neskoro začať sa správať k deťom s rešpektom a napĺňať ich potreby, hovorí špeciálna pedagogička Zuzana Zimová. „Existujú chyby, ktoré sa dajú vo výchove ťažko napraviť, ale to je už naozaj v kategórii hrubých zásahov do bezpečia dieťaťa. Neprežili by sme, ak by sme neboli trochu odolní proti tomu, že naši rodičia robia chyby.“

Keď chcú ľudia v RTVS brániť svoju nezávislosť, nepovažujem to za znak, že by sa nechali zaťahovať do politických bojov, vraví Marína Urbániková z Masarykovej univerzity v Brne. „Novinári a novinárky skrátka nemôžu fungovať ako nájomná pracovná sila, ktorá bude bezvýhradne plniť pokyny toho, kto je práve pri moci.“

Ak robíte všetko, čo deťom vidíte na očiach, zneschopňujete ich v živote, vraví špeciálna pedagogička Zuzana Zimová. Keď neskôr nedostanú, čo chceli, nevedia si s tým poradiť. „Dupú nožičkami, aj v dospelosti, snažia sa to pretlačiť silou, no natrafia na niekoho, kto je silnejší, nenechá si to a ony ostanú s neuspokojenou potrebou, nevedia to normálne povedať alebo si to vypýtať a všetko je zle.“

Aj vo vojne platia pravidlá, no v Pásme Gazy sa na bojisko premenilo celé územie, vraví nórsky humanitárny pracovník Ahmed Bayram. Upozornil, že neboli zriadené žiadne koridory na humanitárnu pomoc a bombardované sú celé štvrte vrátane škôl a nemocníc.

Jedlo sa v Pásme Gazy používa ako zbraň, ľudia musia čakať, či im spadne z neba, vraví Ahmed Bayram z Nórskej rady pre utečencov. V rozhovore tvrdí, že Izrael ako okupačná mocnosť zlyhal a za hladovaním ľudí je len politika.

Dúfam, že tu neumrieme od smädu, vraví Martina Karny, Slovenka žijúca v Namíbii. V africkej krajine s dvomi púšťami podľa nej klimatickú krízu cítiť, posun sezóny dažďov spôsobuje nemalé problémy s pestovaním plodín aj chovom dobytka.

Občas tu cítiť reverzný rasizmus, hovorí Martina Karny, rodáčka z Prešova, ktorá takmer 20 rokov žije v africkej Namíbii, bývalej nemeckej kolónii. Belosi tam dostávajú nálepku stigmy za to, čo sa dialo počas apartheidu. „Rozumiem tomu, že ide o generačnú traumu.“