Psychológ Karol Sládeček hovorí, ako odišiel z psychiatrie na Prednej Hore ku koňom na Muránskej planine. Teraz má 14 koní a 25 hektárov vlastných alebo prenajatých pasienkov. „Psychológ má pred sebou človeka, len kým má problém, starosti. Niekedy sa mi nedarilo pomôcť im a častejšie som prežíval pocit neúspechu ako úspechu a tu je to naopak. Keď to robím dobre, tak sa mi ľudia vracajú.“

Centrum mesta Rožňava začalo vznikať až po vyťažení baní. „Celé námestie bolo založené na takzvaných kutacích jamách. Ťažilo sa tu zlato, striebro a neskôr železná ruda. Pivnice niektorých domov preto dodnes siahajú až do hĺbky dvoch poschodí. Inými slovami, pod každým z týchto domov kedysi fungovali bane,“ hovoria Peter Bischof a Nataša Vjesztová.

Chlapci z reedukačného centra nepatria do basy, hovorí Peter Tóth, riaditeľ domova v Tornali. „Keby vás niekto vyhodil na ulicu, nedal vám jesť a poslal vás žobrať a večer vás potom niekto zmastil alebo znásilnil, tak čo urobíte? Ukradnete niečo a potom sa to už na vás nabaľuje.“

Deťom v reedukačných centrách nepomôžeme, keď ich zatvoríme v zamrežovanej budove, vraví Peter Tóth z reedukačného domova v Tornali, kde nechali mreže odstrániť. „Niekedy musíme klesnúť na verbálnu aj citovú úroveň chlapcov, aby cítili, že nie sme bachari.“

Do gotických kostolov na Gemeri so vzácnymi freskami chodia turisti z Maďarska či Nemecka, často tam však nemajú kde prenocovať či kde sa najesť. V kostoloch sa nevyberá vstupné, peniaze idú do zvončeka, obce a cirkev nemajú na obnovu peniaze. Napríklad v Kameňanoch, kde žijú väčšinou Rómovia, na obnovu prispela takmer každá domácnosť.

Šesťstoročné fresky v gotických kostoloch na Gemeri prežili len náhodou po tom, ako ich evanjelici zamaľovali vápnom. Aktivisti, kňazi aj banskobystrická župa sa teraz snažia o vyhlásenie kostolov za európske dedičstvo.

Tri rodiny odišli z mesta, aby nanovo osídlili miznúcu dedinu Brdárka na Gemeri. Kúpili si a opravili staré domy, narodili sa im tam deti a tvoria komunitu, ktorú nazývajú „spoločenstvom susedov“. „Bolo to šťastné rozhodnutie prísť sem,“ hovorí v reportáži Tibor Gajan.

Tržby firmy Top-Bike z Gemerskej Polomy počas koronakrízy neklesli, nemusela žiadať o štátnu pomoc. Napriek tomu sa malý podnik, ktorý dodáva športové oblečenie zahraničným tímom, rozrastať nechce, jeho spoluzakladateľ Ján Kristof vraví, že našli komfortnú zónu.

Presťahovali sme časť redakcie do Rožňavy, s pokračovaním musíme počkať, kým korona poľaví. Šéfredaktor Matúš Kostolný vysvetľuje, prečo nateraz prerušujeme projekt Denník N ide za vami a že keď to situácia dovolí, chceme sa k nemu vrátiť.

Najlepšia paralympionička sveta Henrieta Farkašová pochádza od Rožňavy. „Lekár si pýtal úplatok, aby uznal môj hendikep,“ hovorí a rozpráva, čo všetko si zažila v detstve, no aj to, že nazeranie spoločnosti na zdravotne znevýhodnených ľudí sa postupne zlepšuje.

Andrássyovci z Krásnej Hôrky nepatrili k najbohatším aristokratom v Uhorsku, ale ich pôsobenie na Gemeri malo zásadný význam pre celý región. Postavili školy, nemocnice, investovali do športu aj do umenia. „Na Slovensku sa však stále ťažko hovorí o šľachte, nie je u nás vžitá predstava vyššej vrstvy, ktorá aj niekedy niečo dokázala,“ hovorí historik umenia Július Barczi.

„Ľuďom okolo ministerky Laššákovej išlo viac o peniaze než o Krásnu Hôrku,“ hovorí Július Barczi, bývalý riaditeľ Múzea Betliar, ktoré hrad spravuje. Odkedy hrad vyhorel, uplynulo už osem rokov, no on verí, že teraz je už rekonštrukcia v správnych rukách.

Andrássyovci, ktorí na Gemeri pôsobili takmer štyristo rokov, prišli o všetko, na našu krajinu však nezanevreli. „Ublížili im komunisti a Benešove dekréty, nie krajina,“ hovorí historik umenia Július Barczi.

Na Gemer prišli Andrássyovci v 16. storočí, z hradu Krásna Hôrka urobili svoje rodové sídlo, v Betliari vystavovali umenie a postavili aj prvú galériu na našom území. „Neboli to páni, akých sme videli v Pachovi. Boli liberálni. A ženy hrali v tejto rodine veľkú úlohu,“ hovorí historik umenia Július Barczi.

Maliar Dávid Baffi sa po rokoch v Bratislave vrátil domov pod Krásnu Hôrku a takéto návraty podľa neho nie sú bežné. V rozhovore vysvetľuje, ako ho v hlavnom meste vyžmýkala práca v reklame a ako po návrate na Gemer splatil dlhy a našiel pokoj na prácu.

Jelšava by mohla byť príjemným letoviskom, Banskou Štiavnicou východu. No pre neekologickú ťažbu za socializmu, zlé ovzdušie a desiatky rokov trvajúcu stavebnú uzáveru sa vyľudnila. Pamiatková zóna pozvoľna chátra, opravuje sa len pár pamiatok, napríklad kaštieľ Coburgovcov na námestí.

Dvojizbový byt za 5500 eur, dom za 10-tisíc? Na Gemeri si nové bývanie kúpite za cenu ojazdeného auta. No lacné reality nelákajú chalupárov, ani nadšencov baníckej minulosti tohto regiónu. Sťahujú sa sem problémoví susedia, neraz na popud špekulantov z iných obcí.

Serényiho cisterna na Plešiveckej planine by sa mala stať kultúrnou pamiatkou. Následná oprava a sfunkčnenie by mohli umožniť nárast počtu dobytka na planine v ideálnom prípade až na 800 kusov.

Boli sme na dedinskom zápase Dvorníky-Včeláre – Rožňava: Najhoršia správa odznie už na začiatku. Po upozornení hygienika neotvorili bufet. „Keď sa chcete občerstviť, 300 metrov po ceste je otvorená krčma,“ vraví hlásateľ.