Články
Minúta po Minúte
Ak by Slovensko šetrilo tak výrazne, ako odporúča OECD, verejný dlh by do roku 2050 klesol k 40 percentám HDP, ukazuje Graf dňa. Podľa organizácie najvyspelejších štátov sveta je ozdravenie verejných financií kľúčovou výzvou, súčasný plán vlády však na zníženie dlhu stačiť nebude.
Slovensko by malo začať viac šetriť už v tomto roku, odporúča OECD. Plánovaná konsolidácia, ktorá má stlačiť deficit do roku 2026 na štyri percentá HDP, nestačí na stabilizáciu verejného dlhu, píše v pravidelnom hodnotení organizácia so sídlom v Paríži, ktorá združuje 38 najvyspelejších krajín sveta.
Štát si požičal vyše 600 miliónov eur, investori si vypýtali viac než pred mesiacom. Aukcia bola prvou od chvíle, keď sa slovenské dlhopisy začali na trhoch obchodovať ako najrizikovejšie v eurozóne.
Ešte pred troma rokmi si Slovensko požičiavalo za takmer rovnaký úrok ako Nemecko, dnes od neho investori žiadajú najvyššiu rizikovú prirážku v eurozóne, ukazuje Graf dňa. Na neochotu znižovať rozpočtový deficit doplatí nielen štát, ale aj firmy či ľudia s hypotékou.
Poslanec PS Štefan Kišš kritizuje vládu za prirážky na slovenský dlh. Slovenské dlhopisy majú najvyššie výnosy v eurozóne, predbehli aj talianske. Zjednodušene platí, že čím vyššie sú výnosy, tým väčšie riziko v nich investori vidia.
Aj Taliansku už klesajú úroky za pôžičky rýchlejšie ako Slovensku. Ficova vláda je tu už skoro pol roka, takže mohla posielať hodnoverné signály finančným trhom, aby aj naše úroky klesali, hovorí v podcaste člen rozpočtovej rady Martin Šuster. „Zatiaľ sa jej to nepodarilo.“
Zastavenie eurofondov by malo dramatický dosah na verejné investície, hovorí člen rozpočtovej rady Martin Šuster. Bez týchto investícií by ekonomika v ďalších rokoch ročne rástla len o niečo viac ako percento. V podcaste takisto vraví, že v súčasnosti z druhého piliera viac benefitujú sporitelia ako štát.
Znižovať rozpočtový deficit sa oplatí, ukazuje porovnanie výsledkov predaja desaťročných dlhopisov Chorvátska a Slovenska. Balkánska krajina si vďaka zodpovednej fiškálnej politike požičala lacnejšie aj napriek o tri stupne horšiemu ratingu.
Ladislav Kamenický chce konsolidačné opatrenia za 1,5 miliardy eur predstaviť v prvom polroku tohto roka. O ich obsahu dlhodobo nehovorí, musí ich podľa neho najprv schváliť koalícia. Tvrdí, že to bude najväčšia konsolidácia v EÚ.
Deficit štátneho rozpočtu na konci februára medziročne stúpol o 7,5 percenta na 1,22 miliardy eur. Daňové príjmy štátu sa pritom zvýšili o vyše 14 percent, koalícia okrem iného zaviedla osobitnú bankovú daň.
Rozpočtová rada znížila odhad tohtoročného schodku verejných financií z šesť percent HDP na 5,9 percenta. Dôvodom je podľa nej najmä nižší počet dodaných stíhačiek, než pôvodne rátala. Rada naďalej očakáva, že oproti vlaňajšku deficit vzrastie.
Samosprávy majú podľa predsedu ZMOS-u Jozefa Božika na účtoch z podielových daní o desatinu menej peňazí než vlani. Celkovú sumu nepovedal, situáciu by podľa neho mali riešiť koaličné strany a ministerstvo financií.
Vláda rozdá v okresoch Michalovce a Sobrance milióny eur na „vybrané problémy“. Napríklad na garáže pre hasičskú techniku vo Veľkých Kapušanoch vyčlenila 400-tisíc eur. Odhlasovala to dnes na výjazdovom rokovaní v Michalovciach.
Keďže dnes poslanci neschválili výdavkové stropy, Slovensko neplní míľnik, za ktorý už dostalo peniaze z plánu obnovy, ohrozené sú tak stovky miliónov eur. Ministerstvo financií chce zmeniť zákon a vymeniť domáce výdavkové limity za európske, no nemá na to ešte súhlas Európskej komisie.
Parlament neschválil výdavkové limity pre aktuálny rozpočet, ktoré predložila rozpočtová rada. Je to pritom jeden z míľnikov plánu obnovy, no vláda ich do tohtoročného rozpočtu nezapracovala.
Ratingové agentúry vidia, že Česko na rozdiel od Slovenska svoje verejné financie naozaj ozdravuje, ukazuje Graf dňa. Zatiaľ čo v piatok Fitch zlepšil výhľad českého hodnotenia na stabilný, Slovensku pre nedostatočné znižovanie deficitu a možnosť zastavenia prílevu európskych peňazí hrozí tento rok ďalšie zhoršenie ratingov.
Predseda rozpočtovej rady Ján Tóth obhajoval v parlamente návrh nových výdavkových limitov. Poslanci o ňom zatiaľ nehlasovali, minister financií Ladislav Kamenický (Smer) tento týždeň povedal, že nevie, či ich schvália.
Globálne zadlženie v minulom roku vzrástlo o viac ako 15 biliónov dolárov na rekordných 313 biliónov dolárov. Pomer celosvetového dlhu ku globálnemu hrubému domácemu produktu však klesol o zhruba dva percentuálne body na necelých 330 percent, a to najmä vďaka vyspelým ekonomikám.
Štát bude podľa nových fiškálnych pravidiel EÚ musieť konsolidovať rozpočet o zhruba 1,5 miliardy eur, povedal minister Ladislav Kamenický. O takomto šetrení alebo zvyšovaní príjmov pre budúci rok už minister hovoril, o opatreniach podľa neho ešte bude rokovať koalícia.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť trvá na tom, aby o nových výdavkových limitoch diskutoval a prípadne ich schválil parlament. Rozprava sa otvorí v najbližších dňoch. Rada hovorila o rozpočte aj s prezidentkou.