Denník N

SaS

  • História, kauzy
      • 2009 Richard Sulík založil stranu Sloboda a Solidarita, strana neuspela vo svojich prvých voľbách do Európskeho parlamentu
      • 2010 – SaS sa po parlamentných voľbách so ziskom 12,14 % stala súčasťou vládnej koalície spolu s SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd
      • 2012 – po páde vlády I. Radičovej v predčasných voľbách získala SaS necelých 6 % hlasov, čo znamenalo stratu vyše polovice voličov oproti predchádzajúcim voľbám
      • 2012 — 2013 – kvôli klesajúcej popularite strany a nezhodám medzi R. Sulíkom a J. Kollárom opustili stranu 5 z 11 poslancov, tým zanikol poslanecký klub SaS
      • 2016 – v parlamentných voľbách SaS získala 12 % a 21 poslaneckých mandátov a stala sa tak najsilnejšou pravicovou stranou, bola súčasťou opozície spolu s OĽaNO, Sme rodina a ĽSNS
      • 2019 – kvôli konfliktu s R. Sulíkom odišlo z poslaneckého klubu SaS deväť poslancov na čele s Ľubomírom Galkom
      • 2020 – v parlamentných voľbách strana získala 6 % a stala sa súčasťou vládnej koalície s OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí
      • 2020 — 2022 – v koalícii vládol chaos kvôli nezhodám medzi predsedom SaS R. Sulíka a I. Matovičom, čo malo za následok postupné demisie premiéra aj ministrov a napokon pád vlády
      • 2023 – SaS pred voľbami prešla redizajnom, zmenili logo, vizuál a neoficiálny názov strany na Saska, tým sa chcú priblížiť mladým

 

Články

Minúta po Minúte

SaS uviedla, že schválené programové vyhlásenie vlády prináša vyššie dane a z toho vyplývajúci spomalený hospodársky rast. „Dokument nie je žiadne programové vyhlásenie vlády troch suverénnych strán, ale programové vyhlásenie vlády Smeru, zvyšné strany šli iba okolo,“ povedal predseda klubu SaS Branislav Gröhling.

Politici PS a SaS si pripomínajú 17. november na spoločnej spomienkovej akcii. Námestie SNP je zaplnené ľuďmi, ktorí počas príhovorov symbolicky štrngajú kľúčmi. Medzi rečníkov prišiel aj Ladislav Snopko, osobnosť Novembra ’89.

Juraj Krúpa (SaS) v parlamente vyhlásil, že v porovnaní s minulými vládami Roberta Fica je tento program vlády v zahraničnej politike pasívny a zo Slovenska robí „ukričaného trpaslíka“.

Neodkladné opatrenie v prípade čurillovcov sa týka ochrany pred diskrimináciou, a preto bol príslušný konať Mestský súd Bratislava IV, hovorí Mária Kolíková (SaS). Reagovala tak na spochybňovanie rozhodnutia ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas).