Reálne učiteľské platy sa vlani výrazne prepadli a ani zvýšenie platov v tomto roku nebude stačiť na prilákanie nových. Podľa analytikov zostáva kritická situácia najmä v Bratislavskom kraji. Učiteľky a učitelia tu v minulom roku nezarábali už ani priemernú mzdu v kraji.

Pomoc pre ukrajinské deti v slovenských školách má mnohé diery, hodnotia analytici Michal Rehúš a Alexandra Ostertágová v Školskom týždni. Kurzy slovenčiny neupravili podľa reálnych potrieb detí, učebné materiály dostali školy len na slovenčinu a na ostatných predmetoch si musia nejako poradiť a napríklad na rozdiel od Česka nemáme plán na zamestnávanie ukrajinských učiteliek.

Slovenskí učitelia majú školenia, ako hovoriť s deťmi z Ukrajiny o vojne, ako pracovať s traumatizovanými deťmi a ako si môžu navzájom pomáhať rovesníci. Štát radí školám, aby pre ukrajinské deti robili dvojjazyčné testy, nedali im však peniaze na ľudí, ktorí vedia po ukrajinsky, upozorňujú Michal Rehúš a Alexandra Ostertágová v Školskom týždni.

Keď matky zostanú doma s dieťaťom až do jeho tretieho roku, negatívne to ovplyvňuje výsledky rozumových testov detí v ranom detstve, znižuje sa pravdepodobnosť, že pôjde na gymnázium a zvyšuje kriminalitu mládeže, ukázal výskum z Fínska.

Testovanie piatakov nemali zrušiť, potrebujeme vedieť, ako covid-19 ovplyvnil výsledky detí, a takto sme to mohli zistiť, hodnotia analytici Michal Rehúš a Alexandra Ostertágová. “Objektívne informácie o výsledkoch detí sú potrebné za každých okolností. A platí to aj pre pokrízové časy, ba možno ešte viac.“

Najvyššiu úroveň vzdelania majú ľudia prichádzajúci do Bratislavského a Košického kraja a najvzdelanejších ľudí stráca Prešovský a Žilinský kraj, ukázala analýza údajov zo sčítania obyvateľov. Jedine do Bratislavského kraja prichádza viac osôb, ako odchádza.

Štúdia zo Švédska ukázala, že deti s obedmi zadarmo majú o tri percentá vyšší celoživotný príjem ako ostatné deti, platí to aj pre deti z bohatých domácností. Slovenská analýza zasa ukázala, že plošne dotované obedy môžu zlepšiť dochádzku detí do základnej školy.

Od roku 2024/25 budú mať všetky štvorročné deti nárok na škôlku, o rok neskôr to má platiť aj pre trojročné. Analytici Michal Rehúš a Alexandra Ostertágová upozorňujú, že štát na to nie je pripravený a že inde vo svete do systému zapojili aj neštátne materské školy, prípadne dajú peniaze rodičom, ktorých dieťa sa do škôlky nedostane.

Špeciálnu podporu v školách už majú dostávať aj deti s problémovým správaním, mali by im upraviť učivo alebo prideliť asistenta. Peniaze však na to štát nedáva, a tak nebude mať kto v školách týmto deťom pomáhať, hodnotia analytici Alexandra Ostertágová a Michal Rehúš.

Aj na niektorých slovenských vysokých školách sa robí svetový výskum, ukázalo prvé veľké hodnotenie výskumu našich škôl. Vedecké výstupy hodnotili prevažne zahraniční odborníci a odborníčky na základe plánu obnovy. Z 308 hodnotených pracovísk mala viac ako tretina aspoň jeden výstup na úrovni svetovej kvality.

Výskum z Česka ukázal, že ľudia vyrastajúci v detských domovoch dosahujú nižšie vzdelanie. Domovy ich často posielajú do najbližších škôl bez ohľadu na želanie dieťaťa.

Učitelia a učiteľky majú dostávať peniaze z plánu obnovy na ich ďalšie vzdelávanie, ministerstvo školstva však nestihlo termín na stanovenie pravidiel a zavedenie príspevku do zákonov. „Ak nechceme premrhať príležitosť konečne skvalitniť vzdelávanie vyučujúcich na Slovensku, treba sa vrátiť k pôvodnému plánu a začať robiť systémové kroky,“ píšu analytici Michal Rehúš a Alexandra Ostertágová.

Aj minulý rok ukázal, že školstvo nedokáže reagovať na krízové situácie – ako boli pandémia a príchod detí z Ukrajiny, hodnotia analytici Michal Rehúš a Alexandra Ostertágová. „Jedným z hlavných problémov je, že ukrajinské deti nemajú možnosť dostatočne sa naučiť po slovensky,“ pripomenuli.

Aj napriek sľubovaným reformám stále nepoznáme, čo sa deti budú učiť od roku 2026, ministerstvo predstavilo len ďalší všeobecný dokument, píšu analytici Alexandra Ostertágová a Michal Rehúš v Školskom týždni.

Počítače v školách nepomáhajú žiakom úplne vo všetkom. Napríklad keď ich štvrtáci používali na matematike, nemali iné výsledky ako ich rovesníci, ktorí ich nepoužívali. Ak však boli počítače dostupné na hodinách slovenského jazyka, deti mali vyššiu čitateľskú gramotnosť.

Učitelia sa s vládou dohodli omnoho skôr ako lekári a platovo si najbližšie dva roky pohoršia, vypočítali analytici. Aj po zvyšovaní platov budú učitelia na budúci rok po zohľadnení inflácie zarábať menej ako tento rok. Navyše v porovnaní s inými platmi na Slovensku budú na tom horšie aj v roku 2024.

Približne polovica všetkých slovenských škôl nemala ani jedného člena či členku školského podporného tímu – teda tam nepracovala ani jedna školská psychologička, sociálny pedagóg či školská špeciálna pedagogička, upozorňujú analytici.

Minister školstva Horecký sa bol vo Fínsku inšpirovať aj v tom, ako po útokoch v školách zvýšiť bezpečnosť detí. „Namiesto kamier, gúľ na dverách či dokonca ozbrojenej stráže hovorí o potrebe budovať pozitívnu a bezpečnú klímu či o starostlivosti o duševné zdravie,“ hodnotia jeho slová analytici Michal Rehúš a Alexandra Ostertágová.

Do materskej školy stále nechodí 95 % predškolákov, ako sme sa zaviazali v pláne obnovy, upozorňujú analytici Alexandra Ostertágová a Michal Rehúš. „Kľúčový problém spočíva v tom, že v chudobnejších regiónoch naďalej chodí do materskej školy menej detí ako v tých bohatších,“ píšu v Školskom týždni.

Podiel detí, ktoré prepadnú v základnej škole, v poslednom roku zásadne klesol. Najzásadnejší problém to je stále medzi prvákmi a prváčkami, ročník muselo opakovať až 4,2 % z nich.