Aj viac ako rok po začiatku ruskej invázie mnohé ukrajinské deti zostali mimo nášho vzdelávacieho systému, ďalšie mali problém dostať sa na stredné školy – pýtali od nich test zo slovenčiny. Odborníci kritizujú, že vzdelávanie detí z Ukrajiny sa nedostalo medzi priority novej vlády.

V končiacom sa školskom roku schválili tri dôležité reformy pre školstvo – nové učivo pre základné školy, nárok na materskú školu a podporné tímy pre deti s problémami. Podporné tímy sú historickou reformou, treba však na ne ešte peniaze zo štátneho rozpočtu, upozorňujú odborníci.

Viac ako štvrtina ľudí sa v určitom bode svojho života stretla s úzkostnou poruchou, veľmi často v detstve alebo v dospievaní, ukázala analýza 83 medzinárodných štúdií. Tínedžeri, ktorí mali problémy s úzkosťou, mali viac absencií v škole, v menšej miere dokončili školu a dosiahli horšie vzdelanie.

Ódorova vláda sa zaväzuje, že rozšíri a skvalitní služby ranej starostlivosti pre deti do troch rokov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Detaily sú nejasné. Najskôr sa dá očakávať, že skúsi vyhlásiť výzvu z nových eurofondov, ktoré obsahujú peniaze aj na túto oblasť, odhadujú analytici.

Zhruba štvrtina štvrtákov a štvrtáčok na základných školách nerozumie textu, ukázalo medzinárodné porovnanie čitateľskej gramotnosti. Klesol aj podiel detí s najvyššou úrovňou.

Na učebnice pôjde najmenej peňazí za posledné roky, upozorňuje Školský týždeň. Pre prváčky a prvákov budú môcť školy nakupovať učebnice len za 15 eur a pre všetky vyššie ročníky na základných školách za 7,50 eura. Stredné školy dostanú na jedného žiaka či žiačku 6 eur.

Ak sa dieťa nedostane do škôlky, rodičia budú ďalej dostávať rodičovský príspevok, vysvetľuje Školský týždeň schválený nárok pre trojročné deti na materskú školu. Od školského roka 2024/2025 to začne platiť pre štvorročné deti a o rok neskôr už aj pre trojročné.

Politici schválili reformu škôl, podľa ktorej majú deťom pomáhať tímy psychológov, asistentov a špeciálnych pedagógov, neschválili však na to zatiaľ peniaze. O desiatky miliónov bude treba opätovne bojovať pri zostavovaní štátneho rozpočtu.

Počet cudzincov a cudziniek v školách na Slovensku sa počas vojnového konfliktu na Ukrajine viac ako zdvojnásobil. V septembri 2021 bolo v našich materských, základných a stredných školách 8 479 detí s inou štátnou príslušnosťou než slovenskou, v septembri 2022 ich už bolo 19 175.

65 % rómskych detí vo veku 6 až 15 rokov navštevuje školy, v ktorých sú všetci alebo väčšina žiakov a žiačok Rómovia. To je najvyššia miera segregácie v celej EÚ. Európska komisia sa pri žalobe na Slovensko za segregáciu rómskych detí odvoláva aj na túto skutočnosť.

Prieskum v slovenských školách ukázal, že nemali dosť miesta pre deti z Ukrajiny, že im chýba ukrajinský personál a že deti majú stále problém so slovenčinou. „Ministerstvo školstva pôsobenie odborníkov a odborníčok z Ukrajiny cielene nepodporuje. A tak väčšina škôl, ktoré vzdelávajú deti z Ukrajiny, nemala takýchto ľudí,“ hodnotia analytici v Školskom týždni.

Reálne učiteľské platy sa vlani výrazne prepadli a ani zvýšenie platov v tomto roku nebude stačiť na prilákanie nových. Podľa analytikov zostáva kritická situácia najmä v Bratislavskom kraji. Učiteľky a učitelia tu v minulom roku nezarábali už ani priemernú mzdu v kraji.

Pomoc pre ukrajinské deti v slovenských školách má mnohé diery, hodnotia analytici Michal Rehúš a Alexandra Ostertágová v Školskom týždni. Kurzy slovenčiny neupravili podľa reálnych potrieb detí, učebné materiály dostali školy len na slovenčinu a na ostatných predmetoch si musia nejako poradiť a napríklad na rozdiel od Česka nemáme plán na zamestnávanie ukrajinských učiteliek.

Slovenskí učitelia majú školenia, ako hovoriť s deťmi z Ukrajiny o vojne, ako pracovať s traumatizovanými deťmi a ako si môžu navzájom pomáhať rovesníci. Štát radí školám, aby pre ukrajinské deti robili dvojjazyčné testy, nedali im však peniaze na ľudí, ktorí vedia po ukrajinsky, upozorňujú Michal Rehúš a Alexandra Ostertágová v Školskom týždni.

Keď matky zostanú doma s dieťaťom až do jeho tretieho roku, negatívne to ovplyvňuje výsledky rozumových testov detí v ranom detstve, znižuje sa pravdepodobnosť, že pôjde na gymnázium a zvyšuje kriminalitu mládeže, ukázal výskum z Fínska.

Testovanie piatakov nemali zrušiť, potrebujeme vedieť, ako covid-19 ovplyvnil výsledky detí, a takto sme to mohli zistiť, hodnotia analytici Michal Rehúš a Alexandra Ostertágová. “Objektívne informácie o výsledkoch detí sú potrebné za každých okolností. A platí to aj pre pokrízové časy, ba možno ešte viac.“

Najvyššiu úroveň vzdelania majú ľudia prichádzajúci do Bratislavského a Košického kraja a najvzdelanejších ľudí stráca Prešovský a Žilinský kraj, ukázala analýza údajov zo sčítania obyvateľov. Jedine do Bratislavského kraja prichádza viac osôb, ako odchádza.

Štúdia zo Švédska ukázala, že deti s obedmi zadarmo majú o tri percentá vyšší celoživotný príjem ako ostatné deti, platí to aj pre deti z bohatých domácností. Slovenská analýza zasa ukázala, že plošne dotované obedy môžu zlepšiť dochádzku detí do základnej školy.

Od roku 2024/25 budú mať všetky štvorročné deti nárok na škôlku, o rok neskôr to má platiť aj pre trojročné. Analytici Michal Rehúš a Alexandra Ostertágová upozorňujú, že štát na to nie je pripravený a že inde vo svete do systému zapojili aj neštátne materské školy, prípadne dajú peniaze rodičom, ktorých dieťa sa do škôlky nedostane.