„Poznáme pláže, prímorské letoviská, svetové mestá, ale zo Slovenska často len tie najvychytenejšie destinácie,“ hovorí turistická sprievodkyňa Viera Marecová.

Národniari by chceli pretlačiť príbeh o Slovanoch, ktorí na naše územie prišli ako prví. Väčšina historikov sa zhoduje, že neprišli, ale kedy presne dorazili a odkiaľ, je dodnes predmetom sporov.

Politici sa pokúsili presvedčiť ľudí, že dejiny Slovákov sa začínajú ešte v časoch Veľkej Moravy a že už vtedy tu boli starí Slováci.

Nápis na trenčianskej hradnej skale sa považuje za najstarší, no nie je to tak.

Traduje sa, že kresťanstvo na naše územie priniesli bratia zo Solúna, bolo tu však už pred nimi. Ani staroslovienčinu sa im nepodarilo presadiť.

Legendu o starých Slovákoch má podporiť aj označenie Svätopluka za kráľa. Vládol suverénne, ale Slovákom nebol celkom určite.

Bola Veľkomoravská ríša veľká a prečo ju Slováci považujú za svoju, keď sa volá Veľkomoravská?

Na konci 19. storočia sa rozšíril mýtus o maďarskej porobe, tú však Slováci pociťovali len krátko a nie všetci.

Matúš Čák Trenčiansky je legendou sám osebe, nič však nedokazuje, že by vedel po slovensky alebo že by mu na Slovákoch záležalo.

Čachtická pani Alžbeta Báthoryová sa údajne kúpala v krvi, nič tomu však nenasvedčuje.

Jánošík sa považuje za najväčšieho slovenského zbojníka, počas svojho života ním nebol a celkom iste nebojoval za sociálnu spravodlivosť.

Móric Beňovský: ak aj kráľ, tak nie slovenský.

Nič nenasvedčuje tomu, že by ho niekto zavraždil.

V Uhorsku bola úradným jazykom latinčina, potom chvíľku nemčina a až na konci maďarčina.

Bratislava nebola slovenská a južná hranica jasná, všetko určili až po vyhlásení Československa.

V Československu sa našli aj Slováci.

Hlinka nebol jednoznačným stúpencom samostatnosti, to z neho urobili až po jeho smrti.

Masaryk a Beneš mali so Štefánikom naozaj spory, nič však nedokazuje, že by ho odstránili.

Totalita na Slovensko neprišla až so samostatnosťou, ľudáci demokraciu zničili ešte pred jej vyhlásením.

Samostatné Slovensko nebol dlhé roky budovaný sen, ale iba skutočnosť nanútená Hitlerom.

Je to len výhovorka, že slovenskí politici o vraždení nevedeli a ku všetkému ich donútili Nemci.

Tiso nepodpísal žiadny rozsudok smrti, ale ani nemohol, ako prezident nemal takú právomoc.

Budovali sa cesty a Nemci od nás kupovali výrobky, napriek tomu sa ekonomika prepadla.

Vďaka Povstaniu sa Slovensko mohlo zaradiť medzi víťazné krajiny.

Komunisti 40 rokov tvrdili, že v Povstaní boli iba hrdinovia.

Oba režimy boli totalitné a oba vyháňali a zabíjali celé skupiny ľudí na etnickom princípe.

Komunizmus? Totalita? Revolúcia?

Alexander Dubček bol symbolom Pražskej jari aj sovietskej okupácie, jeho odchod od moci však nebol bez zlyhaní.

Rovnoprávne postavenie Slovákov a Čechov nezaručili ani zmeny v ústave.