Tvrdenie, že južné Slovensko patrilo vždy Slovákom, je mýtus, píše Roman Pataj v texte zo série o slovensko-maďarských mýtoch. Slovania prišli do tohto regiónu skôr ako Maďari, no napriek tomu sa dá povedať, že podoba južnej hranice súčasnej Slovenskej republiky je dielom historickej náhody, dodáva Pataj.

Časť Maďarov dodnes verí, že Masaryk, Štefánik a Beneš si v Trianone ukradli územie navyše. Na vysvetlenie tohto tvrdenia vznikol aj mýtus o splavnosti rieky Ipeľ, píše Attila Papp v texte zo série o slovensko-maďarských mýtoch.

V nacionalistickej časti slovenskej spoločnosti prežíva predstava, že Slováci sú starší a vyspelejší národ ako Maďari, no nie je to pravda. Slovenskí nacionalisti však ťažko nesú, že označenie starí Maďari je zaužívané pomenovanie pre predkov moderného maďarského národa, kým v prípade Slovákov nič také neevidujeme, píše Roman Pataj v sérii textov o slovensko-maďarských mýtoch.

Reči o starých Slovákoch sú historický nezmysel, ale neplatí ani to, že Slováci sa objavili až v 19. storočí. V prvej časti série textov o slovensko-maďarských historických mýtoch vysvetľujeme, prečo nie je pravda, že Slováci nemajú vlastné dejiny.

Potreboval som nový byt a fabrika pomohla, spomína strojár Štefan Avram. Zmapovali sme príbeh ZŤS Martin, ktoré nezničil Václav Havel, ako hovorí obľúbený mýtus. Prezident robotníkom oznámil to, o čom rozhodli pred ním komunisti.

Turistická sprievodkyňa Viera Marecová: „Poznáme pláže, prímorské letoviská, svetové mestá, ale zo Slovenska často len tie najvychytenejšie destinácie. Až teraz, keď sme boli prinútení cestovať len tam, kam sa dalo, a objavovať aspoň to, čo máme doma, mnohí navštívili aj tie časti krajiny, ktoré predtým vôbec nepoznali.“

„Je mi veľmi ľúto, keď čítam o tom, aké je to v Tatrách drahé, zlé a nemožné,“ hovorí turistická sprievodkyňa Viera Marecová. „Pomerne často sa stretávam s ľuďmi, ktorí hovoria, čo všetko funguje všade inde vo svete, ale nie u nás doma.“

Podcast Slovenské mýty: Milana Rastislava Štefánika nezostrelili. Masaryk a Beneš mali so Štefánikom naozaj spory, nič však nedokazuje, že by ho odstránili.

Komunizmus má mnoho spoločného s fašizmom. Oba režimy boli totalitné a oba vyháňali a zabíjali celé skupiny ľudí na etnickom princípe, píše Tomáš Gális v texte zo série Slovenské mýty.

Vladimír Mečiar nie je otec vlasti, píše Tomáš Gális v sérii článkov o slovenských mýtoch. Mýtus o Mečiarovi šírili mnohí politici HZDS či im blízki novinári, hoci ešte krátko pred osamostatnením chcel Mečiar dokopať Čechov do federácie.

Samostatný slovenský štát Slovákom nanútil Hitler a Jozef Tiso nemal na výber, len ho založiť. Tento projekt však nebol taký populárny, ako sa snažia presviedčať jeho obhajcovia.

Andrej Hlinka nebol jednoznačným stúpencom slovenskej samostatnosti, to z neho urobili až po jeho smrti.

Mýtus, že Česi kedysi utláčali Slovákov, nesedí. Iba vďaka nim vznikali slovenské školy, univerzity aj národné divadlo.

Jánošík nebral iba bohatým a zbojníkom bol len pár mesiacov, píše Peter Morvay o jednom z najväčších slovenských mýtov. Jánošíkova legenda mnohonásobne prerástla historickú realitu a úplne ju zatlačila do pozadia.

Svätopluk nebol kráľom. Povesť o jeho prútoch je oveľa staršia a pochádza z východu. Svätopluk vládol suverénne, ale Slovákom nebol celkom určite.

Felvidék neznamená Slovensko, Horná zem bolo neformálnym pomenovaním severných hornatých oblastí Uhorska. Do Felvidéku sa naopak nepočítali nížiny dnešného Slovenska, kam patril napríklad Žitný ostrov alebo Východoslovenská nížina.

Jozef Tiso nezachránil 35-tisíc Židov. Udelil 800 až 1000 výnimiek, pritom dostal až 20-tisíc žiadostí. Drvivú väčšinu odmietol. Navyše, výnimky neboli zadarmo. Na ich udeľovanie existoval oficiálny cenník.

Cyril a Metod nepriniesli na naše územie kresťanstvo, ako sa traduje. Je pravdepodobné, že sa tu kresťania vyskytovali už za rímskych čias. Vieru tu pred bratmi zo Solúna šírili už aj iní misionári.

Nápis na trenčianskej hradnej skale sa považuje za najstarší, no nie je to tak. Najstaršie sú nápisy na keltských strieborných minciach – biatekoch.

Dubček nebol hrdina. Prišiel o vplyv, funkcie a aj o kredit, píše Tomáš Gális. Alexander Dubček bol symbolom Pražskej jari aj sovietskej okupácie, jeho odchod od moci však nebol bez zlyhaní.