John Palka hovorí o živote v emigrácii aj o svojom starom otcovi, československom premiérovi Milanovi Hodžovi, ktorý je jednou z prehliadaných postáv slovenských dejín.

Slovenskému štátu sa chvíľu darilo, ale iba preto, že sme zabili a okradli Židov, vyhnali Čechov a spojili sa s nacistami.

Film o úteku dvoch slovenských väzňov z Osvienčimu má byť jeho najdrahším projektom. „Nie je naším cieľom, aby zarobil veľa peňazí. Skôr chceme, aby svojou témou ovplyvnil čo najviac ľudí,“ hovorí Peter Bebjak.

Obraz nezávislej a suverénnej Slovenskej republiky, prvého samostatného slovenského štátu, je skôr mýtus.

Odvážni Slováci, čo zachraňovali Židov.

Strojca arizácie zmizol bohatý a nevedno kam.

Slovenský štát nepovažoval Židov za ľudí. Chcel sa ich zbaviť a neváhal ich poslať na smrť.

Mohol Tiso nevedieť, čo sa deje so Židmi, a naozaj ich zachraňoval?

Štefan Harabin pri otázke o Jozefovi Tisovi hovorí, že históriu by sme nemali a priori glorifikovať, ale ani démonizovať.

To, že Slovenský štát vznikol na nátlak Nemecka, nijako neospravedlňuje, že v ňom vládol totalitný režim a že sa Slovensko podieľalo na holokauste.

Historik Anton Hruboň vydal knihu Radikál z povolania, životopis jedného z najvplyvnejších politikov ľudáckeho režimu, ministra vnútra a gardistického veliteľa Alexandra Macha.

Po tom, čo zamestnanci popradského kina odmietli premietať dokument o Slovenskom štáte, zverejnili ho autori na internete. Traja historici hovoria, že o dokumente sa v tomto prípade hovoriť nedá.

Verejná modlitba pri hrobe Jozefa Tisa za účasti niekoľkých Kotlebových poslancov bola podľa Saleziánov osobnou aktivitou kňaza Vojtecha Zemana.

Katolícka cirkev vydala k 14. marcu nezvyčajne ostré vyhlásenie. Odsudzuje rasizmus a antisemitizmus a priamo naráža na poslancov Kotlebovej strany.

Marian Kotleba oslavoval slovenský štát aj vo funkcii župana, napríklad v mesačníku Náš kraj pred dvomi rokmi. V minulosti sa vo výrokoch o Tisovi a židoch krotiť nezvykol.

Túžili Slováci storočia po vlastnom štáte? Bola vtedy sloboda a demokracia? Zradili povstalci svoju vlasť?

Tlač podliehala cenzúre, na obálkach sa objavoval Hitler, Tiso aj Tuka. Propaganda pritom zneužívala najmä meno Andreja Hlinku.