Slovenský štát
Články
Minúta po Minúte
Fussmanovci boli počas Československej republiky vinárskou legendou. O majetok ich najskôr pripravili nacisti, potom komunisti. V okolí Hlohovca dorábali 500-tisíc litrov vína ročne. Po nástupe ľudáckeho režimu takmer celá rodina skončila v transporte do Osvienčimu. Prežil len Oskar Fussman, príbeh rodiny teraz vyrozprával jeho syn.
Presne pred 50 rokmi zomrel v Mníchove bývalý minister vnútra a zahraničných vecí vojnového Slovenského štátu Ferdinand Ďurčanský. Nový diel historického špeciálu Agenti a zradcovia hovorí o jeho podiele na rozbití Československa, rokovaniach s Nemcami, ale aj o tom, prečo ho nacisti v roku 1940 odstavili a ako sa mu na konci vojny podarilo utiecť.
V tento deň roku 1939 bol v Bratislave vyhlásený Slovenský štát, satelitný štát nacistického Nemecka. Predstavitelia tohto „samostatného“ štátu aktívne kolaborovali s nacistickým režimom.
Elena opisuje, ako sa jej syn pridal do skupiny, v ktorej zažil šikanu. „Pomaly chradol a chradol, až mi na Vianoce povedal, že bol v škole naposledy,“ hovorí. Psychologička zhodnotila, že ak by ho nútili chodiť do školy, hrozilo by, že si siahne na život.
Milan Uhrík v RTVS povedal, že Jozef Tiso v danom období „robil, čo mohol“. „Robil chyby a negatíva, ale vďačíme mu, že nebolo Slovensko rozdelené,“ vyhlásil predseda Republiky. Na otázku, či Slovenský štát odsudzuje ako fašistický, odpovedal: „Odsudzujeme negatíva, ktoré sa stali.“
Správanie ľudí za Slovenského štátu bolo podľa spomienok preživších ešte horšie než v protektoráte. „Doslova sused udával suseda. Gardisti sa k tým ľuďom správali ako grobiani. Ľudí, ktorí boli deportovaní, často udávali do transportov ich známi alebo ich ešte predtým o všetko okradli,“ hovorí Jindřich Buxbaum, ktorý portrétuje ľudí, čo prežili holokaust.
Vo veku 103 rokov zomrel 7. apríla protifašistický odbojár František Marek. Bol posledným Slovákom, ktorý počas druhej svetovej vojny po boku talianskych partizánov bojoval proti Benitovi Mussolinimu.
Veľké nadšenie z arizácií, s ktorým sa stretávame v dobovej tlači v prvých rokoch vojny, vystriedalo rýchle vytriezvenie. „Arizovať mohol hocikto, kto sa skorej prebil k žľabu. Dnes už poznáme aj zákulisie arizačnej procedúry, preto vinu nezvaľujeme na nevinných, lež naša verejnosť vie, kde vinníkov treba hľadať,“ písali noviny Slovák rok pred koncom vojny.
Ako prebiehali arizácie textilných a odevných podnikov na Slovensku: V porovnaní s inými podnikmi by mohol prekvapiť vysoký záujem ženských žiadateliek. Tvrdé vojnové roky bez otcov či manželov priniesli pre mnoho z nich existenčné problémy. V žiadostiach uvádzali najmä vdovy, matky viacerých detí či opatrovateľky rodičov, že získať obchod je pre ne priam existenčnou nutnosťou.
Na výročie vzniku vojnového slovenského štátu sa bude zajtra v Bratislave konať špeciálne Stredoeurópske fórum s maďarským spisovateľom Gáborom Szántóom. Rozhovor s ním bude moderovať Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME.
Rímskokatolícka cirkev ako inštitúcia zatiaľ nedokázala prijať jednoznačné stanovisko k Tisovým aktivitám, hovorí historik Anton Hruboň o kulte osobnosti Jozefa Tisa. „Každý môže mať na dejiny nejaký názor, ale keď svoj veľmi zjednodušený pohľad vyjadria spoločenské autority, akými biskupi a arcibiskupi nepochybne sú, vyvoláva to otázku, aký to bude mať vplyv na tých, ktorí im dôverujú.“
Historik Anton Hruboň vysvetľuje, prečo sa k Jozefovi Tisovi hlásia najmä krajne pravicové hnutia: „Ak dnes niekto vyznáva kult Jozefa Tisa alebo ho aj praktizuje rôznymi okultnými rituálmi, nemodlí sa k osobe Jozefa Tisa, ale vyznáva hodnoty, ktoré Tiso zástupne reprezentoval.“
Poslancovi Tomášovi Valáškovi (PS) prekvapivo prešla do druhého čítania novela, ktorá reaguje na prípad Varína, kde majú ulicu pomenovanú po Jozefovi Tisovi. Za návrh hlasovalo 66 poslancov.
O smutnom 20. výročí vzniku Československa, keď ľudáci ukradli majetok občianskym spolkom, píše historička Marína Zavacká. Keď gardisti urobili zo žilinskej sokolovne Hlinkov dom, tamojší farár Tomáš Ružička ich vyhodil so slovami: „Kradnuté neposväcujem!“
Prokurátor generálnej prokuratúry podal žalobu pre názov Ulice Dr. Jozefa Tisu vo Varíne. Urobil to po tom, čo obecné zastupiteľstvo nevyhovelo protestu prokurátora, ktorý navrhol zrušiť alebo zmeniť názov.
BBC píše o prípade ulice pomenovanej po vojnovom zločincovi Jozefovi Tisovi vo Varíne a informuje, že obecní poslanci tento týždeň odmietli jej premenovanie. Britská stanica pripomína, že Slovenský štát bol jediný, ktorý platil nacistickému Nemecku za deportácie svojich židovských obyvateľov.
Obecní poslanci z Varína nepremenovali Ulicu Dr. Jozefa Tisu a nevyhoveli tak protestu prokurátora generálnej prokuratúry. Ten preto podá žalobu na správny súd.
Generálna prokuratúra tvrdí, že ulica Dr. Jozefa Tisu vo Varíne je v rozpore so zákonom a navrhuje tento názov zrušiť. Prokurátor Peter Mihál zaslal protest, ktorý musí obecné zastupiteľstvo prerokovať do 90 dní.
Historik Slavomír Michálek si všíma výročie vzniku vojnovej Slovenskej republiky, ako ho videli americkí diplomati v Európe. „Londýn a Paríž síce zaprotestujú, no Hitlerovi bez ohľadu na stanovisko Ríma nestojí v ceste nič také, čo by ho nútilo likvidačný československý scenár modifikovať alebo odložiť.“
Historik Miloslav Szabó tvrdí, že rasizmus nepramení len zo pseudovedeckých teórií, ale predovšetkým zo strachu z rasového miešania. Tento strach sa pretavil nielen do zákonov, ktoré upravovali vzťahy mužov a žien, ale aj do literatúry. Zobrazeniu rasy a rodu v literatúre sa venuje vo svojej novej knihe Kráska a zvrhlík, ktorá dnes vychádza v knižnej edícii Denníka N.