Milan Uhrík v RTVS povedal, že Jozef Tiso v danom období „robil, čo mohol“. „Robil chyby a negatíva, ale vďačíme mu, že nebolo Slovensko rozdelené,“ vyhlásil predseda Republiky. Na otázku, či Slovenský štát odsudzuje ako fašistický, odpovedal: „Odsudzujeme negatíva, ktoré sa stali.“

Správanie ľudí za Slovenského štátu bolo podľa spomienok preživších ešte horšie než v protektoráte. „Doslova sused udával suseda. Gardisti sa k tým ľuďom správali ako grobiani. Ľudí, ktorí boli deportovaní, často udávali do transportov ich známi alebo ich ešte predtým o všetko okradli,“ hovorí Jindřich Buxbaum, ktorý portrétuje ľudí, čo prežili holokaust.

Vo veku 103 rokov zomrel 7. apríla protifašistický odbojár František Marek. Bol posledným Slovákom, ktorý počas druhej svetovej vojny po boku talianskych partizánov bojoval proti Benitovi Mussolinimu.

Veľké nadšenie z arizácií, s ktorým sa stretávame v dobovej tlači v prvých rokoch vojny, vystriedalo rýchle vytriezvenie. „Arizovať mohol hocikto, kto sa skorej prebil k žľabu. Dnes už poznáme aj zákulisie arizačnej procedúry, preto vinu nezvaľujeme na nevinných, lež naša verejnosť vie, kde vinníkov treba hľadať,“ písali noviny Slovák rok pred koncom vojny.

Ako prebiehali arizácie textilných a odevných podnikov na Slovensku: V porovnaní s inými podnikmi by mohol prekvapiť vysoký záujem ženských žiadateliek. Tvrdé vojnové roky bez otcov či manželov priniesli pre mnoho z nich existenčné problémy. V žiadostiach uvádzali najmä vdovy, matky viacerých detí či opatrovateľky rodičov, že získať obchod je pre ne priam existenčnou nutnosťou.

Na výročie vzniku vojnového slovenského štátu sa bude zajtra v Bratislave konať špeciálne Stredoeurópske fórum s maďarským spisovateľom Gáborom Szántóom. Rozhovor s ním bude moderovať Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME.

Rímskokatolícka cirkev ako inštitúcia zatiaľ nedokázala prijať jednoznačné stanovisko k Tisovým aktivitám, hovorí historik Anton Hruboň o kulte osobnosti Jozefa Tisa. „Každý môže mať na dejiny nejaký názor, ale keď svoj veľmi zjednodušený pohľad vyjadria spoločenské autority, akými biskupi a arcibiskupi nepochybne sú, vyvoláva to otázku, aký to bude mať vplyv na tých, ktorí im dôverujú.“

Historik Anton Hruboň vysvetľuje, prečo sa k Jozefovi Tisovi hlásia najmä krajne pravicové hnutia: „Ak dnes niekto vyznáva kult Jozefa Tisa alebo ho aj praktizuje rôznymi okultnými rituálmi, nemodlí sa k osobe Jozefa Tisa, ale vyznáva hodnoty, ktoré Tiso zástupne reprezentoval.“

Poslancovi Tomášovi Valáškovi (PS) prekvapivo prešla do druhého čítania novela, ktorá reaguje na prípad Varína, kde majú ulicu pomenovanú po Jozefovi Tisovi. Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

O smutnom 20. výročí vzniku Československa, keď ľudáci ukradli majetok občianskym spolkom, píše historička Marína Zavacká. Keď gardisti urobili zo žilinskej sokolovne Hlinkov dom, tamojší farár Tomáš Ružička ich vyhodil so slovami: „Kradnuté neposväcujem!“

BBC píše o prípade ulice pomenovanej po vojnovom zločincovi Jozefovi Tisovi vo Varíne a informuje, že obecní poslanci tento týždeň odmietli jej premenovanie. Britská stanica pripomína, že Slovenský štát bol jediný, ktorý platil nacistickému Nemecku za deportácie svojich židovských obyvateľov.

Historik Slavomír Michálek si všíma výročie vzniku vojnovej Slovenskej republiky, ako ho videli americkí diplomati v Európe. „Londýn a Paríž síce zaprotestujú, no Hitlerovi bez ohľadu na stanovisko Ríma nestojí v ceste nič také, čo by ho nútilo likvidačný československý scenár modifikovať alebo odložiť.“

Historik Miloslav Szabó tvrdí, že rasizmus nepramení len zo pseudovedeckých teórií, ale predovšetkým zo strachu z rasového miešania. Tento strach sa pretavil nielen do zákonov, ktoré upravovali vzťahy mužov a žien, ale aj do literatúry. Zobrazeniu rasy a rodu v literatúre sa venuje vo svojej novej knihe Kráska a zvrhlík, ktorá dnes vychádza v knižnej edícii Denníka N.

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov vyzýva poslancov vo Varíne, aby premenovali ulicu Dr. Jozefa Tisa. Podľa zväzu by sa mal na odstránenie nezákonného stavu zamerať Úrad špeciálnej prokuratúry.

Desiati poslanci z Varína obvinení za nepremenovanie Tisovej ulice podali sťažnosť. Obvinení sú z prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd.

Prezidentka Zuzana Čaputová vyzýva ľudí, aby si uctili pamiatku obetí holokaustu a spoznali ich príbehy. „Pred 80 rokmi vláda Slovenského štátu po vzore Norimberských rasových zákonov prijala Židovský kódex. Dnes už vieme, že bol krokom k deportáciám do koncentračných táborov, ktoré sa začali o niekoľko mesiacov neskôr,“ vyhlásila.

Na budove ministerstva financií odhalili tabuľu špičkovým úradníkom, ktorí sa stali obeťou prenasledovania židov počas holokaustu. Neochránili ich ani prezidentské výnimky. Tabuľu im venovali v čase, keď si Slovensko pripomína 80. výročie prijatia tzv. Židovského kódexu. Vláda Eduarda Hegera sa za tento „hanebný“ zákon ospravedlnila ešte v stredu.