Jozef Cíger Hronský bol autorom Smelého zajka, ale aj podporovateľ Tisa. Kritický text o ňom sa do mestských novín v Kremnici nedostal, mestu sa nepáčilo, že historik Karol Hollý učiteľov základnej školy konfrontoval s otázkou, či reflektujú morálne problémy, ktoré sprevádzali život spisovateľa a funkcionára Matice slovenskej.

Na popradskej železnici si dnes pripomenuli 79. výročie prvého transportu Židov zo Slovenska. Z Popradu do Auschwitzu vyviezli v roku 1942 tisíc žien, čím sa začala prvá vlna deportácií. Vojnový slovenský štát celkovo vypravil 57 transportov s takmer 58-tisíc ľuďmi.

Na výročie popravy Jozefa Tisa zaznela v bratislavskom Lamači hymna vojnového Slovenského štátu. Pieseň na želanie, ktorú si dal zahrať poslanec Olekšák, odobril starosta.

Bol Slovenský štát samostatný, alebo bol len vazalom Nemecka? Obraz nezávislej a suverénnej Slovenskej republiky, prvého samostatného slovenského štátu, je skôr mýtus.

Jeden z najväčších zločincov v dejinách Slovenska zmizol bohatý a nevedno kam. Strojca arizácie Augustín Morávek bol v Bratislave ešte v marci 1945. Vtedy si však vyzdvihol nový pas a zo Slovenska ušiel.

Vzdelávaciu príručku Denníka N o Slovenskom štáte si môžete stiahnuť zadarmo. Príručku dostalo v marci 36-tisíc študentov na vyše 400 školách, dnes je dostupná na stiahnutie pre každého zadarmo.

V bratislavskom Artfore dnes o 19.00 uvedú novú knihu Klérofašisti – Slovenskí kňazi a pokušenie radikálnej politiky (1935-1945). Predstaví ju autor, historik Miloslav Szabó, v rozhovore s Jakubom Drábikom.

Slovenský štát nedeportoval vlastných občanov iba na nátlak nacistického Nemecka. V roku 1942 sme to robili z vlastnej vôle. Jediný problém, ktorý medzi Slovenskom a Nemeckom nastal, boli spory o to, koľko má Slovensko Nemecku za jeho „výpomoc“ zaplatiť, pripomína Peter Morvay.

Jozef Tiso posielal Židov na smrť, argumenty jeho obhajcov sa dajú ľahko vyvrátiť, napísal Roman Pataj v špeciálnom magazíne o Slovenskom štáte.

Vojnový slovenský štát si zaslúži označenie fašistický. Je pravdou, že v ňom v praxi nefungovali viaceré prvky, ktoré sa predpokladajú pri ideálnom modeli fašistického a totalitného štátu. To isté však možno tvrdiť aj o Taliansku Benita Mussoliniho, píše Peter Morvay.

Prezidentskí kandidáti sa väčšinou zhodli, že Jozef Tiso nesie zodpovednosť za deportácie a vyvraždenie občanov vlastného štátu. Len Štefan Harabin pri otázke o Tisovi hovorí, že históriu by sme nemali glorifikovať, ale ani démonizovať.

14. marec 1939 sa stal dňom vyhlásenia slovenského štátu. Napriek veľkým slovám, ktoré takúto udalosť nakoniec vždy opisujú, sa tak udialo narýchlo a nedobrovoľne.

Denník N vydal magazín o Slovenskom štáte. Keďže čitatelia vyzbierali vyše 28-tisíc eur, zadarmo časopis dostane 36-tisíc študentov na vyše 400 školách. Magazín je aj v predaji v obchodoch s tlačou.

Denník N chystá vzdelávací magazín o Slovenskom štáte. Ľudia môžu jeho vznik finančne podporiť a dostať ho tak zadarmo k študentom a učiteľom na školách.

Aj tento rok sa pri príležitosti výročia založenia Slovenského štátu prišli popravenému prezidentovi Jozefovi Tisovi pokloniť štyria poslanci ĽSNS.

Štyria Kotlebovi poslanci si prišli k Tisovmu symbolickému hrobu pripomenúť vznik klérofašistického Slovenského štátu. Poslankyňa Natália Grausová mala aj krátky príhovor, v ktorom rozprávala o tom, že Tiso nebol vojnový zločinec a že Slováci majú byť na tento štát hrdí.

Tiso musí byť v nás ako memento, píše Anton Hruboň. „Žiaden štát, žiaden Tiso. Slovákov v skutočnosti máta tieň hodnotovej krízy, tieň hľadania vlastnej identity, blúdenie v labyrinte zložitých globálnych otázok, na ktoré nevedia nájsť odpovede.“

Antifašistickí aktivisti dnes, na výročie vzniku Slovenského štátu, o deviatej ráno umiestnili na Tisov hrob na Martinskom cintoríne v Bratislave fotky z vyhladzovacích táborov a odkaz: „Nie každý katolícky kňaz ide do neba.“

Shooty k výročiu: