Prípad Kollárovej diplomovky, a to ako sa k nemu postavil premiér, opäť ukázal silné spojenectvo OĽaNO a Sme rodina.

Václava Miku angažoval jeho bývalý podriadený, minister dopravy Andrej Doležal. Mal by pomôcť s vybudovaním agentúry, ktorú bývalá vláda zrušila ako zbytočnú.

Vďaka odpísanej diplomovke sa stal šéf parlamentu Boris Kollár magistrom na škole v Skalici, za ktorou je jeho kamarát Ivan Kmotrík. Od Andreja Danka žiadal odstúpenie pre pochybný titul.

Aktualizované 17.20 – Poslankyňa hnutia Sme rodina napísala bakalársku prácu o vplyve rozvodovosti či chudoby na rodinu v rámci študijného odboru ochrana a využívanie krajiny.

Vicepremiér pre legislatívu dostáva nové kompetencie – dohľad nad právnickými a konzultačnými službami štátu. Môže to priniesť úspory, dohľad nad miliónovými zákazkami však nie je bez rizík.

Predseda parlamentu a Sme rodina Boris Kollár hovorí o tom, ako sa pozná 40 rokov s Ivanom Kmotríkom, o Blahovi a Kotlebovi, zákaze nedeľných predajov, ale aj o vzťahoch v koalícii.

Parlamentné voľby by vyhralo hnutie OĽaNO s 24,4 %. Väčšinu v parlamente by mali strany súčasnej vlády aj bez strany Andreja Kisku.

Podrobnejšie dáta naznačujú, že Igorovi Matovičovi sa miestami naozaj mohlo podariť zatlačiť podporu ĽSNS a prebrať jej voličov. Pravdepodobne k tomu došlo najmä na Orave.

Pán Kiska pred voľbami sľuboval, že chce byť súčasťou zmeny, tak by teraz nemal kľučkovať, ale zmenu realizovať, vraví podpredseda hnutia Sme rodina Milan Krajniak.

Tretia najsilnejšia strana bude mať 17 poslancov.

Boris Kollár je v zahraničnej politike blízky antisystému, pri očkovaní hovorí nejasne, zastával sa vedenia polície a prokuratúry. Pred možným kandidátom Sme rodina na ministra životného prostredia už varovala iniciatíva My sme les.

Preferencie bloku vládnych strán sa prepadli na 25 percent. Antisystém bol na pätnástich percentách.

Spodná hranica intervalu preferencií PS/Spolu je už pod hranicou zvoliteľnosti.

Prinášame vám detaily o štruktúre voličov jednotlivých strán: u koho prevažujú muži či ženy, u koho mladší či starší ľudia, či ktorá strana má najväčší podiel praktizujúcich kresťanov.

Ako vyzerala volebná noc pred štyrmi rokmi a ako nás to pripraví na tieto voľby (+ animácia).

Voľby by v januári vyhral Smer s takmer 19 percentami. Nové formácie, PS/Spolu a Za ľudí, sa držia na desiatich percentách.

Porovnanie kandidátok 2016 a 2020 ukazuje, že veľká väčšina ľudí so stranami už po štyroch rokoch do volieb nejde – najviac mien sa opakuje na kandidátkach Smeru, SNS a SaS.

Predseda Sme rodina si stanovuje jednoznačné podmienky na vstup do koalície a tvrdí, že nebude nikomu robiť podržtašku.