Keď na projekty zostávajú namiesto siedmich rokov len tri, je ťažšie získať do nich špičkových vedcov zo zahraničia, hovorí Branislav Hadzima zo Žilinskej univerzity o jednom z dôsledkov zrušenia veľkých eurofondových výziev za ministra Petra Plavčana. Vedci stratia tiež niektoré výsledky, na ktoré by inak prišli.

Po viacročnom prerušení financovania vedy a výskumu sa teraz podmienky zlepšia, hovorí šéf výskumu na Žilinskej univerzite Branislav Hadzima. Mnohí mladí vedci však podľa neho odišli do zahraničia a na dokončenie projektov je menej času.

Ako môžu vyzerať požiadavky štátnej agentúry pri eurofondovom vedeckom projekte? „Chceli, aby sme na roky 2021 – 2024 naplánovali cesty do zahraničia tak, že uvedieme konferencie, na ktoré pôjdeme, ceny leteniek, ceny hotelov, kde budeme bývať, a všetko v troch ponukách,“ opisuje Ivan Chodák z Ústavu polymérov SAV.

Vedec Ivan Chodák opisuje, ako pripravoval europrojekt na bioplasty, a po dvoch rokoch byrokracie agentúra ministerstva školstva výzvu zrušila. „Je škandalózne otravovať dva roky vedcov administratívnymi nezmyslami a potom im bez vysvetlenia zrušiť eurofondové výzvy,“ hodnotí v rozhovore.

Ministerstvu zahraničia doteraz nikto neoznámil, že školstvo nemá dosť peňazí na členské poplatky do prestížnej vedeckej organizácie CERN. Reagovalo na ministerku školstva, ktorá včera oznámila, že nemá rozpočtové krytie a opakovane žiadala ministerstvo financií o navýšenie.

Vláda s pripomienkami schválila zlúčenie dvoch operačných programov. Dotácie na výskum presúva pod ministerstvo dopravy, čím chce zabrániť prepadnutiu eurofondov. Proti zmene sa postavila SAV a päť najväčších univerzít.

Ministerka Lubyová bráni slabé čerpanie eurofondov aj obavami z mediálneho tlaku. „Rýchlosť čerpania je ovplyvnená nižšou absorpčnou schopnosťou, dopytom prijímateľov, taktiež zložitými procedúrami, ale napríklad aj objektívnymi ťažkosťami, ktoré predstavuje nezáujem potenciálnych hodnotiteľov, obávajúcich sa mediálneho nátlaku.“

Rektori odmietajú presun 100 miliónov eur z eurofondov určených na výskum do oblasti cestnej infraštruktúry. Reagujú tak na marcové uznesenie vlády. „Neviem si predstaviť civilizovanú krajinu, ktorá by si mohla dovoliť finančné prostriedky z operačného programu výskum a inovácie nasmerovať niekde inde,“ povedal rektor UPJŠ Pavol Sovák.

SNS chce presadiť zmenu v zákone o stimuloch, na základe ktorej by ministerstvo školstva pri rozhodovaní o poskytnutí stimulov na výskum a vývoj malo mať oprávnenie skúmať zápis žiadateľa do registra partnerov verejného sektora.

Ministerka školstva Lubyová po tom, čo ju opozícia neodvolala: „Budem pokračovať v reformách, ktoré sme začali.“ To, že ju v pléne obhajoval len jeden poslanec za Smer (Ľubomír Petrák) a že sa jej nezastal v rozprave ani jeden poslanec SNS, považuje za stratégiu.

Na hlasovanie o odvolaní ministerky školstva Martiny Lubyovej prišiel aj bývalý premiér Robert Fico. Počas celej rozpravy v sále nebol.

Veronika Remišová má v parlamente záverečné slovo k odvolávaniu ministerky školstva Lubyovej. Remišová si nemyslí, že opozícia dokáže ministerku odvolať, ale je podľa nej dôležité, aby sa o školstve diskutovalo.

V rozprave v parlamente vystúpil posledný prihlásený poslanec. Po ôsmich hodinách rokovania by o chvíľu mali poslanci hlasovať o tom, či ministerka Lubyová ostane na svojom poste.

Parlament už šesť hodín odvoláva ministerku školstva Martinu Lubyovú. Ministerka už v sále nesedí a nepočúva kritiku opozičných poslancov. V sále nie je ani jeden minister, nesedí tu ani Andrej Danko, predseda SNS, ktorá Lubyovú nominovala. V sále je zhruba 20 poslancov.

Ľubomír Petrák zo Smeru sa v parlamente zastáva ministerky Lubyovej. Jej odvolávanie podľa neho nemá žiaden relevantný význam. Petrák je za štyri a pol hodiny jediným koaličným poslancom, ktorý vystúpil na obranu Lubyovej. V sále je zhruba 20 poslancov, nesedí tam ani jeden minister.

Remišová počas odvolávania Lubyovej: „Ak je systém zhnitý, tak ani najlepší hodnotitelia ho nedokážu opraviť,“ hovorí o tom, ako sa hodnotili žiadosti o získanie stimulov. Remišová, ktorá predkladá návrh na odvolanie ministerky školstva, hovorí, že neškandalizujú vedcov, ale prekáža im, ak sa na vede a výskume priživujú firmy, ktoré tieto peniaze nikdy dostať nemali a vedu a výskum nikdy nerobili.

Martin Poliačik kritizuje ministerku Lubyovú. „SNS na ministerstve školstva je najväčšou škodnou vo vzdelávaní tohto štátu,“ povedal pri odvolávaní ministerky školstva. „Neotočili ste kormidlo opačným smerom, ale idete v rovnakých šľapajach.“

Martina Lubyová sa bráni počas jej odvolávania už vyše hodiny. „Odmietam podozrenia z manipulácie,“ povedala o rozdeľovaní stimulov na vedu a výskum. Tvrdí, že vyvodila aj personálnu zodpovednosť.

Ministerka Lubyová pri svojom odvolávaní útočí na bývalého ministra školstva Juraja Draxlera, ktorého za bývalej vlády nominoval Smer. Draxler Lubyovú dlhodobo kritizuje.