Radoslav Procházka komentuje minulotýždňový súdny verdikt nad Zsuzsovou a Kočnerom a následnú verejnú debatu o ňom. „Každý sa vyjadril, všetci majú hotový názor. Z oboch strán je to hrach o stenu. A to sú strany, ktoré ešte aspoň predstierajú záujem o konverzáciu, čiže strany tvoriace v národe síce vplyvnú, ale predsa len menšinu,“ píše Procházka v seriáli o práve.

Čerstvý verdikt Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý potvrdil zodpovednosť jedného francúzskeho politika za nenávistné komentáre pod svojím postom na Facebooku, je podľa Radoslava Procházku dôležitý aj pre Slovensko. „Nejde len o čerstvý spor medzi prezidentkou a lídrom opozície ani o to, že nás údajne čaká ohavná kampaň. Máme to tu každý deň,“ komentuje Procházka vo svojom seriáli o práve.

Ak chce mať parlament aký-taký vplyv na zloženie Ódorovej vlády, musí jej vysloviť dôveru, píše Radoslav Procházka. „A naopak: ak chcú mať vládni ‚úradníci‘ pokoj, najistejšou cestou je prehrať hlasovanie o dôvere.“

V USA prebieha súdny spor medzi jednou z firiem zabezpečujúcich technológiu na sčítavanie hlasov vo voľbách a Fox News, ktorá šírila Trumpove tvrdenia o volebnom podvode. „V Európe by sa to skončilo na štrasburskom súde, tu sa to asi skončí – akurát o desať, dvanásť rokov skôr – na Najvyššom súde vo Washingtone,“ píše Rado Procházka

Bývalému politikovi Petrovi Ďuračkovi sa bulvárny týždenník ospravedlnil za článok starý 15 rokov. Ústavný právnik Radoslav Procházka to považuje za príklad nezmyselnej sankcie. „Obchodný model bulváru sa mu vypláca a bude vyplácať. Spôsob, akým systém chráni nemajetkové práva od ich porušovania, nieže nikoho neodrádza, on na to nabáda,“ píše Procházka.

„Premiér“ Heger hľadá kultúru sebaúcty. Zatiaľ márne, píše Radoslav Procházka vo svojom seriáli o práve. „Človek, ktorý dnes ako nominant najsilnejšej vládnej strany vedie vládu aj ministerstvo financií, nebol schopný zabrániť ani tomu, aby prešiel zákon s významným vplyvom na verejné financie, s ktorým nesúhlasil.“

Podľa Radoslava Procházku hľadá premiér Eduard Heger márne kultúru sebaúcty. „Človek, ktorý dnes ako nominant najsilnejšej vládnej strany vedie vládu aj ministerstvo financií, nebol schopný zabrániť ani tomu, aby prešiel zákon s významným vplyvom na verejné financie, s ktorým nesúhlasil.“

Zo Slovenska sa stala úniková hra, píše Radoslav Procházka. „Keď parlament položí tehlu na plyn, prezidentka pustí volant, vláda sa jaší na zadnom sedadle, a po streche dupoce vyšinutý šéf opozície, je čas zavrieť oči, vystúpiť a utekať kade ľahšie. Sami pre seba tomu hovoríme eskapizmus.“

V tomto volebnom období sa obe vlády zaviazali posilniť stabilitu a predvídateľnosť právneho poriadku. „To sa, možno s výnimkou dvoch-troch prípadov týždenne, aj darí, ak teda odhliadneme od toho, že sú to vlády s najväčším podielom zákonov prijatých v skrátenom legislatívnom konaní,“ píše Radoslav Procházka.

Radoslav Procházka pripomína, že pri septembrovom termíne predčasných volieb by vláda Eduarda Hegera zostala vládnuť až dovtedy, kým sa nepodarí vymenovať novú vládu. „Všetko jednoducho nasvedčuje tomu, že vláda odvolaná v decembri 2022 bude vládnuť minimálne do konca októbra 2023, pri istej konštelácii dokonca aj dlhšie,“ píše Procházka vo svojom newsfiltri o práve.

Radoslav Procházka kritizuje časť „pražskej kaviarne“, ktorá vytiahla na Andreja Babiša národnostnú kartu. „Odhliadnuc od nízkej estetickej úrovne, pokrivkáva aj tá kognitívna: z Babiša si hviezdu spravili a ďalej robia iba Česi a jeho úspech v tamojšej politike vypovedá veľa o Česku a vôbec nič o Slovensku. My máme vlastných grázlov,“ píše.

Dianie v parlamente považuje Radoslav Procházka za veľkú hanbu. „Ak sa to vôbec dá, tak ešte o kúsok horšie je predstierať, že v parlamentnej republike má záchrana demokracie spočívať vo vláde bez dôvery parlamentu, a naopak, zánikom demokracie majú byť voľby. Po 33 rokoch od Novembra sme v situácii, keď vrchnosť argumentuje proti slobodným voľbám tým, že ľudia sú príliš sprostí na to, aby si vedeli správne vybrať.“

Paktovanie Matoviča a Fica s Orbánom proti Európskej komisii považuje Radoslav Procházka za hrubú nedbanlivosť pri ochrane základných záujmov štátu. „Nedbanlivosť preto, lebo pripísať schopnosť úmyslu jednému z nich by znamenalo zľahčovať jeho diagnózu a pri druhom môže byť otázne, koľko neurónov mu ešte pláva nad hladinou,“ píše Procházka vo svojom seriáli o práve.

Radoslav Procházka kritizuje, že poslanec má možnosť predložiť zákon bez toho, aby prešiel pripomienkovým konaním. „Pripomienkové konanie je naozaj oštara. Hocikto vám do toho mudruje, niekedy dokonca aj verejnosť, trvá to, treba robiť rozporové konanie, často sa príde na to, že niečo fakt nesedí, tak to treba opraviť, a podobne,“ komentuje.

Radoslav Procházka komentuje rozhodnutie Ústavného súdu o referende. „Každý politik či sudca, ktorého sa spýtajú, sa bez zábran prihlási k podpore pre hlas ľudu, a výsledkom je štát, ktorého zdroj moci smie medzi voľbami rozhodovať o maximálnej obstarávacej cene áut používaných štátnymi úradníkmi či o možnosti škôl učiniť povinnou účasť na predmete ‚sexuálna výchova‘, ale nesmie rozhodovať o výmene vlastnej mocenskej reprezentácie.“

Smrť Bruselu, nech žije Budapešť! píše vo svojej pravidelnej rubrike Radoslav Procházka. „Za tvrdšiu formu vlády pléduje na Slovensku kvantum ľudí, ktorí ešte nedávno pred pravidlami uprednostňovali ich výklad potulnými šarlatánmi a zhora nadiktované obmedzenia vlastného pohodlia označovali za diktatúru.“

Radoslav Procházka pochybuje o prezidentkinom poverení premiérovi dočasne riadiť ministerstvo školstva. V ústave sa síce píše, že prezident určí, ktorého člena vlády poverí vedením rezortu po prijatí demisie jeho predchodcu, no zároveň ústava poctivo rozlišuje medzi členmi vlády a jej predsedom.

Slovensko čaká skúsenosť, čo robí s krajinou systém, kde nemá stabilnú väčšinu ani vláda, ani opozícia. „Menšinová vláda, ktorej agenda a reálne politické zloženie sa bude tvoriť na pôde parlamentu, znamená, že faktickým premiérom sa stáva Boris Kollár,“ píše Radoslav Procházka.

Radoslav Procházka píše o rozhodnutí súdu týkajúcom sa Zuzany Čaputovej a Ľuboša Blahu. „O žalovanom, a ešte častejšie o jeho straníckom šéfovi sa dá často započuť, že sú to výnimočné komunikačné talenty. Nie sú, celý zázrak spočíva v absencii zábran povedať úplne čokoľvek a v neschopnosti hanbiť sa.“

Radoslav Procházka opisuje bizarný spôsob, akým je potrebné komunikovať so štátom prostredníctvom elektronickej schránky, ak chce byť občan úspešný. „Elektronická komunikácia so štátom je alchymistická disciplína, kde okrem zručnosti a intuície potrebuješ mať šťastie. A možno aj kus empatie s umelou inteligenciou,“ píše ústavný právnik.