Status chráneného oznamovateľa má na Slovensku už 17 whistleblowerov, ktorí odhalili a oznámili nejakú protispoločenskú činnosť, napríklad korupciu. Mnohých chceli za to z práce vyhodiť ako „bonzákov“, pred tlakom zamestnávateľov však whistleblowerov už rok chráni Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Mária Koránová sa pred troma rokmi obrátila na políciu s trestným oznámením, aby upozornila na podozrenia, na ktoré prišla ako hlavná ekonómka Záchrannej služby v Košiciach. Zrazu jej zrušili pracovné miesto a ona získala status chráneného oznamovateľa. Vďaka úradu, ktorý whistleblowerov chráni, je v záchranke stále zamestnaná, ale hoci poberá plat, na pracovisko ísť nemôže. „Veľmi zle sa to počúva, je to absurdné, ale je to tak,“ vraví.

Poslanec OĽaNO Milan Vetrák vyhlásil, že oznamovateľov korupcie treba nielen chrániť, ale aj odmeňovať. Predseda ústavnoprávneho výboru chce na jeseň s ďalšími poslancami predložiť návrh upravujúci odmeny pre oznamovateľov korupcie. Tvrdí, že odmena má riešiť ich zabezpečenie, ak by ich chceli „vyštvať“ zo zamestnania. (tasr)

Samosprávy, agrodružstvá, štátni lesníci a poľovnícke združenia z Poľany predložia envirorezortu žiadosť o výnimku na reguláciu medveďa hnedého na tomto území. Uviedol to riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Dušan Karaska.

Ľudí, ktorí sa stali whistleblowermi, nemotivuje finančná odmena. Šéfka úradu na ochranu whistleblowerov Zuzana Dlugošová hovorí, že sa na nich obracajú ľudia s motiváciou, za ktorou je pocit neférovosti alebo potreby riešiť nespravodlivosť a vážne porušovanie zákonov. „Oni tú motiváciu ani neverbalizujú, majú to v sebe a chcú to jednoducho riešiť,“ dodala.

Zhruba 60 percent ľudí je ochotných oznámiť korupciu či nekalé praktiky, s ktorými sa stretli na pracovisku. Väčšina z nich by sa v takom prípade obrátila na zamestnávateľa, vyplýva to z najnovšieho prieskumu verejnej mienky, ktorý si nechal urobiť Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ten ukázal aj to, že 35 percent opýtaných nie je ochotných nekalé praktiky oznámiť.

Význam činov whistleblowerov sa nemusí vždy merať len objemom zachránených peňazí. „Peniaze sú dôležité, ale niektoré prípady sú drobné vo svojom rozsahu, no významné vo svojom spoločenskom efekte alebo pri motivácii ďalších ľudí,“ hovorí šéfka úradu na ochranu whistleblowerov Zuzana Dlugošová. Kľúčové je, aby sme každého takéhoto človeka ocenili, a ak treba, aj ochránili.

Nová poľnohospodárska politika môže zmeniť krajinu, je to najväčší posun od vstupu do Únie, hovorí ornitológ Jozef Ridzoň. Strategický plán spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 až 2027 prináša zmenšovanie lánov, mozaikového kosenia či citlivejšie hospodárenie v lesoch. Opatrenia by mali zlepšiť stav trávnych biotopov, hmyzu, chráneného vtáctva či sysľa.

Šéfovia ústredných orgánov štátnej správy a predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti dostanú koncoročnú odmenu. Vláda to odôvodnila ich kvalitnou prácou a splnením mimoriadnych služobných úloh.

Úrad na ochranu oznamovateľov dokáže ochrániť oznamovateľa pred výpoveďou z práce, ale aj inou odvetou v zamestnaní. Podmienkou však je, aby oznamovatelia požiadali o whistleblowerskú ochranu včas.

Úrad na ochranu oznamovateľov poskytol ochranu prvému whistleblowerovi. Za prvý mesiac fungovania sa na úrad obrátilo 60 ľudí, väčšina chcela upozorniť na nekalé praktiky vrátane učiteľky, ktorá poukázala na to, ako sa na jej škole nezákonne opakovane predlžujú pracovné zmluvy na dobu určitú.

Nový úrad na ochranu whistleblowerov začína prijímať podnety o nekalých praktikách a bude poskytovať aj poradenstvo v tejto oblasti. Kontaktný formulár na zaslanie podnetu je na webovej stránke www.oznamovatelia.sk.

Korupcia existuje v každej krajine a existovať aj bude, hovorí šéfka Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti Zuzana Dlugošová. „Stále tu budú ľudia, ktorí sa budú snažiť zarobiť rýchlo a viac a mimo pravidiel. Ide len o to, ako budú úspešní a beztrestní.“

Whistlebloweri nie sú udavači, bonzákov sme mali v minulom režime, hovorí Zuzana Dlugošová, šéfka Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. „Dnes už naozaj chceme hovoriť o tom, že ľuďom, ktorí preukážu odvahu, chcú byť zodpovední členovia spoločnosti a chcú byť féroví, nemáme klásť polená pod nohy, ale ich chrániť.“

Zuzana Dlugošová od februára buduje Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a už zvažuje zmenu názvu. „Stretávame sa s reakciami, že úrad má veľmi dlhý alebo málo zrozumiteľný názov, a to od ľudí, ktorí téme rozumejú, ale aj od tých, ktorí ho počujú po prvý raz,“ dodala. Jej osobne protispoločenská činnosť evokuje minulé časy.

Predsedníčka úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti bude mať plat ako poslanci Národnej rady. Zuzana Dlugošová dostane aj mesačne paušálnu náhradu na pokrytie výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie v sume 50 % z platu. (tasr)

Nová šéfka úradu na ochranu whistlblowerov Zuzana Dlugošová zareagovala na svoje zvolenie: „Vážim si každého, kto v sebe nájde odvahu a bojuje proti korupčným praktikám. Takíto ľudia si zaslúžia nielen ochranu, ale aj spoločenské uznanie. Zo svojej pozície urobím všetko pre to, aby ľudia Úrad poznali a obracali sa naň s dôverou,“ uviedla.

Zvolenie šéfky úradu na ochranu whistleblowerov považuje Mária Kolíková za dôležité v súvislosti s očistením spoločnosti od korupcie a nekalých praktík. „Potrebujeme ľudí, ktorí majú odvahu a ktorí sú pripravení to oznámiť, a v tej súvislosti im treba ukázať, že budú chránení,“ dodala ministerka spravodlivosti.

Poslanecký výbor odobril kandidátov na predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Právnička Zuzana Dlugošová a analytik najvyššieho kontrolného úradu Martin Rajňák podľa členov spĺňajú zákonné podmienky a odporučili parlamentu vykonať voľbu.