Ústav pamäti národa
Články
Minúta po Minúte
V archíve ÚPN objavili prípad robotníka, ktorého zavreli do vyšetrovacej väzby už pár hodín po tom, čo sa v práci urážlivo vyjadril o komunistoch, že sú špiny. Nakoniec ho odsúdili na päť mesiacov väzenia.
Prinášame ukážky z komunistických novín, ktoré zo surového zásahu proti demonštrantom na Sviečkovej manifestácii nezverejnili jedinú fotografiu, radšej publikovali obrázok oberačky uhoriek. V sobotu uplynulo 35 rokov od kľúčového protestu, ktorý prispel k Nežnej revolúcii.
Komunisti boli zo Sviečkovej manifestácie v šoku, zhodujú sa účastník manifestácie Martin M. Šimečka a jej organizátor Franišek Mikloško. „Tu išiel Slovák Slovákovi po krku. Bolo to v rozpore s predstavami normalizačných politikov, ako vedú národ. Oni si dovtedy mysleli, že sú v súlade ak nie s verejnou mienkou, tak minimálne so slovenskou tradíciou mierneho nátlaku. Musel to byť šok,“ vraví Šimečka.
Vráťte sa o 35 rokov späť na Sviečkovú manifestáciu, ktorú vtedajšia moc brutálne potlačila. Spísali sme, ako sa protestovalo v neslobode. Manifestácia prebiehala na rovnakom mieste v Bratislave, kde nedávno zorganizovali tzv. pochod za mier, na ktorom ľudia oslavovali Rusko a Putina.
Maroš Žilinka zatiaľ nevie, či vyhovie žiadosti Ústavu pamäti národa o vyhotovenie kópie vyšetrovacieho spisu k zásahu proti účastníkom sviečkovej manifestácie, ktorá sa konala 25. marca 1988. Historici spis nemajú ani 35 rokov od brutálneho zásahu.
Ústav pamäti národa požiadal generálnu prokuratúru o vyhotovenie fotokópie vyšetrovacieho spisu k zásahu proti účastníkom Sviečkovej manifestácie, ktorá sa konala 25. marca 1988. Historici spis nemajú ani po 35 rokoch od brutálneho zásahu proti demonštrantom. ÚPN žiadal o kópiu spisu už pred piatimi rokmi, keď bol generálnym prokurátorom Jaromír Čižnár.
Ústav pamäti národa zverejnil 371 príslušníkov vojenskej kontrarozviedky na Slovensku, ktorí v jej službách boli v rokoch 1968 až 1989. Rekonštrukcia útvarov vojenskej kontrarozviedky dopĺňa doteraz zverejnené útvary ŠtB, ktoré ÚPN sprístupňuje od roku 2007.
Ústav pamäti národa vyzýva verejnosť, aby odovzdala dokumenty, ktoré vytvorila ŠtB pred rokom 1989. Dokumenty sa tak zachovajú v archívoch a umožnia komplexnejší výskum. ÚPN s výzvou prichádza po tom, čo dostal v poslednom období od ľudí cenné dobové dokumenty.
Ústav pamäti národa doplnil prehľad príslušníkov krajských a okresných útvarov ŠtB na Slovensku. Doplnených je 12 príslušníkov z bývalého Západoslovenského kraja, 5 zo Stredoslovenského a 53 z Východoslovenského.
Členom správnej rady Ústavu pamäti národa bude Ján Pálffy, jeho vymenovanie odobrila vláda.
Prečítajte si dva zakázané príspevky od Júliusa Satinského a Milana Lasicu, ktoré komunistickí cenzori pred takmer 60 rokmi stopli. Príspevky našli v českom Archíve bezpečnostných zložiek.
Komik Tomáš Hudák si myslí, že ľuďom narodeným po roku 1989 musí pripadať smiešne, ako komunistická ŠtB sledovala Milana Lasicu a Júliusa Satinského. „Predstava, že by sa dnes niekto unúval špehovať celé dni stand-up komikov alebo nebodaj napichnúť telefóny Petre Polnišovej či Ferovi Jokeovi, je absurdná.“ Cieľom ŠtB podľa Hudáka bolo komikov kompromitovať.
Štátnej bezpečnosti donášal na Milana Lasicu a Júliusa Satinského aj niekdajší televízny režisér Peter Opálený, s ktorým spolupracovali. Dnes má 75 rokov a žije v bratislavskom Starom Meste. Lasicovu manželku Magdu Vášáryovú a Satinského manželku Vieru neprekvapilo, keď sa to dozvedeli z archívnych dokumentov ŠtB. Samotní umelci to vraj tušili.
Ako komunistická Štátna bezpečnosť sledovala Milana Lasicu a Júliusa Satinského. Keď išli v zime 1979 na vystúpenie do Prahy, len v jeden deň na nich tajná polícia nasadila 24 eštebákov a 11 áut. Dôkazy o ich masívnom sledovaní našli v Ústave pamäti národa a českom Archíve bezpečnostných zložiek.
Predsedom Správnej rady Ústavu pamäti národa sa stal Jerguš Sivoš. Ako zamestnanec v ústave pôsobí od roku 2003, postupne pracoval na sekcii sprístupňovania
dokumentov, na sekcii dokumentácie a od októbra 2017 ako riaditeľ kancelárie ÚPN.
Polícia odmietla trestné oznámenie Ústavu pamäti národa v súvislosti so skartáciou osobných spisov stoviek príslušníkov ŠtB zo 60. a 70. rokov. Ústav neuspel ani s následnou sťažnosťou. Ku skartáciám došlo na ministerstve vnútra v rokoch 2017 a 2018, keď rezort viedol Robert Kaliňák zo Smeru.
Výbor pre obranu a bezpečnosť odsúdil skartáciu osobných spisov príslušníkov ŠtB narodených v rokoch 1931 – 1937. Skartovali ich za ministra vnútra Roberta Kaliňáka v rokoch 2017 a 2018. Jeho nástupca Roman Mikulec má vec prešetriť.
Predseda dozornej rady UPN Martin Slávik považuje zničenie personálnych spisov eštebákov za prejav absolútnej svojvôle na ministerstve vnútra. „Toto ich konanie by som prirovnal ku konaniu ruských úradov pri aktuálnom zničení inštitúcie Memorial, ktorá dokumentovala stalinistické zločiny.“
Ministerstvo vnútra v rokoch 2017 a 2018 skartovalo stovky osobných spisov príslušníkov ŠtB. Išlo o najväčšie hromadné skartácie od decembra 1989, keď ich nariadil posledný šéf ŠtB Alojz Lorenc. Robert Kaliňák tvrdí, že o tom nevedel.
Ústav pamäti národa požiadal prokuratúru o preverenie skartácie dokumentov Štátnej bezpečnosti o narodených v rokoch 1931 až 1937 pre podozrenie zo spáchania trestného činu. Kedy boli materiály skartované, ústav nemá informácie. „Dozvedeli sme sa o tom na rokovaní 19. októbra 2020,“ informoval.