Ústav pamäti národa

Ústav pamäti národa zverejnil prehľad 97 členov Zboru povereníkov v rokoch 1944 až 1960. Doplnil tak databázu predstaviteľov mocenského aparátu v období neslobody, ktorú postupne zverejňuje na svojej webovej stránke.

Ústav pamäti národa bude spolupracovať so Štátnou archívnou službou Ukrajiny. Memorandum dáva slovenským historikom možnosť systematicky skúmať ukrajinské archívy, najmä o partizánskom hnutí v SNP či aktivitách KGB na Slovensku.

Ústav pamäti národa kritizuje zneužívanie vraždy Milady Horákovej na pokusy o diskreditáciu súčasných trestných konaní. V deň výročia jej popravy tvrdí, že takéto porovnanie je neprípustné, vychádza z neznalosti dejín 20. storočia a je prejavom neúcty voči obetiam komunizmu.

Ústav pamäti národa spustil nový reportážny seriál Ulicami na smetisko dejín, ktorý sa venuje odkrývaniu totalitnej minulosti v súčasnom verejnom priestore Slovenska. Prvý diel sa venuje soche Mareka Čulena pred úradom vlády v Bratislave.

Novým členom Správnej rady Ústavu pamäti národa sa stal Martin Pekár. Do funkcie ho nominoval poslanec Hlasu Karol Janas. Funkčné obdobie mu bude trvať šesť rokov. (tasr)

Dieťa, ktoré bolo v ranom veku odlúčené od rodičov nezákonne zbavených osobnej slobody, má právo na účasť na súdnej rehabilitácii. Ústav pamäti národa upozornil na kľúčový rozsudok zo 4. februára. Navrhovateľkou sporu bola Dagmar Viestová, dcéra Dušana Viesta ml., ktorý bol jednou z obetí komunistických perzekúcií.

ÚPN zverejnil zoznam vyšetrovateľov ŠtB a vyvolal vo mne spomienky na mužov, ktorých tváre som už dávno zabudol, píše Martin M. Šimečka. „Major Štefan Bobáľ mal nezapamätateľnú okrúhlu tvár a rednúce vlasy. Moja žena Marta mala 16 rokov, keď do ich bytu prišiel Bobáľ s desiatimi chlapmi robiť domovú prehliadku.“

Koaliční poslanci v brannobezpečnostnom výbore odmietli vypočuť predsedu Správnej rady ÚPN Jerguša Sivoša v prípade zmieru s Andrejom Babišom. Vystúpil len minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas), ktorý ho obhajoval.

Zmier medzi Andrejom Babišom a ministerstvom vnútra nemá žiadnu právnu ani morálnu hodnotu, píše Ján Mazák. „Žiadnym spôsobom ho neočisťuje, ba naopak, necháva otázku jeho pôsobenia ako agenta navždy otvorenú.“

Jozef Banáš bol podľa evidencie ŠtB tajným agentom 12 rokov. Jeho spis po roku 1989 z veľkej časti skartovali, no zo zachovaných častí vyplýva, že informácie, ktoré eštebákom poskytol a ktoré v súvislosti s jeho spoluprácou viedli, museli byť na vyše 900 stranách. Takú rozsiahlu informačnú činnosť podľa historikov poskytoval máloktorý tajný spolupracovník.

Kým prezident Peter Pellegrini obdivuje Alexandra Dubčeka, jeho nádejný poradca Jozef Banáš mal na tvár pražskej jari kritický pohľad, ukazuje objavený dokument ŠtB. „Dubček nesiaha Gorbačovovi z hľadiska inteligencie ani po päty,“ zapísal eštebák Banášov postoj v marci 1989. V roku 2009 už Banáš o Dubčekovi napísal beletrizovaný román, v ktorom Dubčeka nekriticky obdivuje.

Hlas ešte pod vedením Petra Pellegriniho vlani komentoval nájdenie strateného spisu ŠtB o Jánovi Budajovi. Tohto tribúna novembra 1989 označila strana za udavača. Spisovateľa Jozefa Banáša, ktorý bol podľa archívnych záznamov tajným agentom ŠtB 12 rokov, Pellegrini ani Matúš Šutaj Eštok nekomentujú.

Ústav pamäti národa dôrazne odsúdil útok na Roberta Fica a akékoľvek politicky motivované násilie. „Dejiny 20. storočia sú varovaním, do akých tragických rozmerov môže vyústiť politická radikalizácia jednotlivcov i celej spoločnosti,“ uviedol.

Šéf ÚPN Jerguš Sivoš sa neobáva, že by ho nátlak od Zoroslava Kollára a dezinformačných webov donútil k odchodu z funkcie. „Členovia správnej rady plne podporujú, aby sa ústav tak ako doteraz podieľal aj na vyvracaní dezinformácií,“ hovorí Sivoš. Kollár zaútočil na Sivoša po tom, čo vyvrátil jeho hoax o Ivanovi Korčokovi a ŠtB.