Ústavný súd
Články
Minúta po Minúte
Ústavný súd konštatoval ďalšie porušenie práv účastníka konania za prieťahy v dovolacom konaní, v ktorom rozhodoval a bol sudcom spravodajcom František Mozner, predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu. Ústavní sudcovia tak už po štvrtý raz vytkli Moznerovi prieťahy v konaní. Trikrát predtým sa ich rozhodnutie týkalo nástenkového tendra.
Maroš Žilinka zo zahraničnej cesty avizuje „zásadné a vážne vyjadrenie“. Reagoval tak na rozhodnutie prezidentky obrátiť sa na Ústavný po tom, ako jej generálny prokurátor odmietol poskytnúť rozhodnutia o podaniach týkajúcich sa paragrafu 363.
Generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi sa podarilo oddialiť hrozbu, že môže čeliť disciplinárnemu stíhaniu, keďže jeho spor s prezidentkou Čaputovou o rozhodnutia týkajúce sa paragrafu 363 musí vyriešiť Ústavný súd.
Spor prezidentky Čaputovej a generálneho prokurátora Žilinku o paragraf 363 ide na Ústavný súd. Prezidentka píše ústavným sudcom, že jej Žilinka odmietol dať aj rozhodnutia generálnej prokuratúry podľa paragrafu 363, ktoré má na webovej stránke.
Jana Laššáková musela od nástupu na Ústavný súd presviedčať, že je skutočne nezávislá a nie je viazaná názormi Smeru. Jeho členkou bola totiž od roku 1999 a dlhé roky za Smer pôsobila aj v parlamente. Bola aj predsedníčkou poslaneckého klubu a počas tohto obdobia dostala prezývku Palculienka. Svojím palcom totiž vždy ukazovala, ako majú poslanci Smeru hlasovať.
Ústavná sudkyňa Jana Laššáková sa vzdala funkcie. Oznámenie už doručila predsedovi súdu Ivanovi Fiačanovi, jej mandát sa skončí koncom septembra. Dnes 71-ročná bývalá poslankyňa Smeru bola na súde od decembra 2017, zvolená bola na dvanásťročné obdobie.
Ústavný súd odmietol sťažnosť obce Sokoľany v dlhoročnom spore o pozemky pod oceliarňami U. S. Steel. Pozemky tak po 26 rokoch sporov definitívne patria do katastrálneho územia Košíc a mesto je aj správcom dane z nehnuteľností.
Shooty: 363
Ústavný súd nesúhlasí s Marošom Žilinkom, že mohol použiť paragraf 363 aj na zastavenie trestného stíhania vo veci. Generálny prokurátor nie je podľa ústavných sudcov v pozícii občana, ktorý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, ale v pozícii štátneho orgánu.
Mária Kolíková (SaS) vníma rozhodnutie o paragrafe 363 ako odkaz politikom, že ak chcú iné znenie, majú urobiť zmenu ústavy a predmetnej zákonnej úpravy. Urobiť by to podľa nej mali čo najskôr.
Ústavný súd si nemyslí, že by generálny prokurátor svojimi rozhodnutiami podľa paragrafu 363 zasahoval do súdnej moci. A to ani v prípadoch, keď už o obvinených rozhodovali súdy o väzbe obvinených.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka „plne rešpektuje“ rozhodnutie Ústavného súdu, podľa ktorého je paragraf 363 v súlade s ústavou. Predseda súdu Ivan Fiačan vysvetlil, že účelom konania o súlade právnych predpisov je ochrana ústavnosti a neslúži „na naprávanie prípadných pochybení pri aplikácii zákonov v individuálnych, konkrétnych prípadoch“.
Ústavný súd označil za protiústavné ustanovenie, ktoré politickým stranám zakazovalo mať v názve meno politika. Parlament má teraz šesť mesiacov na to, aby to napravil, inak stratí platnosť.
Ústavný súd by mohol o podaniach v súvislosti s paragrafom 363 rozhodnúť do letných prázdnin, myslí si predseda tohto súdu Ivan Fiačan. O posúdenie ústavnosti sporného paragrafu požiadali prezidentka Zuzana Čaputová aj niektorí poslanci.
Ústavný súd sa bude zaoberať návrhom prezidentky Čaputovej na preskúmanie paragrafu 363. Plénum Ústavného súdu o tom rozhodlo na dnešnom neverejnom zasadnutí.
Prezidentka napadla paragraf 363 na Ústavnom súde; tvrdí, že neprimerane zasahuje do nezávislosti súdnej moci. Paragraf a jeho súčasti „umožňujú vznik takých procesných situácií, v ktorých je generálny prokurátor fakticky nadradený nad súdnu moc vrátane tých najvyšších súdnych autorít“, upozorňuje Zuzana Čaputová v podaní.
Poslanec Za ľudí Juraj Šeliga víta rozhodnutie prezidentky Čaputovej podať na Ústavný súd návrh na preskúmanie paragrafu 363. Prezidentka by podľa neho mala tiež preskúmať všetky kroky generálneho prokurátora Maroša Žilinku a podať disciplinárny návrh na Najvyšší správny súd.
Robert Kaliňák neuspel so svojou sťažnosťou na Ústavnom súde. Kaliňák namietal porušenie základného práva na zákonného sudcu, a to v súvislosti s tým, že vlani v máji o jeho sťažnosti proti vzatiu do väzby rozhodoval na Najvyššom súde senát Juraja Klimenta. Ten ho z väzby prepustil.
Ústavný súd konštatoval porušenie práv bývalého spolumajiteľa Penty Jaroslava Haščáka. Senát Ladislava Duditša, Libora Duľu a Miroslava Duriša vyhovel Haščákovej sťažnosti, ktorá sa týkala nedoručenia jeho listov rodine a blízkym v čase, keď bol v kolúznej väzbe.
Zákony nemožno len tak zobrať bagrom, píše Marián Balázs po rozhodnutí Ústavného súdu. „Tým, že po vrátení zákona do parlamentu koalícia akceptovala vecné výhrady prezidentky, sama priznala, že Matovičov bager bol nezmyselný.“