
Vedecký podcast N2
Minúta po Minúte

Keď niekto povie, že nedá do seba chémiu, a pritom sa napije minerálky, je mi to smiešne, vraví chemička Jana Chrappová. Popri práci organizuje chemické olympiády či korešpondenčné semináre pre stredoškolákov. „Motivuje ma práca s mladými ľuďmi a to, že im môžem ukázať, ako môžu dosahovať úspechy vo veciach, ktorým obetujú určitý čas.“

Matej Baláž sa venuje výskumu, ktorý by mohol pripomínať novodobú alchýmiu. Vo vysoko energetickom mlyne napríklad pomelie vaječnú škrupinu s chlórom z okenného parapetu a premení to na novú, bezpečnú zlúčeninu. Alebo za pomoci lišajníka, levandule či oregana vytvorí antibakteriálne striebro. „Niektoré príklady premien vyviedli z rovnováhy aj mňa,“ hovorí v rozhovore.

Nerád počujem, že niekto nemá bunky na matematiku, základy dokáže zvládnuť každý, vraví v rozhovore matematik Zbyněk Kubáček, ktorého prednášky majú na YouTube viac ako dva milióny videní. „Počul som príbehy, ako rodičia dieťaťu vsugerovali frázy typu ‚ani my sme nevedeli matematiku, ani tebe to nepôjde, ale musíš to nejako prežiť‘. Tam sa dá očakávať, že u dieťaťa vznikne pocit, že na to nemá.“

Kórejskí vedci si mysleli, že našli prelomový supravodivý materiál, ďalšie testy to však nepotvrdili. Odborník na supravodivosť Fedor Gömöry v rozhovore vysvetľuje, ako sa takéto omyly vo vede riešia a kde využívame supravodivosť už dnes.
Aj keď mnohí ľudia trávia za obrazovkami neúmerné množstvo času, celkovým voľnočasovým trendom je fyzicky a kultúrne aktívnejšia populácia – vrátane väčšieho dôrazu na sebavzdelávanie a spoločenské kontakty, hovorí sociológ Ivan Chorvát, ktorý skúma voľný čas. V rozhovore vysvetľuje, prečo ho často máme viac, než si myslíme, prečo je dovolenka jednou z mála vecí, ktoré nezvykneme ofrflať, a ako sa dovolenkovalo v minulých storočiach.
K popularite opaľovania a odhaľovania tela prispelo aj mimoriadne teplé leto v Anglicku v roku 1928, ktoré podporilo výrobu opaľovacích krémov, plaviek a slnečných okuliarov, hovorí sociológ Ivan Chorvát, ktorý skúma, ako trávime voľný čas. V rozhovore vysvetľuje, čo má slovo „cestovať“ spoločné so starosťami, ako vyzeral predchodca Erasmu pre mladých šľachticov a aké voľnočasové aktivity sú na Slovensku najobľúbenejšie dnes.

Podľa štatistík trávia ľudia v práci stále menej času, no napriek tomu vám väčšina povie, že voľný čas nemá, hovorí sociológ Ivan Chorvát. V rozhovore vysvetľuje, kam sa nám voľnočasové hodiny strácajú, čo si myslí o štvordňovom pracovnom týždni, a opisuje voľnočasové aktivity ľudí v minulých storočiach.

O tom, ako sa na dovolenkách vyhnúť parazitom a či sú nám aj na niečo dobré, hovorí parazitologička Daniela Antolová. „Parazity sú často schopné modulovať imunitnú odpoveď svojho hostiteľa. Prinútia ho produkovať látky, ktoré spúšťajú reťazec procesov v organizme a vedú napríklad aj k zmene správania.“

Veda, vzdelanie a kultúra budú zohrávať v spoločnosti čoraz väčšiu úlohu, tvrdí predseda SAV Pavol Šajgalík. V rozhovore k 70. výročiu SAV hovorí, ako zmení svet umelá inteligencia, či nám veda zmierni prejavy klimatickej krízy a ako ju vieme použiť proti konšpiráciám.
V stredoveku sa tradovalo, že múmie sa môžu používať na liečenie rôznych neduhov, hovorí egyptológ Martin Odler a dodáva, že podľa jedného historického prameňa vraj bol najkvalitnejší múmiový prášok z Prešporku. V rozhovore vysvetľuje, ako sa ochrana egyptských pamiatok zmenila a ako presviedča kurátorov múzeí, aby mu dovolili vzácne artefakty kvôli výskumu navŕtať.
Myslím, že to bude nakoniec slnečná energia, ktorá zabezpečí energiu pre celú planétu, hovorí ocenený vedec Miroslav Zeman. „Často máme predstavu, že solárne moduly musia byť modré alebo čierne, ale už dnes sa vyrábajú moduly, ktoré viete zapasovať do fasády tak, že keď okolo nej prejdete, ani neviete, že vyrába elektrickú energiu,“ vysvetlil v rozhovore.
Urobiť Facebook či vesmírnu loď je jednoduchšie než vývoj nových liekov či čistej energie, hovorí novinár Petr Koubský. Vedecký redaktor českého Deníka N v rozhovore vraví, ako si predstavuje rok 2023 vo vede, či ho ovplyvní vojna aj prečo sa stále nemáme tak dobre, ako sme predpovedali pred sto rokmi.

Emócia zhnusenia nás chráni pred otravou pokazeným mäsom, no zneužiť ju môžu aj populisti, upozorňuje Pavol Prokop, ktorý sa stal vedcom roka 2021. Behaviorálny ekológ vysvetľuje, že výskum odporu momentálne zažíva rozmach, keďže sa začínajú objavovať spojitosti medzi ním a preferenciami politických strán či predsudkami voči sexuálnym menšinám.