Nové experimenty, ktoré namerali odchýlky od štandardného modelu, považuje slovenský fyzik za „veľmi zaujímavé“. „Takých anomálií nie je veľa,“ dodáva Tomáš Dado o význame nových zistení. Podľa fyzika však len ďalšie experimenty ukážu, čo vedci naozaj objavili a čo to spraví so štandardným modelom.

„Nebojte sa, som sovietsky občan a práve som sa vrátil z vesmíru,“ vysvetľoval Jurij Gagarin prekvapeným dedinčankám po nepresnom pristátí.

Bojový pilot Jurij Gagarin zvládal tlak s ľahkosťou. Počas čakania na štart a riešenia technických problémov si pospevoval a do riadiaceho bunkra ohlásil: „Nálada je výborná, cítim sa výborne.“

Odborník na kozmonautiku a lety do vesmíru Juraj Petrovič vysvetľuje, ako a prečo nastal v kozmickej lodi výbuch a aké chyby na Zemi mu predchádzali. Apollo 13 odštartovalo presne pred 51 rokmi.

AKTUALIZOVANÉ: Takmer dva mesiace od pristátia rovera Perseverance na Marse vzlietla helikoptéra, ktorú tam rover priniesol. Ide o prvý let motorového lietadla na inej planéte.

Nepôjde však o žiadnych vesmírnych turistov, zdravotne znevýhodnení astronauti budú musieť robiť rovnakú robotu ako ich kolegovia.

Aktualizované – Robotický prieskumník NASA Perseverance úspešne pristál na Marse.

Cesta na susednú planétu trvá pol roka.

Ďalší plán čínskeho vesmírneho programu? Základňa na Mesiaci.

Konjunkciu planét sledujte 21. decembra po západe slnka. „Bude viditeľná relatívne nízko nad juhozápadným obzorom,“ vraví astronóm Juraj Tóth.

Prototyp kozmickej rakety Starship úspešne vzlietol, spravil nebezpečný manéver a doletel na Zem. To, že pri dotyku s pristávacou plochou vybuchol, nepovažuje Elon Musk za problém. Pristáť na Marse však bude pre riedku atmosféru ešte ťažšie.

Do vývoja rakety Starship sa v SpaceX pustili v roku 2016.

Modul, ktorý prinesie prvé mesačné vzorky od roku 1976, by mal pristáť v polovici decembra v Číne.

Ľudskú DNA, číslice od jedna do desať či panáčika, ktorý symbolizuje ľudstvo, vyslali vedci pred takmer päťdesiatimi rokmi ako prvú správu prípadným mimozemským civilizáciám. Správa odišla z observatória Arecibo, ktoré bolo desaťročia ikonou vo vede aj popkultúre. Tento rok definitívne doslúžilo.

K dokovaniu na ISS došlo 17. 11. o piatej ráno nášho času. Štvorčlenná posádka sa v bezpečí presunula do vesmírnej stanice.

Astronauti sa stanú súčasťou expedície 64, ktorá je na medzinárodnej stanici od 20. októbra 2020.

Zábery kométy vznikali v Česku, Poľsku, na Slovensku a na Kréte.

Fedor Šimkovic získal hlavné tohtoročné ocenenie ESET Science Award za výskum neutrín. V rozhovore vysvetľuje, či sme rádioaktívni, prečo sa oplatí sledovať častice, ktoré vznikli necelú sekundu po veľkom tresku a ako ich využiť na udržanie mieru vo svete.

Anita Sengupta vyvinula a testovala nadzvukový padák, vďaka ktorému rover Curiosity hladko pristál na Marse. V rozhovore vysvetľuje, aký je rozdiel medzi pristávaním na Marse a na Venuši, prečo sa z vesmírnej dopravy vrátila k tej pozemskej a či majú ženy záujem o technické vedy.

O existencii čiernych dier pochyboval aj Einstein, pričom ich vznik vyplýva z jeho teórie relativity. Tohtoročnú Nobelovu cenu dostali dvaja vedci a vedkyňa, ktorí dokázali, že obrovské telesá, ktoré požierajú všetko naokolo, naozaj existujú.

V oblakoch Venuše sa našiel plyn, ktorý mohol vyprodukovať mimozemský život. Aké šance by mal na prežitie a ako môžu vedci dokázať jeho prítomnosť na planéte, ktorú sami prirovnávajú k peklu, sme sa opýtali piatich slovenských odborníkov.

Norbert Werner pochádza z Rožňavy. V roku 2008 získal grant NASA a osem rokov pôsobil na americkom Stanforde. Skúma supermasívne čierne diery, ktoré sú len o niečo menšie ako naša slnečná sústava. Raketa SpaceX vynesie v decembri do vesmíru špeciálny detektor, ktorý zostrojil Werner so svojimi kolegami a ktorý prispeje k ich objavovaniu.

Experiment, na ktorom pracujú aj slovenskí vedci, po prvýkrát zachytil „zlatý rozpad“ častice zvanej kaón.

V čase pandémie sa môže zdať, že najbezpečnejšou destináciou tejto sezóny je vesmír. Máme za sebou súkromné lety do vesmíru, misie na Mars či vypúšťanie družicových megakonštelácií. Astronóm Jiří Šilha, ktorý sa venuje vesmírnemu odpadu, hovorí o tom, čo hľadáme na Marse, ako bude vyzerať cestovanie do vesmíru a či si ho znečisťujeme ešte pred prvým turnusom.

Perzeidy vstupujú do zemskej atmosféry rýchlosťou až 59 kilometrov za sekundu a žiaria vo výške okolo 120 až 80 kilometrov (v prípade väčších perzeíd aj menej) nad zemským povrchom.

Je to prvý raz v dejinách, čo súkromná spoločnosť (SpaceX) vyniesla ľudí do vesmíru a v bezpečí ich dopravila späť na Zem.

Rover Perseverance uschová na červenej planéte vzorky marťanských kameňov a pôdy, okolo roku 2032 by ich mohli doviezť na Zem.

Ide o vôbec prvú priamu snímku exoplanét okolo hviezdy podobnej Slnku.

Čína chce k Marsu vyslať naraz orbiter, lander (pristávacia plošina) a rover (vozidlo), čo iní ešte nespravili. Cieľom misie Tianwen-1 bude pátrať aj po známkach života.