
Vzťahy
Minúta po Minúte
Tajiť neveru môže byť horšie než sa priznať, píše psychologička Yael Schonbrunová. Väčšina ľudí vo vážnych vzťahoch by podľa výskumu o nevere radšej vedela, aj keby sa už nikdy nezopakovala. Ak vás pri nevere pristihne alebo ju prezradí niekto tretí, môže to byť pre vzťah škodlivejšie než vzájomné priznanie.
Tí, ktorí používajú mlčanie ako trestajúci nástroj, hrajú vabank, hovorí psychoterapeutka Magdaléna Frecer. „Pestujú si presvedčenie, že nepotrebujú druhých. Že si vystačia so svojou pravdou. Lenže blízke vzťahy sú o hľadaní spoločného pochopenia. Môžeme byť odlišní, mať iné názory, ale dôležité je, či sa rešpektujeme a máme o seba úprimný záujem.“
Lenkina 38-ročná sestra stále žije s rodičmi a nepracuje, odkedy skončila vysokú školu. Lenka vidí príčinu aj v tom, že im rodičia nedali žiadne podmienky a obmedzenia. „Ten, kto môže v tejto veci podniknúť ďalšie kroky, sú vaši rodičia,“ radí psychológ Martin Miler. „Bolo by vhodné z ich strany nastaviť podmienky, za ktorých môže u nich bývať, a aj to, čo sa stane, keď ich nebude dodržiavať.“

Mlčanie vo vzťahu je ako trest, hovorí psychoterapeutka Magdaléna Frecer. Tvrdí, že v našom kultúrnom prostredí nie sme zvyknutí hovoriť priamo o tom, čo cítime a čo potrebujeme. „Vyjadriť priamo svoj názor, opísať svoju emóciu alebo potrebu môže byť pre niekoho ako adrenalínový šport.“
Veľmi často sa stretávame s fenoménom tzv. funkčných alkoholikov, hovorí psychológ Marián Huštaty. „Je to človek, ktorý pije, ale vie, že sa musí postarať o seba, deti a rodinu. Takto pije veľa žien: chodia do práce, prídu domov, postarajú sa o dieťa, všetko zvládajú, ale popíjajú pritom.“ To, že sa pijúci rodič dokáže dobre postarať o deti, je podľa neho ilúzia.
Prichádzajú k nám mamičky, ktoré majú problém s pitím a hanbia sa za to, hovorí odborník na liečbu závislostí Marián Huštaty. „Pred desiatkami rokov zvykli rodiny na Slovensku žiť pohromade a pomáhali si. Dnešný model fungovania je iný, zvlášť v hlavnom meste. Mnoho ľudí je tu osamotených, žijú bez podpory rodičov.“
Počet predčasných pôrodov za posledných 15 rokov stúpol o tretinu. Podľa gynekológa Jozefa Záhumenského je za tým zvyšujúci sa vek rodičiek, ale aj čoraz častejšia obezita. Zároveň narastá počet rizikovo tehotných žien, ktoré by v minulosti vôbec nedonosili dieťa do termínu životaschopnosti.
Manželovi rodičia nám dávajú peniaze pri každej príležitosti, a to aj v prehnanej výške, dá sa s tým niečo urobiť? „Viem, že niektorí ľudia nevedia inak prejaviť náklonnosť a lásku ako len materiálne a cez peniaze. Mňa to ale v niektorých situáciách uráža,“ vysvetľuje pani Marianna. Podľa psychológa Martina Milera môže dar kedykoľvek odmietnuť, zložitejšie však bude to, čo nastane potom.

Ľudia, spamätajte sa, keď budete len povrchne reagovať, tak nás to zomelie, varuje kňaz Tomáš Halík. V rozhovore tiež vraví, že istá podoba cirkvi už neponúka žiadnu pozitívnu víziu, a preto sa púšťa do kultúrnych bojov. Prístup k rozvedeným, na ktorom bazíruje, je podľa neho nekresťanský a neľudský.
Pán Robert ročne zje 11-tisíc psychiatrických liekov, netrpí však žiadnym duševným ochorením. „Je totiž mentálne postihnutý a kokteil psychofarmák, ktoré už desiatky rokov užíva, má zaistiť, aby sa správal čo najusporiadanejšie. Ľudí, ako je on, tak zatvárame do akejsi chemickej kazajky,“ píše Petr Třešňák.
Nezáväzný sex nie je až taký nezáväzný, ako by sa zdalo, vysvetľuje v Psychologickej poradni Lenka Pavuková Rušarová. „Pri sexuálnom styku a krátko po ňom sa nám v telách vyplavuje kokteil hormónov, ktorý okrem iného spôsobuje, že sa buduje väzba k danému človeku, s ktorým sme sex zažili. Čiže je pravdepodobné, že ak sex klape a opakuje sa, jeden alebo obaja partneri sa na seba naviažu.“
Dôvodov, prečo si ženatí muži založia profil na Tinderi, môže byť viacero. „Jeden, s ktorým som sa stretol, bola pracovná potreba porozumenia, ako tieto zoznamovacie platformy fungujú. Ďalším dôvodom môže byť, že partneri majú medzi sebou dohodnutý otvorený vzťah,“ hovorí psychológ Martin Miler.

Špeciálna pedagogička Zuzana Zimová vybrala päť kníh o výchove a o tom, ako na nás vplýva detstvo. Nie sú to len odborné knihy, ale aj beletria. „Ja ju odporúčam aj kolegom, ktorých vzdelávam, lebo si myslím, že dobrá beletria alebo dobrý film nám pomáhajú vcítiť sa do iných ľudí a lepšie im rozumieť,“ vraví.
Nie každé dieťa má v skorej puberte hneď potrebu vymeniť aktivity s rodinou za zábavu s rovesníkmi, hovorí psychologička Jana Ashford. „Našu potrebu sociálnych vzťahov ovplyvňuje aj to, či sme introverti alebo extroverti,“ vysvetľuje. Ak má dieťa dostatok kamarátov a nie je frustrované, rodičia podľa nej nemajú dôvod na obavy.
Je v poriadku, ak deti v tínedžerskom veku radšej trávia čas s rodičmi než s rovesníkmi, pýta sa 35-ročná Dominika. „Starosti by ste si mohli robiť, keby nemali kamarátov, keby mali problémy nadviazať vzťahy, keby sami boli nespokojní, frustrovaní,“ odpovedá psychologička Jana Ashford.

Kým v zaľúbenosti sme opití chémiou, lásku si musíme budovať sami a cielene, vysvetľuje psychológ Ján Hrustič rozdiel medzi láskou a zaľúbenosťou. V novej knihe Umenie blízkosti takisto radí, ako si budovať dlhodobé hlboké a zároveň slobodné vzťahy.

V kreslení a v tvorbe by rodičia ani učitelia nemali deti do ničoho nútiť, hovorí estetik a pedagóg Erich Mistrík. „Tým zabíjame, potláčame detskú tvorivosť. Prečo by 8-ročné dieťa nemohlo nakresliť človeka s kuraťom na bruchu? Však ho zjedol. Celé súčasné umenie je presne takéto,“ vraví v rozhovore.
Rozdiely sú v každom páre, ide skôr o to, ako s tými odlišnosťami zaobchádzate, vraví v Psychologickej poradni Lenka Pavuková Rušarová. „Pre vyvážený život by každý človek mal mať čas sám pre seba, čas pre vzťah aj čas pre rodinu – pomer sa môže meniť podľa okolností a individuálnych potrieb, no ani jeden aspekt by nemal byť zanedbávaný.“
Pri opise nášho prežívania čoraz viac psychologizujeme jazyk, čo ovplyvňuje naše vzťahy. Fenomén známy ako „therapy speak“ existoval aj v minulosti, no rozšíril sa s miznúcou stigmou týkajúcou sa psychického zdravia a vplyvom sociálnych sietí. Kritici tvrdia, že nadužívanie psychoanalytických výrazov vedie k vyprázdňovaniu ich obsahu.
Ženský časopis Emma urobil veľký rozhovor s Tomášom Drahošom, ktorý vystupuje pod menom Tomy Kotty a ktorý zbil svoju expriateľku Ráchel Karnížovú. „Násilník v ňom nečelil kritike, ale skôr súcitu redaktorky,“ píše Filip Struhárik.