
1. svetová vojna
Minúta po Minúte
Svetový newsfilter: Zelenskyj potrebuje dobré správy, tento týždeň ich nepriniesol. Situácia na fronte je pre Ukrajinu náročná a komplikuje sa aj na politickej úrovni. Zelenskyj tento týždeň zrušil brífing v americkom kongrese, no od jeho blízkeho kolegu zaznelo vo Washingtone vážne varovanie.
Československo by bez Milana Rastislava Štefánika a légií nevzniklo, píše historik Roman Mocpajchel. Slovensko a jeho obyvatelia boli takmer celé tisícročie integrálnou súčasťou Uhorska. Príbeh o tom, ako sa zdanlivo z ničoho nič ocitli v spoločnom a na svoju dobu progresívnom štáte s Čechmi, je jedným z najpozoruhodnejších v dejinách. (historylab)
V tento deň roku 1917 sa pri Zborove odohrala bitka, ktorá pomohla založiť Československo.

V tento deň roku 1916 sa začala bitka na Somme. Išlo o jednu z najkrvavejších bitiek ľudských dejín, ktorá si vyžiadala viac než milión obetí, ale aj prvú bitku, v ktorej kedy bojoval nový vojenský vynález – tank.

Predseda Klubu vojnových historikov Beskydy Martin Drobňák sa podieľal na obnove viacerých vojenských cintorínov z 1. svetovej vojny na východe Slovenska, napísal o nich aj knihu. Považuje za zarážajúce, že generálny prokurátor Maroš Žilinka nekorigoval svoje vyjadrenia o zničení cintorína v Ladomirovej ani po tom, keď počul, čo hovoria historici a odborníci na vojenské cintoríny.
Historik Martin Drobňák sa ozval proti akcii proruských motorkárov na cintoríne v Ladomirovej. Roky tu bagre jazdili po hroboch a nik si to nevšímal, komentuje aktivity tých, čo sa ozvali až po tom, čo na dianie v Ladomirovej začal upozorňovať ruský veľvyslanec na Slovensku.
V tento deň roku 1916 sa začala bitka o Verdun – najdlhšia a jedna z najkrvavejších bitiek 1. svetovej vojny. Nie nadarmo sa zvykne označovať za verdunský mlynček na mäso.
V tento deň sa v roku 1916 skončila bitka pri Verdune. Najdlhšia a jedna z najkrvavejších bitiek 1. svetovej vojny sa skončila francúzskym víťazstvom, keďže sa podarilo zastaviť nemeckú ofenzívu.
Polícia pripravuje rozhodnutie v súvislosti s údajným zničením cintorína z 1. svetovej vojny v obci Ladomirová v okrese Svidník. Takisto rieši vyhrážanie a ohováranie, ktoré sa týka starostu obce Vladislava Cupera. Zničenie cintorína polícia označila za hoax.
V tento deň v roku 1916 sa skončila bitka na Somme. Išlo o jednu z najkrvavejších bitiek ľudských dejín, ktorá si vyžiadala vyše milión obetí, ale aj prvú bitku, v ktorej kedy bojoval nový vojenský vynález – tank.
K poškodeniu vojnových hrobov v Ladomirovej podľa pamiatkového úradu nedošlo. Povedal to odborný radca prešovských pamiatkarov Anton Liška. Predvolal si ho zahraničný výbor. Historik Martin Drobňák upozornil, že nemožno hovoriť o ruskom vojnovom cintoríne, keďže sú na ňom pochované obete oboch bojujúcich strán.
Mimoriadne rokovanie zahraničného výboru, na ktorý chcú poslanci predvolať generálneho prokurátora Maroša Žilinku, by mal byť v stredu. Výbor inicioval poslanec OĽaNO Andrej Stančík, ktorý chce, aby Žilinka vysvetlil, prečo šíri ruskú propagandu o vojnovom cintoríne v Ladomirovej.
Starosta Ladomirovej Ladislav Cuper priznal chybu, že nepožiadal o písomný súhlas ministerstvo vnútra, aby mohol odstrániť obrubníky na vojenskom cintoríne. O tejto povinnosti vraj nevedel. Obrubníky sa podľa neho rozpadávali, čo komplikovalo údržbu hrobov. Celú vec následne zneužila ruská ambasáda.

Žilinka k cintorínu v Ladomirovej napísal faktickú nepravdu, keď 270 pochovaných vojakov označil za príslušníkov ruskej armády. Na cintorínoch z prvej svetovej vojny sa spoločne pochovávali vojaci rôznych strán. „Prestaňme sa hrať na to, že je to ruský cintorín. Je to cintorín padlých vojakov z prvej svetovej vojny vrátane vojakov rakúsko-uhorskej armády,“ hovorí znalec Radoslav Turik.

Cintorín v Ladomirovej nie je ruský ani zhanobený, hovorí Radoslav Turik, ktorý sa hrobom z prvej svetovej vojny venuje dvadsať rokov. Nechápe, čo na ňom chce generálny prokurátor Žilinka prešetrovať. Odstránením betónových prefabrikátov sa podľa neho cintorín priblížil prirodzenému stavu.